Rozpočet

Je obec povinná na základe predpokladanej hodnoty jednotkového koeficientu na rok 2025 upraviť výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku pre školy a školské zariadenia vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) na rok 2025?

Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol novelizovaný zákonom č. 343/2024 Z.z. (ďalej len „novela zákona č. 583/2004 Z.z.“). Novela zákona č. 583/2004 Z.z. nadobudla účinnosť 15. decembra 2024.

V decembrovom vydaní časopisu sme sa venovali účtovaniu miezd za december v obciach a rozpočtových organizáciách. V nasledujúcom príspevku sa zameriame na účtovanie miezd za december v príspevkových organizáciách.

Od 1. januára 2025 nastáva zmena financovania materských škôl. V príspevku sa budeme venovať objasneniu tejto zmeny, upozorníme na niektoré dôležité skutočnosti a poskytneme odpovede na časté otázky súvisiace so zmenou financovania materských škôl.

Ako vykonať inventarizáciu pohľadávok a záväzkov správne a bez nedostatkov?

Je správne tvrdenie, že ak obec po ukončení rozpočtového roka schváli v záverečnom účte prídel do rezervného fondu 10 % a zvyšok výsledku hospodárenia (rozpočtu) do iných peňažných fondov, potom použitie prostriedkov z týchto peňažných fondov môže použiť na akékoľvek schválené projekty, teda napr. podľa rozhodnutia orgánu obce na bežné alebo kapitálové, alebo kombináciu výdavkov?

Môže obec vykonať zmenu rozpočtu z dôvodu použitia rezervného fondu na kapitálové výdavky po 31.8.2024?

Môže obec použiť návratné zdroje financovania aj na úhradu bežných výdavkov?

Môže obec prijať úver a zapojiť ho do rozpočtu po 31. 8. 2024?  

V príspevku sa budeme venovať zostavovaniu a schvaľovaniu rozpočtu obce na rok 2025. Upozorníme na vplyv noviel rozpočtových pravidiel na zostavenie návrhu rozpočtu a odpovieme na časté otázky z uplatnenia rozpočtových pravidiel pri zostavovaní rozpočtu.

Subjekty verejnej správy v zákonom určených prípadoch uzatvárajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ktorý upravuje aj splatnosť faktúr a ostatné záväzky pre verejné inštitúcie. V článku sa venujeme povinnostiam subjektov verejnej správy v pozícii dlžníka.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou všeobecne záväzných nariadení obcí o podmienkach poskytovania dotácií z rozpočtu obcí. Poukazuje na nedostatky v ustanoveniach všeobecne záväzných nariadení obcí, na odporúčania pri odstraňovaní týchto nedostatkov, ako aj na oprávnenie prokurátora podať protest proti všeobecne záväzným nariadeniam obcí, ktorými bol porušený zákon.

Obec nemá na účte dostatok finančných prostriedkov na výplatu platov svojim zamestnancom. Môže obec použiť na tento účel prostriedky rezervného fondu?

Základom úspešného ukončenia účtovného obdobia je zostavenie individuálnej účtovnej závierky a v rámci nej vykonanie procesu inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov zákonným spôsobom a bez nedostatkov. V príspevku sa venujeme inventarizácii majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, ktorú musia účtovné jednotky vykonať ku dňu účtovnej závierky, t.j. k 31.12.2024.

Obec eviduje nezaplatené faktúry, na úhradu ktorých nemá vlastné zdroje v rozpočte. Môže obec použiť prostriedky rezervného fondu na úhradu týchto nezaplatených faktúr, ak skončila rozpočtové hospodárenie za rok 2023 so schodkom rozpočtu (nedosiahla prebytok rozpočtu)?

Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo na majetku. Sú tiež povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže dôjsť k vzniku škody buď na jednej, alebo druhej strane. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) presne vymedzuje situácie, v ktorých zodpovedá za škodu zamestnanec a v ktorých zamestnávateľ. Zákonník práce upravuje okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním aj osobitné druhy zodpovednosti. Rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu a osobitnými druhmi zodpovednosti spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti a v rozsahu náhrady škody. Jedna z koncepcií osobitnej zodpovednosti vychádza z predpokladu zavinenia, keď zamestnanec nesplní povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Uvedené vychádza z toho, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe takejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, čím vznikol schodok. Schodkom je teda aj účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu bola odcudzená. Zodpovednosť zamestnanca za schodok Zodpovednosť zamestnanca za schodok má oproti všeobecnej zodpovednosti zamestnanca svoje špecifiká. Osobitosť tohto druhu zodpovednosti zamestnanca spočíva v tom, že: -            pri tejto zodpovednosti sa uplatňuje prezumpcia viny zamestnanca, -            dochádza k úhrade celej skutočnej škody. Zamestnávateľ pri tomto druhu zodpovednosti nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len nasledovné: -            existenciu pracovného pomeru, -            platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, -            existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, -            nevyúčtovanie hodnôt, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi. Nakoľko sa zavinenie zamestnanca na vzniku schodku predpokladá, tak sa zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách celkom, alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno musí teda uniesť zamestnanec, nie zamestnávateľ. Hmotne zodpovedným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či pracuje na plný alebo čiastočný úväzok. Čo sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov), platí ust. § 225 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.“ Z dikcie cit. ustanovenia vyplýva, že na pracovnoprávny vzťah založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ust. § 182 až § 185 Zákonníka práce, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Dohodu o hmotnej zodpovednosti nemožno uzavrieť s mladistvým zamestnancom. Mladistvým zamestnancom sa v zmysle § 40 ods. 3 Zákonníka práce rozumie zamestnanec mladší ako 18 rokov. Uvedená nemožnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti mladistvého zamestnanca pritom vyplýva z ust. § 11 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že „zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku“. Záver Predmetom dohody môžu byť len predmety určené na obeh a obrat, t. j. hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru, iné hodnoty, ako napr. stravné poukážky, poštové známky, kolkové známky a pod. Predmetom tohto typu dohody nemôžu byť napr. automobily, inventárne predmety kancelárií či iných miestností a pod. V prílohe nájdete vzor smernice o hmotnej zodpovednosti zamestnanca vrátane vzoru dohody o hmotnej zodpovednosti.

Bude môcť obec prijať úver a zapojiť ho do rozpočtu po 31. 8. 2024?

Povodňou bola spôsobená škoda na budovách obecného úradu a obecnej školy. Môže obec použiť prostriedky rezervného fondu na odstránenie tejto škody na majetku obce?

V príspevku sa venujeme vykonávaniu zmien rozpočtu obce po 31. auguste 2024. Táto téma je aktuálna v súvislosti s novelou zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorá bola vykonaná zákonom č. 85/2024 Z.z. a ktorá ovplyvňuje vykonávanie zmien rozpočtu obce a vyššieho územného celku v roku 2024. Odpovieme aj na časté otázky spojené s touto problematikou a poskytneme vzory pre aplikačnú prax.

Môže obec vykonať zmenu rozpočtu z dôvodu použitia rezervného fondu na kapitálové výdavky po 31.8.2024?