Recyklácia

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Nová štúdia ukázala, že materiály na bio báze môžu predstavovať väčšie zdravotné riziko pre niektoré z najdôležitejších druhov planéty ako bežné plasty, ktoré majú nahradiť.

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

Pokračovanie článku je venované použitiu medi a kobaltu, zdrojom surovín medi a kobaltu, recyklácii medi a kobaltu či nakladaniu s mediarenskými troskami.

Od nového roku 2025 sa rozšíri portfólium separovaného zberu komunálneho odpadu o novú komoditu - textil. Povinnosť zbierať a separovať textil ako samostatnú komoditu bude platiť od 1. januára 2025 v celej Európskej únii. Aj keď je povinnosť zbierať textilný odpad "už za dverami", je ešte veľa nezodpovedaných a otvorených otázok. Textilný odpad možno rôznorodosťou výrobkov, používanými surovinami a zložením prirovnať k zmesovému plastovému odpadu. Tak ako pri separovanom zbere plastového odpadu nie je problém s jeho identifikáciou, tak ani pri textilnom odpade nebude problém s jeho odlíšením od iných odpadov. Problémy s vytriedením zmesového plastového odpadu podľa jednotlivých materiálov však budú zrejme pri textilnom odpade platiť rovnako. Zavedenie a realizáciu separovaného zberu textilu budú sprevádzať aj nemalé náklady a je tiež otázkou, kto ich bude znášať. Zásadnou otázkou však tiež bude, čo s vyseparovaným textilom.

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo 26. júla 2024 na svojej webovej stránke dokument s názvom "Metodická príručka pre obce k nakladaniu s textilom od 1.1.2025". Príručka má pomôcť obciam splniť si zákonnú povinnosť, a to zaviesť a vykonávať triedený zber komunálnych odpadov pre textil. Článok sa zameriava na obsah príručky, rozoberá vybrané súvislosti a poukazuje, čo v príručke možno chýba.

Príspevok analyzuje výhody a potenciál recyklácie skla a sklenených materiálov. V úvodnej časti poukazuje na environmentálne benefity uvedeného procesu. Po uvedenej analýze sa autor venuje právnym aspektom recyklácie. Ďalšie časti príspevku sa zameriavajú na reálnu mieru triedeného zberu a recyklácie sklenených obalov v Európskej únii a na Slovensku.

Odpady nie sú zďaleka len záťažou pre človeka a okolie. Je možné ich opätovne využívať. Na ďalšie využitie samotných vecí tvoriacich odpad ako zdroj surovín alebo ako zdroj energie obsiahnutej v hmote odpadu. Aké majú tieto spôsoby využitia odpadov pravidlá? A majú vôbec nejaké?

Výrobky z recyklovaných materiálov majú často problém uplatniť sa na trhu ako rovnocenná, ekvivalentná náhrada výrobkov z tradičných materiálov. Častým dôvodom je vyššia cena, ktorá bráni výraznejšiemu uplatneniu na trhu. Toto sa týka výrobkov z recyklovaných zmesových plastových odpadov. Cenový hendikep z pohľadu zákazníka nevyvažujú ani porovnateľné a lepšie úžitkové vlastnosti, dlhšia životnosť či praktická bezúdržbovosť. Pre zákazníka nebýva zaujímavé ani to, že nadobúdacie náklady sú síce vyššie, ale po dobu životnosti sa môžu vrátiť, a to aj niekoľkonásobne. Ak je cena limitujúcim faktorom pre uplatnenie sa výrobkov na trhu, ich cenotvorba je nemenná, nie je možné ju meniť a optimalizovať tak, aby sa cenovo priblížili aktuálnym trhovým cenám? Odpovede nájdete v článku.

Členské štáty Európskej únie (ďalej len "EÚ") majú za úlohu najneskôr od 1. januára 2025 rozšíriť triedený zber odpadov aj o zložku textil. Prevedenie tejto požiadavky do praxe majú vo vlastných rukách jednotlivé štáty. Zber textilu je špecifický predovšetkým z toho dôvodu, že ide vlastne o zber dvoch zložiek, a to textilu vhodného na opätovné použitie a odpadového textilu. Zároveň je tu aj skutočnosť, že textil na opätovné použitie často opúšťa EÚ. Jeho zmysluplné využitie, opätovné použitie, resp. využitie výrobkov z textilného odpadu v rámci Európy je otázne.

Príspevok analyzuje vývoj poznatkov v oblasti posudzovania mikroplastov. Zameriava sa na výskyt uvedených častíc v ekosystémoch a vo svetovom oceáne. Zároveň zhŕňa doterajšie poznatky o vplyvoch uvedených odpadov na ľudské zdravie a ľudské telo a taktiež na iné živé súčasti prírody a krajiny.

Od 1. januára 2025 budú obce povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu textilu. Zatiaľ je to v príslušnej právnej úprave jediná zmienka o textile bez stanovenia bližších postupov, zodpovednosti jednotlivých subjektov a ďalších povinností.

Koncom januára sa otvorila 9. výzva v rámci Programu Slovensko zameraná na budovanie zberných dvorov a zefektívnenie systémov zberu vytriedených komunálnych odpadov.

Aj keď sa prírodné hnojivá vyrobené z upraveného splaškového kalu používajú na opätovné zavedenie živín na poľnohospodárske polia, prinášajú so sebou aj mikroplastické znečisťujúce látky. A podľa malej štúdie publikovanej v ACS' Environmental Science & Technology Letters, vietor zachytí viac plastových častíc, ako sa kedysi myslelo. Výskumníci zistili, že mikroplasty sa uvoľňujú z polí ľahšie ako prachové častice podobnej veľkosti a dostávajú sa do vzduchu aj pri slabom vánku.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Udržateľný ekonomický rast prostredníctvom efektívneho využívania energetických zdrojov s minimálnymi emisiami je uznávanou globálnou výzvou pre rozvinuté a rozvíjajúce sa ekonomiky. Pri riešení environmentálnych problémov s trvalo udržateľným hospodárskym rastom OSN úzko spolupracuje so svojimi členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Štúdie ukazujú, že obnoviteľná energia zvyšuje ekonomický rast a znižuje emisie uhlíka. Štatistiky však ukazujú, že obnoviteľná energia má len 13,47% na celkovej spotrebe energie. Svet stále využíva viac ako 87,5% fosílnych palív, čo prispieva k vyšším emisiám. Najúčinnejšími spôsobmi riešenia tejto situácie sú zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na úroveň globálnej spotreby energie a zdokonalenie procesov premeny energie prostredníctvom technologického pokroku, čo vedie k väčšej výrobe energie a minimalizácii vplyvu na životné prostredie.

Príspevok sa zameriava na potenciál stavebného odpadu v oblasti cirkulárnej ekonomiky a predovšetkým cirkulárneho stavebníctva. Analýza sa sústreďuje predovšetkým na prostredie Európy a EÚ. Zároveň zahŕňa mieru vplyvu krízy a pandémie COVID-19 na sektor stavebníctva a nakladanie so stavebným odpadom a taktiež vplyv vojny na Ukrajine na tvorbu odpadov, ktorý vzniká z budov a infraštruktúry.