Knižnica

Predslov Príručku „Rozpočet obce a vyššieho územného celku“ som napísala po spracovaní množstva príspevkov do časopisov „Účtovníctvo ROPO a obcí“ a „Právo pre ROPO a obce“. Články ma viedli k myšlienke spracovať problematiku zostavovania a tvorby rozpočtu v podmienkach územnej samosprávy do príručky, ktorá by bola praktickou a užitočnou pomôckou na zvládnutie náročného procesu zostavenia rozpočtu v subjektoch územnej samosprávy. Rozpočet je jeden z najdôležitejších dokumentov, ktoré sa v podmienkach územnej samosprávy spracúvajú. Je významným nástrojom finančnej politiky obce a VÚC; sú v ňom vyjadrené finančné vzťahy nielen v rámci samotnej obce a VÚC, ale aj finančné vzťahy medzi jednotlivými rozpočtami subjektov verejnej správy, pričom k najvýznamnejším patrí vzťah štátu k rozpočtu obce a VÚC. Hospodárenie obce a VÚC sa riadi schváleným rozpočtom. Rozpočet je programovým dokumentom, ktorý podáva komplexný obraz o tom, ako bude obec a VÚC hospodáriť v príslušnom rozpočtovom roku. V rozpočte je zabezpečené financovanie všetkých úloh a funkcií obce a VÚC. Prostredníctvom rozpočtu je zabezpečené aj financovanie organizácií, ktoré obec a VÚC zriadili na plnenie svojich úloh. Mojou snahou bolo pri písaní príručky využiť všetky svoje teoretické aj praktické vedomosti, skúsenosti a znalosti, ktoré som získala počas svojej dlhoročnej praxe hlavnej kontrolórky, autorky, ale aj lektorky. Z množstva seminárov a najmä na základe otázok účastníkov seminárov som čerpala námety a získala som aj prehľad o problémových oblastiach, na ktoré som sa potom pri spracovaní jednotlivých kapitol publikácie zamerala. Verím, že ako v minulosti, tak aj teraz nájdete v príručke všetko potrebné a užitočné, aby ste náročný proces zostavovania a tvorby rozpočtu zvládli bez problémov. Snažila som sa, aby ste na jej stránkach našli praktické informácie z rozpočtového hospodárenia územnej samosprávy a rozpočtovníctva. Mojím cieľom bolo sprístupniť čitateľom tieto vedomosti a znalosti zrozumiteľnou a používateľsky komfortnou formou. Na dosiahnutie cieľa som zvolila jednoduchý spôsob odovzdania mojich praktických skúseností, návodov a riešení mnohých problémov, ktoré môžu v procese zostavovania a tvorby rozpočtu vzniknúť. Úmyslom preto nebolo citovať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, naopak, zvolila som formu zrozumiteľných vysvetlení, ako tieto ustanovenia aplikovať v praxi. V príručke možno nájsť veľa príkladov a odporúčaní pri riešení niektorých situácií, ktoré sa v bežnej činnosti vyskytnú. Pri písaní publikácie som myslela nielen na tvorcov rozpočtov, ale aj na hlavných kontrolórov, ktorí k návrhu rozpočtu spracúvajú svoje odborné stanovisko. Verím, že ocenia aj odporúčaný vzor návrhu rozpočtu a vzor odborného stanoviska hlavného kontrolóra k návrhu rozpočtu. Želám si, aby spracovateľov rozpočtov, ako aj hlavných kontrolórov táto publikácia oslovila a stala sa pre nich cenným pomocníkom pri spracovaní jedného z najdôležitejších dokumentov, ktoré sa v podmienkach územnej samosprávy spracúvajú. autorka POUŽITÉ SKRATKY Skratky právnych predpisov opatrenie č. MF/010175/2004-42 – opatrenie MF SR č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v znení neskorších predpisov zákon č. 582/2004 Z. z. – zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov zákon o obecnom zriadení – zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zákon o rozpočtovej zodpovednosti – ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy – zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy – zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákon o samosprávnych krajoch – zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov Ostatné použité skratky ŠR          – štátny rozpočet HDP      – hrubý domáci produkt MF SR  – Ministerstvo financií Slovenskej republiky EÚ         – Európska únia ŠFRB     – Štátny fond rozvoja bývania VÚC       – vyšší územný celok VZN       – všeobecne záväzné nariadenie

Základom finančného hospodárenia obce a VÚC je rozpočet, prostredníctvom ktorého sa realizujú základné úlohy a funkcie obce a VÚC. Rozpočet vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a VÚC a jeho základnou úlohou je zabezpečovanie financovania obce a VÚC.

Rozpočet vyjadruje ekonomickú samostatnosť hospodárenia obce a VÚC. V rozpočte sa najviac prejavilo zavedenie nového systému financovania obcí a VÚC, ktorého základom bola fiškálna decentralizácia, ktorej cieľom bolo zabezpečiť finančnú autonómiu územných samospráv a zvýšiť ich zodpovednosť za veci verejné. Obce a VÚC boli pôvodne financované priamo zo štátneho rozpočtu. Fiškálna decentralizácia nahradila dotácie zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí a VÚC na výkon ich originálnych kompetencií daňovými príjmami, o ktorých použití rozhodujú samosprávy celkom samostatne. Cieľom fiškálnej decentralizácie tak bolo posilnenie daňových príjmov obcí a ustanovenie daňových príjmov vyšších územných celkov. Otázka č. 4: Ako sa rozdeľujú kompetencie obce a VÚC a ktoré sú financované z rozpočtu obce a VÚC? Kompetencie územnej samosprávy sa rozdeľujú na originálne a prenesené. K originálnym kompetenciám obce patria činnosti obce zabezpečujúce samosprávnu pôsobnosť obce, najmä:         územnoplánovacia činnosť týkajúca sa územia obce, obstarávanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacích podkladov obce,         obstarávanie a schvaľovanie programov rozvoja bývania, vytváranie vhodných podmienok na bývanie v obci,         regionálny rozvoj, rozvoj cestovného ruchu,         tvorba a ochrana životného prostredia,         vlastná investičná činnosť a podnikateľská činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, usmerňovanie ekonomickej a podnikateľskej činnosti v obci,         plnenie úloh na úseku ochrany spotrebiteľa a vytváranie podmienok na zásobovanie obce podľa osobitného predpisu,         výstavba, údržba a správa miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,         zabezpečovanie verejnoprospešných služieb, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správa a údržba verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp,         zabezpečovanie miestnej verejnej dopravy,         rozvoj výchovy a vzdelávania, riadenie škôl a školských zariadení,         tvorba, prezentácia a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít, ochrana kultúrnych pamiatok a pamiatkového fondu, osvetová činnosť, záujmová umelecká činnosť,         rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládež,         zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,         plnenie úloh na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu. K originálnym kompetenciám VÚC patria činnosti VÚC zabezpečujúce samosprávnu pôsobnosť VÚC. Kompetencie na prenesený výkon štátnej správy sa zo strany obce aj zo strany VÚC vykonávajú v mene štátu, štát je zodpovedný za riadenie a kvalitu realizovaných činností a za financovanie prenesených kompetencií. U obce ide najmä o:         činnosť matrík,         výkon stavebného poriadku,         časť činností v školstve. U VÚC ide najmä o činnosti:         v cestnej doprave,         v školstve,         v zdravotníctve,         v divadelnej činnosti, múzeá, galérie a knižnice,         v cestovnom ruchu a v regionálnom rozvoji,         na úseku sociálnej pomoci,         na úseku civilnej ochrany. Originálne kompetencie územnej samosprávy sú financované prostredníctvom podielov na daniach v správe štátu a prostredníctvom vlastných daňových príjmov, ktorými sú miestne dane a miestny poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad na základe zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Prenesený výkon štátnej správy je financovaný dotáciami na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ako aj ďalšími dotáciami zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Fiškálna decentralizácia sa týka len financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov, kompetencie na prenesený výkon štátnej správy, ktorý obce a vyššie územné celky vykonávajú, sa naďalej financujú dotáciami zo štátneho rozpočtu prostredníctvom príslušnej rozpočtovej kapitoly. Rozpočet obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy: a) štátu k rozpočtom územnej samosprávy (rozpočtom obcí a rozpočtom VÚC), ktorými sú: -    podiely na daniach v správe štátu, -    dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, -    ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, b) obce a VÚC k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území obce a VÚC, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a VÚC, ako aj zo zmlúv, c) obce a VÚC k zriadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorými sú: -    rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií zriadených obcou a VÚC, -    príspevky príspevkovým organizáciám zriadeným obcou a VÚC, d) obce a VÚC k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom, e) obce a VÚC k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy obce k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy. Samostatnosť rozpočtu sa prejavuje začlenením finančných vzťahov obce a VÚC najmä k štátnemu rozpočtu (autonómia v použití podielových daní), ako aj k právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na ich území a k obyvateľom žijúcim na tomto území, ktoré vyplývajú pre nich zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a VÚC, ako aj zo zmlúv. Rozpočet územnej samosprávy je súčasťou rozpočtu verejného sektora, pri jeho zostavovaní sa vychádza z východísk a z ukazovateľov schváleného rozpočtu verejnej správy. V rozpočte sú tak vyjadrené nielen finančné vzťahy štátu k rozpočtom územnej samosprávy, ale aj finančné vzťahy subjektov územnej samosprávy k iným subjektom sektora verejnej správy. Návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom územnej samosprávy prerokúva ministerstvo financií s republikovými združeniami obcí a so zástupcami VÚC pred predložením návrhu programu stability a pred predložením návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu; súčasne sa prerokúva aj predpokladaný vývoj príjmov, výdavkov, prebytku alebo schodku rozpočtov územnej samosprávy ako súčasti rozpočtu verejnej správy.

Rozpočet obce sa vnútorne člení na: a) bežný rozpočet – bežné príjmy a bežné výdavky, b) kapitálový rozpočet – kapitálové príjmy a kapitálové výdavky, c) finančné operácie – príjmové a výdavkové finančné operácie.

V rozpočte obce a VÚC sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona sa v rozpočte verejnej správy, súčasťou ktorého je aj rozpočet obce a VÚC, uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy vrátane ich vecného vymedzenia a finančné operácie s finančnými aktívami. Obec a VÚC majú povinnosť zostaviť rozpočet podľa rozpočtovej klasifikácie. Subjekty rozpočtového procesu sú povinné používať rozpočtovú klasifikáciu:         pri zostavovaní návrhu rozpočtu,         pri rozpise rozpočtu,         pri spracovaní podrobného rozpočtu,         pri sledovaní a vykazovaní údajov o realizácii rozpočtových príjmov a rozpočtových výdavkov,         pri rozpočtovaní a sledovaní finančných operácií. Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy, a teda aj na obce a VÚC. Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva ministerstvo financií a ktoré sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, konkrétne ide o opatrenie MF SR č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v z. n. p. (Finančný spravodajca č. 14/2004). Podľa § 1 ods. 6 citovaného opatrenia sa rozpočtová klasifikácia uplatňuje pri zostavovaní návrhu rozpočtu subjektov verejnej správy, jeho rozpise, spracovaní podrobného rozpočtu, sledovaní a vykazovaní údajov o jeho realizácii, rozpočtovaní a sledovaní finančných operácií a pri sledovaní pohybov na mimorozpočtových bankových účtoch rozpočtových organizácií, z ktorých sa nerealizuje čerpanie prostredníctvom príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Druhová klasifikácia Druhová klasifikácia označuje druh rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy. Schéma kódovania druhovej klasifikácie:                                    Kód druhovej klasifikácie sa uvádza na rozpočtové a realizačné dokumenty. Organizačná klasifikácia Organizačná klasifikácia umožňuje identifikáciu rozpočtových operácií podľa kapitol ŠR a subjektov verejnej správy. Schéma kódovania organizačnej klasifikácie:     Prostredníctvom kódovania organizačnej klasifikácie sa identifikujú rozpočtové operácie podľa kapitol ŠR a ostatných subjektov sektora verejnej správy. S kódovaním organizačnej klasifikácie súvisí i označenie druhu rozpočtu verejnej správy príslušným kódom uvedeným v opatrení č. MF/010175/2004-42. Programové kódovanie Okrem rozpočtovej klasifikácie sa v rozpočte uplatňujú aj programy, ktoré sa môžu deliť na podprogramy, prípadne ďalej na prvky a projekty. Výdavky obce a VÚC sa rozdeľujú do jednotlivých programov, podprogramov, prvkov a projektov, ktoré tvoria tzv. programovú štruktúru. Schéma programového kódovania:   Na účely zostavovania a vykazovania programového rozpočtu sa používa trojstupňový alfanumerický kód. 1. úroveň – program je označený trojmiestnym kódom 2. úroveň – podprogram je označený dvojmiestnym kódom 3. úroveň – projekt/prvok je označený dvojmiestnym kódom Kódovanie zdrojov V rozpočte sa okrem rozpočtovej klasifikácie a okrem programov uplatňuje aj kódovanie zdrojov. Schéma kódovania zdrojov:   alfanumerický kód, resp. nula alebo medzera Číselník kódov zdrojov obsahuje príručka na zostavenie rozpočtu, ktorú vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s § 14 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy každý rok pre subjekty verejnej správy. Cieľom príručky je metodicky usmerniť subjekty verejnej správy vo veci zostavenia rozpočtu a príručka vždy obsahuje prílohu 1 – Kódy zdrojov.

Zostavenie rozpočtu je súčasťou rozpočtového procesu. Rozpočtový proces je ustanovený postup pre prípravu, zostavenie, schvaľovanie, analýzu, realizáciu a hodnotenie rozpočtu obce a VÚC. Rozpočtový proces nie je len proces zostavenia rozpočtu, vo všeobecnosti možno povedať, že ide o širší pojem, ktorý zahŕňa v podmienkach obce a VÚC aj prípravu na zostavenie rozpočtu, samotnú tvorbu rozpočtu, jeho zostavenie, schválenie a rozpis na jednotlivé subjekty rozpočtového procesu, ďalej realizáciu, zmeny rozpočtu a rozpočtové opatrenia, analýzu, monitorovanie a nakoniec hodnotenie rozpočtu. Rozpočtový proces v podmienkach obce a VÚC je zavŕšený zostavením a schválením záverečného účtu obce a VÚC. Na základe tohto širšieho vymedzenia možno rozpočtový proces rozdeliť do niekoľkých činností: tvorba rozpočtu ‒ príprava, zostavenie a schválenie rozpočtu, rozpis a realizácia rozpočtu, analýza a priebežné monitorovanie rozpočtu, hodnotenie rozpočtu, zostavenie a schválenie záverečného účtu. Mnohé obce a VÚC majú pravidlá rozpočtového procesu upravené vlastným vnútorným predpisom, spravidla ide o „Zásady rozpočtového hospodárenia“. Vydať tento vnútorný predpis nie je pre obec a VÚC povinnosťou, ide o rozhodnutie obce a VÚC prijať vlastnú právnu úpravu, a to nielen rozpočtového procesu, ale aj pravidiel rozpočtového hospodárenia. Rozpočtový proces je časovo náročný, jednotlivé činnosti sa môžu časovo navzájom prelínať. Navyše je to proces, ktorý si v každej svojej etape vyžaduje vzájomné spolupôsobenie rôznych subjektov pôsobiacich nielen na úrovni obce a VÚC, ale aj na úrovni verejnej správy. Rozpočtový proces tak zahŕňa časovú postupnosť plnenia jednotlivých úloh vo všetkých jeho etapách. Je preto pre prax veľmi dôležité na úrovni obce a VÚC zadefinovať:         časový harmonogram rozpočtového procesu,         subjekty rozpočtového procesu,         základné úlohy, ktoré majú tieto subjekty plniť. Proces tvorby rozpočtu môžeme rozdeliť do troch etáp: etapa – tvorba východísk rozpočtu ‒ obsahuje spracovanie východísk rozpočtu na tri rozpočtové roky; etapa – zostavenie návrhu rozpočtu ‒ začína po schválení východísk rozpočtu; oprávnený subjekt na úrovni obce vypracúva návrh rozpočtu v súčinnosti s ostatnými subjektami rozpočtového procesu; etapa – predloženie návrhu rozpočtu na schválenie a samotné schválenie rozpočtu oprávneným orgánom obce a VÚC. Najdôležitejšou etapou je zostavenie návrhu rozpočtu – ide o proces, ktorý zahŕňa množstvo činností: Podkladom pre spracovanie súhrnného návrhu rozpočtu sú návrhy rozpočtov jednotlivých subjektov rozpočtového procesu, rozpočty jednotlivých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a VÚC, finančné vzťahy k podnikateľom – právnickým a fyzickým osobám a finančné vzťahy k obyvateľom obce a VÚC. Návrh svojich rozpočtov spracujú jednotlivé subjekty rozpočtového procesu a organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a VÚC v súlade s úlohami, ktoré majú v rámci rozpočtového procesu a rozpočtovým harmonogramom. Subjekty rozpočtového procesu a organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a VÚC pri spracovaní svojich návrhov rozpočtov vychádzajú z povinností uložených zákonmi, z uzatvorených zmluvných vzťahov, z rozvojových plánov a prevádzkových potrieb úradu, ako aj orgánov samosprávy, z pripomienok a požiadaviek občanov obce a VÚC. Subjekty rozpočtového procesu a organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a VÚC predkladajú zostavovateľovi návrh rozpočtu vo finančnom vyjadrení spolu s komentárom a s prihliadnutím na zámery a ciele, ktoré bude obec a VÚC realizovať z výdavkov rozpočtu (t. j. so zohľadnením programov, ktoré sú naplánované a ktoré sa budú v rozpočtovom období plniť) v termínoch podľa rozpočtového harmonogramu. Subjekty rozpočtového procesu pripravia a predložia zostavovateľovi rozpočtu spolu s návrhom svojich rozpočtov aj návrh prioritných výdavkov pri splnení nasledovných podmienok: predloženie projektov ako súčastí programového rozpočtu, určenie poradia dôležitosti, určenie priorít, kvantifikovanie zdrojového krytia, stanovenie zámeru a cieľa. f. Návrh rozpočtu od jednotlivých subjektov rozpočtového procesu spolu s ostatnými požiadavkami na rozpočet zostavovateľ rozpočtu spracuje do súhrnného návrhu rozpočtu. g. Súhrnný návrh rozpočtu je rozpočet zostavený na bežný rozpočtový rok a rozpočet zostavený na nasledujúce dva rozpočtové roky, mal by byť zostavený: podľa rozpočtovej klasifikácie až do najnižšej úrovne funkčnej a ekonomickej klasifikácie, podľa programov, podprogramov, projektov/prvkov v schválenej programovej štruktúre. h. Súhrnný návrh rozpočtu zostavovateľ predkladá hlavnému kontrolórovi na spracovanie jeho stanoviska a príslušným orgánom obce a VÚC (najmä komi­siám zastupiteľstva); stanoviská a prípadné pripomienky týchto subjektov zostavovateľ podľa podmienok a možností zohľadní a zapracuje do návrhu rozpočtu. i. Takto upravený návrh rozpočtu sa v obci a VÚC zverejní zákonným spôsobom a následne pripraví spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra na rokovanie zastupiteľstva.

Postup predkladania a schvaľovania rozpočtu je plne v kompetencii zastupiteľstva a starostu obce/predsedu VÚC. Pred schválením musí byť rozpočet zverejnený zákonným spôsobom. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec zverejní návrh rozpočtu obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce; ustanovenia § 6 ods. 4 až 7 platia rovnako, čo znamená, že k návrhu rozpočtu sa musí vykonať tzv. pripomienkové konanie, ktoré sa realizuje v zmysle ustanovení, podľa ktorých sa koná pripomienkové konanie k vydaniu všeobecne záväzného nariadenia obce. Dňom vyvesenia návrhu rozpočtu obce začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu rozpočtu obce v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ rozpočtu prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ rozpočtu s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov. Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu rozpočtu. Po zverejnení sa rozpočet predkladá na zasadnutie zastupiteľstva, ktoré ako jediný orgán obce a VÚC je oprávnený ho schvaľovať. Je v jeho kompetencii, v akom rozsahu a v akej štruktúre bude schválený, musí však byť dodržaná minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie pri predložení návrhu rozpočtu na schválenie obecnému zastupiteľstvu. Otázka č. 22: Aká je minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie pri predložení návrhu rozpočtu na schválenie zastupiteľstvu? Obec a VÚC majú podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy povinnosť predložiť obecnému zastupiteľstvu návrh rozpočtu obce rozpísaný minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie – prvá úroveň v číselnom kóde ekonomickej klasifikácie označená trojmiestnym kódom končiacim dvoma nulami: a) v rámci príjmov – položky hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie 100 –daňové príjmy, 200 – nedaňové príjmy 300 – granty a transfery, b) v rámci výdavkov – položky hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie 600 – bežné výdavky, 700 – kapitálové výdavky. Obec a VÚC majú povinnosť predložiť zastupiteľstvu návrh rozpočtu rozpísaný minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Otázka č. 23: Musí byť rozpočet predložený na schválenie zastupiteľstvu zostavený podľa funkčnej klasifikácie? Aká je minimálna úroveň uplatnenia funkčnej klasifikácie? Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy nestanovuje najnižšiu úroveň uplatnenia funkčnej klasifikácie – COFOG pri schvaľovaní rozpočtu obce. Je teda na rozhodnutí obce a VÚC a najmä orgánu, ktorý rozpočet schvaľuje (zastupiteľstvo), aby určil minimálnu úroveň uplatnenia funkčnej klasifikácie – COFOG pri schvaľovaní rozpočtu. Pri tomto rozhodovaní možno vychádzať zo skutočnosti, že obec a VÚC musia k vykazovaným výdavkom vo finančných výkazoch vždy stanoviť kód funkčnej klasifikácie – COFOG. Obec a VÚC tak musia zostavovať rozpočet až na úrovni triedy a v prípade oddielu 09 Vzdelávanie až na úrovni podtriedy. Príklady variantného riešenia stanovenia úrovne uplatnenia funkčnej klasifikácie – COFOG pri schvaľovaní rozpočtu obce a VÚC: Riešenie č. 1: Minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie je 1. Úroveň: dvojmiestny kód. 1. úroveň: oddiel – 01 VŠEOBECNÉ VEREJNÉ SLUŽBY1. úroveň: oddiel – 02 OBRANA 1. úroveň: oddiel – 03 VEREJNÝ PORIADOK A BEZPEČNOSŤ 1. úroveň: oddiel – 04 EKONOMICKÁ OBLASŤ 1. úroveň: oddiel – 05 OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 1- úroveň: oddiel – 06 BÝVANIE A OBČIANSKA VYBAVENOSŤ 1. úroveň: oddiel – 07 ZDRAVOTNÍCTVO 1. úroveň: oddiel – 08 REKREÁCIA, KULTÚRA A NÁBOŽENSTVO 1. úroveň: oddiel – 09 VZDELÁVANIE 1. úroveň: oddiel – 10 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE V tomto prípade by sa rozpočet obce schvaľoval len na úrovni oddielov, podrobnejšie členenie sa bude uplatňovať len pri spracovaní podrobného rozpočtu, pri sledovaní a vykazovaní údajov o jeho realizácii. Riešenie č. 2: Minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie je 2. Úroveň: jednomiestny kód. úroveň: oddiel – 06 – BÝVANIE A OBČIANSKA VYBAVENNOSŤ úroveň: skupina – 06. 1 Rozvoj bývania V tomto prípade by sa rozpočet obce schvaľoval na úrovni oddielov a v rámci nich zodpovedajúcich skupín, ďalšie členenie do tried a podtried sa bude uplatňovať len pri spracovaní podrobného rozpočtu, pri sledovaní a vykazovaní údajov o jeho ­realizácii. Riešenie č. 3: Minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie je 3. Úroveň: jednomiestny kód. úroveň: oddiel – 04 – EKONOMICKÁ OBLASŤ úroveň: skupina – 04.7 Iné odvetvia úroveň: trieda – 04.7.3 Cestovný ruch Riešenie č. 4: Minimálna úroveň uplatnenia ekonomickej klasifikácie je 4. Úroveň: jednomiestny kód. úroveň: oddiel – 09 – VZDELÁVANIE úroveň: skupina –    09. 1 Predprimárne vzdelávanie a primárne vzdelávanie úroveň: trieda –       09.1.1 Predprimárne vzdelávanie úroveň: podtrieda – 09.1.1.1 Predprimárne vzdelávanie s bežnou starostlivosťou                                      09.1.1.2 Predprimárne vzdelávanie so špeciálnou starostlivosťou Otázka č. 24: Musia byť súčasťou rozpočtu obce aj rozpočty rozpočtových a príspevkových organizácií? Je potrebné tieto rozpočty schvaľovať samostatne? Podľa § 4 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sú súčasťou rozpočtu obce rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených obcou podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Keďže podľa zákona o obecnom zriadení jediným oprávneným orgánom na schválenie rozpočtu obce je zastupiteľstvo, je logické, že zastupiteľstvo pri schvaľovaní rozpočtu obce schvaľuje rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie a príspevky príspevkovej organizácie. Z právnej úpravy zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyplýva, že rozpočtová organizácia ako právnická osoba obce hospodári samostatne podľa svojho schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Riadi sa záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Rovnako príspevková organizácia ako právnická osoba obce hospodári samostatne podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov a platia pre ňu finančné vzťahy určené obcou v rámci jeho rozpočtu. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy explicitne neurčuje, kto schvaľuje rozpočet rozpočtovej organizácie a rozpočet príspevkovej organizácie. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorý je tvorený rozpočtom príjmov a výdavkov, je schvaľovaný v rámci rozpočtu obce, a teda oprávneným orgánom obce. Rozpočet príspevkovej organizácie nie je tvorený len príspevkom od zriaďovateľa, ktorý je schvaľovaný ako súčasť rozpočtu obce, ale je tvorený príjmami a výdavkami, ktoré príspevková organizácia dosahuje zo svojej činnosti. A je teda len na rozhodnutí obce, ako si stanoví, kto bude schvaľovať rozpočet príjmov a výdavkov príspevkovej organizácie. Obvyklou praxou je, že rozpočet príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie sa schvaľuje v rámci schvaľovania rozpočtu obce a je len na rozhodnutí obce, v akej forme a členení.

Podľa § 11 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ak do konca bežného rozpočtového roka nedôjde k schváleniu rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok, obec a VÚC hospodári v nasledujúcom rozpočtovom roku podľa rozpočtového provizória. Z uvedeného vyplýva, že ak do 31. decembra bežného rozpočtového roka zastupiteľstvo ako jediný oprávnený orgán neschváli rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok, obec a VÚC budú od 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka hospodáriť podľa schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka s podmienkou, že limit výdavkov uskutočnených počas rozpočtového provizória v každom mesiaci nebude môcť prekročiť 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka, t. j. prvého schváleného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok bez zmien vykonaných rozpočtovými opatreniami počas príslušného rozpočtového roka. Počas rozpočtového provizória obec a VÚC hospodária podľa schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka – limit výdavkov uskutočnených počas rozpočtového provizória v každom mesiaci nesmie prekročiť 1/12 celkových výdavkov schváleného rozpočtu obce. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov, ide napr. o:         výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi alebo pôžičkami,         výdavky na plnenie zo zákona zvýšených daňových povinností a na platenie zo zákona zvýšených odvodov poistného do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,        výdavky uskutočnené z prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom rozpočtovom roku alebo podľa osobitných predpisov. Počas trvania rozpočtového provizória obec a VÚC nesmie poskytovať dotácie z rozpočtu obce podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy s výnimkou takých finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú na základe osobitného predpisu, ktorým je napr. zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ide o poskytovanie finančných prostriedkov z rozpočtu súkromným a cirkevným školám a školským zariadeniam). Rozpočtové provizórium nepretržite trvá až do schválenia rozpočtu. Obec a VÚC majú počas rozpočtového provizória povinnosť schváliť rozpočet na príslušný rozpočtový rok v termíne najneskôr do 31. decembra bežného roka. Obec a VÚC majú povinnosť rozpočtové príjmy a rozpočtové výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória zúčtovať s rozpočtom po jeho schválení. Zákon a ani iný predpis nestanovujú formu zúčtovania rozpočtových príjmov a rozpočtových výdavkov uskutočnených počas rozpočtového provizória s rozpočtom a je preto plne v kompetencii obce a VÚC, ako zúčtovanie vykoná.  

Podľa § 18f zákona o obecnom zriadení povinnosťou hlavného kontrolóra je vypracovať odborné stanovisko k návrhu rozpočtu. Na splnenie si tejto povinnosti musí hlavný kontrolór preskúmať návrh rozpočtu a preveriť dodržanie zákonných povinností, ktoré obec a VÚC musia dodržať pri zostavení návrhu rozpočtu:         rozpočet musí byť zostavený v súlade s platnou legislatívou, najmä so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,         rozpočet musí byť zostavený ako viacročný rozpočet,       pred schválením musí byť rozpočet zverejnený najmenej na 15 dní spôsobom v obci obvyklým podľa zákona o obecnom zriadení, zákona o samosprávnych krajoch a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Povinnosťou hlavného kontrolóra je splnenie týchto zákonných povinností preveriť a výsledok uviesť do svojho odborného stanoviska. Odborné stanovisko má obsahovať nielen konštatovanie, že návrh rozpočtu bol spracovaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, že bol zverejnený a že obsahuje zákonné náležitosti, ale aj vyjadrenie odborného názoru hlavného kontrolóra na zostavenie návrhu rozpočtu, na jeho ekonomické východiská, navrhované záväzné ukazovatele a pod. Pri zostavení odborného stanoviska hlavný kontrolór vychádza zo všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich proces zostavenia návrhu rozpočtu. Pri spracovaní odborného stanoviska odporúčam preveriť dodržanie základných a zákonných náležitostí pri zostavovaní návrhu rozpočtu: a) či je zostavený ako viacročný rozpočet obce a či sú v rámci jeho pôsobnosti v ňom vyjadrené zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov vrátane programov najmenej na tri rozpočtové roky (ak obec tvorí programový rozpočet), b) či sú v ňom vyjadrené finančné vzťahy obce a VÚC: -    k štátu; týmito vzťahmi sú podiely na daniach v správe štátu, dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, -    k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území obce a VÚC, ako aj k obyvateľom žijúcim na tomto území vyplývajúcim pre nich zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a VÚC, ako aj zo zmlúv, -    k zriadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorými sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadeným obcou a VÚC, -    k právnickým osobám, ktorých je zakladateľom, -    k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy, c) či obsahuje zámery a ciele, ktoré bude obec a VÚC realizovať z výdavkov rozpočtu, t. j. či je rozpočet zostavený v programovej štruktúre, či sú výdavky rozpočtu rozdelené do programov a či každý program má zadefinované konkrétne zámery, ciele a ukazovatele, ktoré chce obec v programovom období dosiahnuť (ak obec tvorí programový rozpočet), d) či je rozpočet zostavený v členení na -    bežné príjmy a bežné výdavky – bežný rozpočet, -    kapitálové príjmy a kapitálové výdavky – kapitálový rozpočet, -    finančné operácie, e) či je v rozpočte v plnom rozsahu uplatnená rozpočtová klasifikácia v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy; obec a VÚC ako subjekty verejnej správy sú povinné používať rozpočtovú klasifikáciu pri zostavovaní návrhu rozpočtu, jeho rozpise, spracovaní podrobného rozpočtu, sledovaní a vykazovaní údajov o jeho realizácii, rozpočtovaní a sledovaní finančných operácií, f) či je rozpočet zostavený v súlade s pravidlami podľa § 10 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy; obec a VÚC majú povinnosť zostaviť svoj rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Bežný rozpočet musí zostaviť ako vyrovnaný alebo prebytkový; bežný rozpočet môže zostaviť ako schodkový, len ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu nevyčerpaných prostriedkov v minulých rokoch (výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov). Kapitálový rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový; obec a VÚC ho môžu zostaviť ako schodkový, ak tento schodok bude obec a VÚC kryť zostatkami finančných prostriedkov z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo ak bude tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku.

Pre zostavenie rozpočtu na rok 2023 platia mimoriadne novelizované rozpočtové pravidlá, ktoré sa uplatňujú na základe novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy zákonom č. 365/2022 Z. z. účinnej od 15. 12. 2022. Podľa §21h – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. decembra 2022 „ustanovenia § 10 ods. 7 a 9 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať do 31. decembra 2023; v tomto období obec a vyšší územný celok nie sú povinné uplatňovať vo vzťahu k zabezpečeniu vyrovnanosti bežného rozpočtu ani ustanovenia § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3. To neplatí vo vzťahu k zostaveniu rozpočtu na roky 2024 až 2026.“ Podľa novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec nie je povinná pri zostavení rozpočtu dodržať pravidlo vyrovnanosti ustanovené v § 10 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Bežný rozpočet nemusí zostaviť ako vyrovnaný alebo prebytkový, ale ho môže zostaviť ako schodkový a to nielen z dôvodu, že vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, nevyčerpaných v minulých rokoch, ale aj z dôvodu použitia iných disponibilných zdrojov. Obec nemusí dodržiavať pravidlo použitia prostriedkov rezervného fondu na bežné výdavky ustanovené v § 10 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce, alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré nie sú rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, môže obec na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť prostriedky rezervného fondu. Prostriedky rezervného fondu môže obec na základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva použiť aj na úhradu záväzkov bežného rozpočtu, ktoré vznikli v predchádzajúcich rozpočtových rokoch, maximálne v sume prebytku bežného rozpočtu vykázaného za predchádzajúci rozpočtový rok. Obec má oprávnenie použiť prostriedky rezervného fondu na bežné výdavky bez týchto zákonných obmedzení. Obec nemusí sledovať v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávať zmeny v rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníženie výdavkov, s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť bežného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka. Neplatí časové obmedzenie pre vykonávanie zmien rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy; obec aj po 31. auguste príslušného rozpočtového roka môže vykonávať povolené prekročenie a viazanie finančných operácií, ktoré budú mať za dôsledok zvýšenie schodku rozpočtu obce. Neuplatní sa ani povinnosť obce použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitálových výdavkov. Návratné zdroje financovania sa v roku 2023 môžu použiť aj na úhradu bežných výdavkov. V aplikačnej praxi táto novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy znamená, že od 15. decembra 2022 do 31. decembra 2023 obec môže: a) na úhradu bežných výdavkov použiť:         prostriedky rezervného fondu,         kapitálové príjmy,         návratné zdroje financovania, b) vykonávať zmeny rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy – povolené prekročenie a viazanie finančných operácií bez časového obmedzenia. Tieto mimoriadne opatrenia platia od účinnosti novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy do 31. decembra 2023. Treba upozorniť, že neplatia pre tvorbu rozpočtu na rok 2024 a 2025.