Vzory

Obecné/mestské/miestne zastupiteľstvo  ......... Obce/Mesta/Mestskej časti .........., na základe samostatnej pôsobnosti podľa ustanovení § 4 ods. 3 písm. f) a j) v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990...

Smernica č. …/202x o ochrane osobných údajov v subjekte územnej samosprávy  ………………… Táto vzorová smernica je spracovaná v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri...

Rokovací poriadok obecného/mestského zastupiteľstva obce/mesta ........ § 1 Úvodné ustanovenia Rokovací poriadok Obecného/Mestského zastupiteľstva Obce/Mesta ........ (ďalej len „Obecné/mestské zastupiteľstvo“) upravuje pravidlá rokovania, podmienky a spôsob prípravy materiálov a rokovania,...

Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo na majetku. Sú tiež povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže dôjsť k vzniku škody buď na jednej, alebo druhej strane. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) presne vymedzuje situácie, v ktorých zodpovedá za škodu zamestnanec a v ktorých zamestnávateľ. Zákonník práce upravuje okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním aj osobitné druhy zodpovednosti. Rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu a osobitnými druhmi zodpovednosti spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti a v rozsahu náhrady škody. Jedna z koncepcií osobitnej zodpovednosti vychádza z predpokladu zavinenia, keď zamestnanec nesplní povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Uvedené vychádza z toho, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe takejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, čím vznikol schodok. Schodkom je teda aj účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu bola odcudzená. Zodpovednosť zamestnanca za schodok Zodpovednosť zamestnanca za schodok má oproti všeobecnej zodpovednosti zamestnanca svoje špecifiká. Osobitosť tohto druhu zodpovednosti zamestnanca spočíva v tom, že: -            pri tejto zodpovednosti sa uplatňuje prezumpcia viny zamestnanca, -            dochádza k úhrade celej skutočnej škody. Zamestnávateľ pri tomto druhu zodpovednosti nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len nasledovné: -            existenciu pracovného pomeru, -            platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, -            existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, -            nevyúčtovanie hodnôt, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi. Nakoľko sa zavinenie zamestnanca na vzniku schodku predpokladá, tak sa zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách celkom, alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno musí teda uniesť zamestnanec, nie zamestnávateľ. Hmotne zodpovedným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či pracuje na plný alebo čiastočný úväzok. Čo sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov), platí ust. § 225 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.“ Z dikcie cit. ustanovenia vyplýva, že na pracovnoprávny vzťah založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ust. § 182 až § 185 Zákonníka práce, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Dohodu o hmotnej zodpovednosti nemožno uzavrieť s mladistvým zamestnancom. Mladistvým zamestnancom sa v zmysle § 40 ods. 3 Zákonníka práce rozumie zamestnanec mladší ako 18 rokov. Uvedená nemožnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti mladistvého zamestnanca pritom vyplýva z ust. § 11 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že „zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku“. Záver Predmetom dohody môžu byť len predmety určené na obeh a obrat, t. j. hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru, iné hodnoty, ako napr. stravné poukážky, poštové známky, kolkové známky a pod. Predmetom tohto typu dohody nemôžu byť napr. automobily, inventárne predmety kancelárií či iných miestností a pod. V prílohe nájdete vzor smernice o hmotnej zodpovednosti zamestnanca vrátane vzoru dohody o hmotnej zodpovednosti.

Zásady/Smernica č. ...... o výkone finančnej kontroly na mieste v obci/meste ......  Štatutárny orgán ................. (upraví sa interne) schvaľuje na zabezpečenie kontrolnej činnosti v podmienkach subjektu verejnej správy/územnej samosprávy/verejnoprávnej organizácie ....... (upraví sa...

Smernica č. ...... o projektových úlohách a projektových dokumentáciách v obci/meste ...........  Článok 1 Účel smernice Smernicou o projektových úlohách (ďalej len “smernica“)  v podmienkach ....... (upraví sa interne, ďalej len organizácia) sa sleduje ďalšie...

Obec/Mesto .............. Prevádzkový poriadok verejného detského ihriska ....... Obec/Mesto ............ podľa ustanovenia § 11 ods. 4 a nasl. zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v...

Obec zabezpečuje a koordinuje vypracovanie a realizáciu programu rozvoja obce alebo spoločného programu rozvoja obcí a spolupracuje pri príprave integrovanej územnej stratégie územia udržateľného mestského rozvoja, pravidelne monitoruje program rozvoja obce alebo spoločný program rozvoja obcí a každoročne do 31. mája zasiela príslušnému VÚC správu o jeho plnení a zabezpečuje súlad programu rozvoja obce alebo spoločného programu rozvoja obcí s územnými plánmi podľa ustanovení § 18 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v platnom znení, ak jej spracovanie vyžaduje osobitný predpis.

Smernica č. ... /202x o sprístupňovaní informácií v podmienkach subjektu územnej samosprávy ......  Interný riadiaci akt je spracovaný k aplikácii zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o...

Smernica o skladových zásobách a evidencii zásob v územnej samospráve ...... Smernica o skladových zásobách a evidencii zásob  je spracovaná na podmienky subjektu územnej samosprávy ...... (určí sa interne) v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o...

Pracovnoprávny vzťah je zmluvným vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Povinnosti zamestnanca, ktoré má počas trvania pracovnoprávneho vzťahu plniť, sú vymedzené najmä v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ale môžu byť vyjadrené aj v iných predpisoch, napr. v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Úpravu povinností zamestnanca možno nájsť aj v interných predpisoch zamestnávateľa. Medzi tieto interné predpisy patria aj predpisy zamestnávateľa v oblasti BOZP. V súlade s § 12 ods. 2 písm. k) zákona o BOZP je zamestnanec povinný „nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce.“ Zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb, ktoré sú oprávnené dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvádza zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise (napr. smernici). Povinnosť upraviť podrobnosti o vyšetrení zamestnanca na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok vo vnútornom predpise alebo v pracovnom poriadku vyplýva z  § 12 ods. 2 písm. l) zákona o BOZP. V danom vnútornom predpise (smernici), prípadne v pracovnom poriadku sa odporúča upraviť: povinnosti zamestnancov – napr. nenastupovať do práce pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, alebo zákaz požívať alkohol a tieto látky na pracovisku, povinnosť podrobiť sa vyšetrenie, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo orgán štátnej správy, aby zistili či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených dať príkaz zamestnancovi, aby sa podrobil kontrole, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov a vymedzenie okruhu zamestnancov povinných podrobiť sa kontrole, vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených vykonať dychovú skúšku prístrojom – alkoholtesterom, ktorý určí objemové percento /promile/ alkoholu v krvi, periodicitu vykonávania kontrol, popis postupu vykonania kontroly, možné postihy pre zamestnancov zamestnávateľa za porušenie povinností tohto vnútorného predpisu.

Osobný spis zamestnanca predstavuje súčasť základnej personálnej dokumentácie. Spravidla obsahuje všetky informácie súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom tohto zamestnanca. Obsah osobného spisu spravidla tvorí pracovná zmluva, ale aj mnohé ďalšie dokumenty (napr. dokument o skončení pracovného pomeru a pod.). V súlade s § 75 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov má zamestnanec právo nahliadnuť do osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach bližšie neupravuje proces, akým sa realizuje právo na nahliadanie do osobného spisu zamestnanca. Proces je teda na zamestnávateľovi, ktorý ho môže upraviť napr. v pracovnom poriadku alebo v nejakom inom internom predpise (napr. v smernici).

Smernica č. .... o zabezpečení autoprevádzky Článok 1 Zodpovednosť za autoprevádzku Za organizáciu a riadenie autoprevádzky v rámci subjektu verejnej správy ...... a organizačných zložiek (ďalej vo vzorovej smernici „úrad“) zodpovedá v...

Od 1. septembra 2023 je účinná novela zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá (okrem iného) priniesla pre ustanovených zamestnávateľov povinnosť prijať vnútorný systém preverovania oznámení. Ak ho už majú, je potrebné ho zosúladiť s prijatou novelou. Táto povinnosť sa týka týchto zamestnávateľa, ktorý: -             zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, -             poskytuje finančné služby, -             poskytuje služby v oblasti bezpečnosti dopravy, -             poskytuje služby v oblasti životného prostredia, a -             je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej päť zamestnancov. V súlade s § 10 ods. 9 novelizovaného zákona č. 54/2019 Z. z. predmetný interný predpis – vnútorný systém preverovania oznámení – musí obsahovať podrobnosti o: a)           podávaní oznámení, b)           preverovaní oznámení a oprávneniach zodpovednej osoby pri preverovaní oznámení, c)           zachovaní mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa a totožnosti dotknutej osoby, d)           evidovaní oznámení podľa § 11 ods. 1, e)           oboznamovaní oznamovateľa s výsledkom preverenia jeho oznámenia, f)            spracúvaní osobných údajov uvedených v oznámení, g)           prijímaní opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri preverovaní oznámení a o komunikácii s oznamovateľom vo veci týchto opatrení, h)           prijímaní opatrení proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti. Správne nastavený vnútorný systém preverovania oznámení pomáha v praxi: -             odstrašovať páchateľov protispoločenskej činnosti, -             odhaľovať protispoločenskú činnosť a ich páchateľov, -             prispievať k ochote oznamovať protispoločenskú činnosť, -             chrániť verejné zdroje, -             posilňovať dôveru v danú organizáciu, -             zvyšovať transparentnosť, -             prispievať k zmene kultúry, morálneho nastavenia.

Zásady/Pravidlá kontrolnejčinnosti v podmienkach samosprávy obce/mesta ………. Obecné/mestské zastupiteľstvo obce/mesta............... (upraví sa interne) v súlade s ustanovením § 18e zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dodatkov schvaľuje...

Opatrenie k rozpočtovému procesu v obci/meste/mestskej časti ….  Článok 1 Úvodné ustanovenia a pravidlá rozpočtového procesu  Všeobecne: Opatrenie je spracované na podmienky subjektu územnej samosprávy ......... (upraví sa interne) a upravuje podrobnejšie rozpočtový proces,...

Smernica č. ..../202x o preskúmavaní dokladov podľa postupov účtovania v subjekte ..... Smernica je vypracovaná v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v zmysle opatrenia Ministerstva...

Smernica č. ..../202x o vybavovaní petícií v obci/meste/škole/organizácii ----------------------------------------------------------- Podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (pozn. autora: posledná novela zákona č. 122/2023 Z. z. je účinná od 1....

Príkaz č. ....../202x k používaniu určených účtovných a neúčtovných dokladov v subjekte .........   Článok 1 Úvodné ustanovenie  Týmto príkazom štatutár pre podmienky subjektu územnej samosprávy ........ (určí sa interne) určuje  účtovné a neúčtovné...

Smernica č. ..... /202x o používaní bezpečnostného kamerového systému  Článok 1 Úvodné ustanovenia Táto smernica upravuje činnosť zamestnancov obce/mesta ........ (ďalej len „zamestnanci“), ktorí v rámci výkonu svojich pracovných povinností spracúvajú...