Odpady a odpadové hospodárstvo

Tento príspevok poskytuje komplexný úvod do problematiky environmentálnej kriminality, s dôrazom na perspektívu legislatívy Európskej únie v boji proti tomuto fenoménu. Úvod predstavuje širokú škálu výziev spojených s environmentálnou kriminalitou a jej dopadom na životné prostredie a verejné zdravie. V nasledujúcej časti je environmentálna kriminalita definovaná z hľadiska trestného práva v Slovenskej republike. Príspevok sa potom zaoberá najbežnejšími a najzávažnejšími formami páchania environmentálnej kriminality. Pozornosť sa následne zameriava na využívanie moderných technológií, najmä bezpilotných lietadiel, a dostupných metód ako LiDAR a fotogrametria ako účinných nástrojov na detekciu a vyšetrovanie nelegálnych aktivít. V záverečnej časti sú identifikované aktuálne výzvy a budúce výhľady v boji proti environmentálnej kriminalite.

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Článok poskytuje výklad k § 9 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“)

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Článok poskytuje výklad k § 8 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“).

Dňa 17. septembra 2024 Národa rada Slovenskej republiky v treťom čítaní schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov [1]. V článku budú predstavené samotné dôvody predloženia vládneho návrhu, súhrn a opis hlavných zmien, ktoré majú vplyv na samotné konanie. Bude predstavená aj zmena prílohy, ktorá sa vzťahuje na odpadové hospodárstvo.

Obce a mestá čelia náročnej úlohe, a to že musia splniť prísne kritériá odpadového zákona a súčasne znižovať náklady na odpadové hospodárstvo. Na medzinárodnej konferencii BIOODPADY 2024, ktorá sa konala koncom septembra v Piešťanoch, experti predstavili riešenie, ktoré môže byť prekvapivo jednoduché - zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností. Ako ukazujú analýzy, triedenie tohto odpadu môže znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu o viac ako 40 %.

Článok poskytuje výklad k § 5, § 6 a § 7 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o Environmentálnom fonde").

V predchádzajúcom čísle som zhrnula legislatívny balíček upravujúci oblasť chovu hospodárskych zvierat a v skratke uviedla základné požiadavky pre skladovanie a manipuláciu s hospodárskym hnojivom. V pokračovaní článku chcem ukázať, aké sú nové trendy v ustajnení hospodárskych zvierat a s tým spojená produkcia hospodárskeho hnojiva.

Norma ISO 14067, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), je základným kameňom v oblasti výpočtu a komunikácie o uhlíkovej stope. Tento komplexný rámec slúži ako nepostrádateľný nástroj pre organizácie, ktoré sa snažia presne kvantifikovať a informovať o vplyve svojich výrobkov na životné prostredie.

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Obraciame sa na Vás so žiadosťou o usmernenie, ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým-osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta. Pri neváženom zbere komunálneho odpadu sa podľa zákona č. 582/2004 Z.z. totiž vypočíta poplatok ako súčin sadzby poplatku, frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Nakoľko budovanie podzemných kontajnerov mestami predstavuje obrovský potenciál pre zlepšenie kvality verejných priestranstiev a udržiavanie čistoty v okolí podzemných kontajnerov, čím ďalej tým viac miest a obcí sa bude uberať touto cestou. Podľa nášho názoru by bolo nevyhnutné legislatívne upraviť aj tento spôsob ukladania komunálneho odpadu resp. legislatívne upraviť spôsob výpočtu poplatku pri neváženom ukladaní komunálneho odpadu do takýchto podzemných kontajnerov. 

Dňa 15. júla 2024 bola v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnená smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1785 z 24. apríla 2024, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady  1999/31/ES o skládkach odpadov (Text s významom pre EHP) [1].

Predmetom článku je poľnohospodárska prax, presnejšie živočíšna výroba z hľadiska ochrany životného prostredia, požiadavky a povinnosti vyplývajúce z legislatívy a pokus sprehľadniť legislatívu, ktorá sa kladie na živočíšnu výrobu z hľadiska ochrany životného prostredia.

Od nového roku 2025 sa rozšíri portfólium separovaného zberu komunálneho odpadu o novú komoditu - textil. Povinnosť zbierať a separovať textil ako samostatnú komoditu bude platiť od 1. januára 2025 v celej Európskej únii. Aj keď je povinnosť zbierať textilný odpad "už za dverami", je ešte veľa nezodpovedaných a otvorených otázok. Textilný odpad možno rôznorodosťou výrobkov, používanými surovinami a zložením prirovnať k zmesovému plastovému odpadu. Tak ako pri separovanom zbere plastového odpadu nie je problém s jeho identifikáciou, tak ani pri textilnom odpade nebude problém s jeho odlíšením od iných odpadov. Problémy s vytriedením zmesového plastového odpadu podľa jednotlivých materiálov však budú zrejme pri textilnom odpade platiť rovnako. Zavedenie a realizáciu separovaného zberu textilu budú sprevádzať aj nemalé náklady a je tiež otázkou, kto ich bude znášať. Zásadnou otázkou však tiež bude, čo s vyseparovaným textilom.

Ministerstvo životného prostredia SR zverejnilo 26. júla 2024 na svojej webovej stránke dokument s názvom "Metodická príručka pre obce k nakladaniu s textilom od 1.1.2025". Príručka má pomôcť obciam splniť si zákonnú povinnosť, a to zaviesť a vykonávať triedený zber komunálnych odpadov pre textil. Článok sa zameriava na obsah príručky, rozoberá vybrané súvislosti a poukazuje, čo v príručke možno chýba.

Nová štúdia University of Leeds objasňuje obrovský rozsah nezbieraného odpadu a otvoreného spaľovania plastového odpadu vo vôbec prvom globálnom katalógu znečistenia plastmi.

V súčasnosti sa v súvislosti so životným prostredím a ekológiou najčastejšie hovorí o green deal-e, uhlíkovej neutralite, zelenej či cirkulárnej ekonomike. Diskutuje sa o výhodách, opodstatnenosti, termínoch aj rizikách. Predmetom príspevku nie je zapojiť sa do týchto diskusií, ale skôr položiť niekoľko otázok a upriamiť pozornosť na veci a problémy, ktoré môžu v budúcnosti nastať a na ktoré by sa nemalo zabudnúť, ale v predstihu sa na ne pripraviť. Možno sa niektoré pripomienky budú zdať futuristické a nemusia sa týkať ani Slovenska, ale "nová zelená politika" sa netýka len Slovenska, ale minimálne Európskej únie.

Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.