Bezpečnosť a krízové riadenie

Vláda Slovenskej republiky nedávno udelila amnestiu na priestupky súvisiace s protipandemickými opatreniami zavedenými počas COVID-19. Článok obsahuje podrobnosti o právnych úpravách a mechanizmoch, ktoré určujú aplikáciu a obmedzenia tejto amnestie, pričom konkretizuje, že sa nevzťahuje na iné správne delikty ani na priestupky nesúvisiace s protipandemickými opatreniami.

Pracovnoprávny vzťah je zmluvným vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Povinnosti zamestnanca, ktoré má počas trvania pracovnoprávneho vzťahu plniť, sú vymedzené najmä v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ale môžu byť vyjadrené aj v iných predpisoch, napr. v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Úpravu povinností zamestnanca možno nájsť aj v interných predpisoch zamestnávateľa. Medzi tieto interné predpisy patria aj predpisy zamestnávateľa v oblasti BOZP. V súlade s § 12 ods. 2 písm. k) zákona o BOZP je zamestnanec povinný „nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce.“ Zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb, ktoré sú oprávnené dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvádza zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise (napr. smernici). Povinnosť upraviť podrobnosti o vyšetrení zamestnanca na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok vo vnútornom predpise alebo v pracovnom poriadku vyplýva z  § 12 ods. 2 písm. l) zákona o BOZP. V danom vnútornom predpise (smernici), prípadne v pracovnom poriadku sa odporúča upraviť: povinnosti zamestnancov – napr. nenastupovať do práce pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, alebo zákaz požívať alkohol a tieto látky na pracovisku, povinnosť podrobiť sa vyšetrenie, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo orgán štátnej správy, aby zistili či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených dať príkaz zamestnancovi, aby sa podrobil kontrole, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov a vymedzenie okruhu zamestnancov povinných podrobiť sa kontrole, vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených vykonať dychovú skúšku prístrojom – alkoholtesterom, ktorý určí objemové percento /promile/ alkoholu v krvi, periodicitu vykonávania kontrol, popis postupu vykonania kontroly, možné postihy pre zamestnancov zamestnávateľa za porušenie povinností tohto vnútorného predpisu.

Príspevok o pracovnom stretnutí hlavných kontrolórov k téme majetku územnej samosprávy pokračuje jeho záverečnou časťou, v ktorej sa venujeme vybraným prípadom účtovania pohľadávok z daňových príjmov obcí a vyšších územných celkov.

V marcovom čísle časopisu sme uverejnili 1. časť príspevku o pracovnom stretnutí hlavných kontrolórov k téme majetku územnej samosprávy. V pokračovaní článku sa venujeme najčastejším porušeniam územnej samosprávy pri hospodárení s majetkom, vymáhaniu nedoplatkov v územnej samospráve a vybraným prípadom účtovania pohľadávok z daňových príjmov.

Dňa 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o obecnej polícii, ktorá upravuje osobitné sociálne poistenie príslušníkov obecnej polície a zavádza nový príspevok za prácu v obecnej polícii. Článok prináša informácie o príspevku za prácu v obecnej polícii, informácie o tom, kto ho vypláca, kde a ako oň možno požiadať.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len "NKÚ SR") v závere minulého roka na svojej pôde organizoval pracovné stretnutie s hlavnými kontrolórmi krajských miest, hlavnými kontrolórmi vyšších územných celkov a profesijných združení hlavných kontrolórov k téme majetku územnej samosprávy.

Aké sú podmienky pre skladovanie nebezpečných odpadov vo firme? Tekuté nebezpečné odpady máme umiestnené v IBC kontajneroch pre ľahšiu manipuláciu z miesta vzniku až do odovzdania oprávnenej organizácii. Sú dané nejaké špecifické požiadavky pre ich skladovanie na zbernom mieste, kým si ich organizácia prevezme?

V dôsledku energetickej krízy sú viaceré spoločnosti a nielen tie, nútené uvažovať nad tým, ako a kde ušetriť. Energetická kríza núti nielen firmy, ale aj obce, školy a pod. uvažovať nad znižovaním teploty v kancelárii, ale aj výrobnej hale, triedach, predajni atď. Zamestnávatelia by mali ale vedieť, aká je minimálna prípustná teplota podľa legislatívy.

Záväzné pokyny a akty riadenia ako vnútorné predpisy   Riadiť pracovný proces oprávňuje zamestnávateľa Zákonník práce. Riadiaca vôľa zamestnávateľa je vyjadrovaná prostredníctvom nástrojov riadenia práce. Najčastejšie uplatňovaným právnym nástrojom...

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Pri výkone závislej práce môže dôjsť ku vzniku situácie, ktorá ohrozuje alebo spôsobí narušenie bezpečnosti práce. Pritom zamestnanec a aj zamestnávateľ by sa mali správať tak, aby svojím konaním predchádzali vzniku škôd na majetku alebo ujmy na živote alebo zdraví zamestnanca. Pokiaľ ale dôjde k porušovaniu bezpečnosti práce a zamestnanec má o tom vedomosť, upovedomí o tom vedúceho zamestnanca. Pritom rámcovým právnym predpisom, ktorý rieši uvedenú oblasť, ktorá súvisí aj s pracovnoprávnou zodpovednosťou, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale je to aj iná, osobitná právna úprava. Uvedené prípady postupu zamestnanca budú preto predmetom tohto článku.

Žiadny zodpovedný zamestnávateľ, zamestnanec či bezpečnostný technik nepochybuje o význame hodnotenia rizík na pracoviskách. Posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov, patrí medzi všeobecné povinnosti, ktoré je zamestnávateľ povinný uplatňovať v zmysle zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej "zákon o BOZP"). Jeho hlavným cieľom je ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov, čím sa podieľa na minimalizovaní možného poškodenia zdravia zamestnancov alebo životného prostredia zavineného pracovnou činnosťou. Zároveň pomáha zamestnávateľovi udržať konkurencieschopnosť a zaručiť efektívny výkon podnikania.

Pri každodennom pracovnom zhone je niekedy ťažké nájsť si priestor na diskusiu, na riešenie problémov. Najmä vo veľkých firmách býva zložité kontaktovať kompetentných pracovníkov. Vhodným miestom, kde možno predpokladať na riešenie pracovné problémy zamestnancov, ktorých zástupca zamestnancov zastupuje, je komisia BOZP. Túto komisiu je povinný zriadiť zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, a je jeho poradným orgánom. Komisiu BOZP tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Táto komisia zasadá najmenej raz za rok. Komisia BOZP je oprávnená pravidelne hodnotiť stav BOZP, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok, ďalej navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ako aj požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti. Ustanovením komisie BOZP nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. V prípade, že u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu oprávnenia vykonávať zamestnanci.

Aktívne zapájanie zamestnancov do riešenia úloh bezpečnosti a ochrany zdravia je jedným zo základných princípov prístupu, ktorý je právne zakotvený v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zamestnancom bolo zákonom o BOZP priznané právo vyjadriť sa k výberu pracovných prostriedkov, technológii, organizácii práce a k zabezpečeniu pracovného prostredia a pracoviska, prerokovávať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s ich prácou a zúčastňovať sa na ich riešení.

Príspevok sa zaoberá povinnosťou obcí ako prevádzkovateľov prijať primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov. Článok približuje túto problematiku uvedením príkladov bezpečnostných opatrení, ako aj porovnaním s predchádzajúcou právnou úpravou v tejto oblasti.

Príspevok prezentuje niekoľko poznámok a úvah k spoločenskej, právnej a ekonomickej zodpovednosti jednotlivca, štátu a spoločnosti za nakladanie s odpadmi vzniknutými z používania osobných ochranných pomôcok slúžiacich na zabránenie, resp. spomalenie šírenia nákazy ochorenia COVID-19.

Pandémia COVID-19 spôsobená koronavírusom vytvorila problémy aj v odpadovom hospodárstve. Vo väčšine svetových metropol, kde pandémia prepukla naplno, bol pozorovaný prudký nárast zdravotníckeho odpadu. Tento odpad bol spočiatku považovaný za možnú hrozbu prenosu koronavírusu. Neskôr sa potvrdilo, že nebol zaznamenaný žiadny prípad prenosu infekcie z odpadu na človeka. Na území SR bol v čase výskytu pandémie pozorovaný až 25 %-ný nárast tvorby komunálneho odpadu.

Názov smernice: Vnútorná smernica o ochrane nefajčiarov a zákaze fajčenia na pracovisku Číslo smernice: ......./2022 Platnosť smernice: od xx.xx.2022 Účinnosť smernice: od xx.xx.2022 Obsah smernice:  úvodné ustanovenia, základné pojmy, zákaz...

Vláda v stredu 9. februára schválila Návrh na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19, spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky - nové znenie.

Združenie miest a obcí Slovenska si dovoľuje upozorniť, že informácie v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu SR (sp. zn. PL ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021), ktoré sa šíria prostredníctvom sociálnych sietí, nie sú pravdivé.