Spoločný obecný úrad

V roku 2003 bol zriadený spoločný úrad. Zmluva o zriadení bola podpísaná 12 štatutárnymi zástupcami obcí, ktorí vstupovali do uvedeného spoločného úradu. Je potrebné uvedenú zmluvu meniť dodatkami vždy po voľbách, ak sa v niektorej obci zmení štatutárny zástupca, t.j. starosta?

Pri fungovaní spoločného obecného úradu vznikajú určité náklady, ktoré je potrebné uhradiť. Jednotlivé obce si preto musia dohodnúť spôsob, ako sa budú podieľať na spolufinancovaní výdavkov spoločného obecného úradu. Pri plnení kompetencií spoločným obecným úradom je potrebné zvažovať aj vzťahy právnej zodpovednosti, ktoré môžu vzniknúť.

Sme obec, ktorá je sídlom spoločného stavebného úradu na základe zmluvy o zriadení spoločného úradu. Prosíme o radu ohľadom účtovania v našej obci. Príjem od účastníkov združenia - prijímame od nich finančné prostriedky, ktoré oni dostali zo štátneho rozpočtu, tie nám len prepošlú. Aké je v tomto prípade účtovanie, EK a kód zdroja? Taktiež od nich prijímame finančné prostriedky, ktoré oni vybrali vo svojej obci na správnych stavebných poplatkoch a posielajú nám na spolufinancovanie. Prosíme o účtovanie aj v tomto prípade - účet, EK, kód zdroja.

Spoločný obecný úrad prijal žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Zamestnanec obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, ale nebola stavebným úradom, vyhotovil stavebné povolenie, ktoré podpísal starosta obce, v ktorej sídli spoločný obecný úrad. Konal spoločný obecný úrad a starosta obce v súlade s platným právom?

Spoločný obecný úrad prijal od obyvateľa obce žiadosť o vydanie stavebného povolenia a zároveň chcel uhradiť správny poplatok. Uvedený spoločný obecný úrad však nemal sídlo v obci, ktorá by mala právne postavenie stavebného úradu. Spoločný obecný úrad taktiež poukázal na to, že nemôže prijímať správne poplatky v súvislosti so začatím stavebného konania od obyvateľa obce a odkázal ho zaplatiť obci, ktorá je stavebným úradom. Konal spoločný obecný úrad v súlade s platným právom?

Starostovia obcí, ktorí sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, si za štatutára spoločného obecného úradu zvolili starostu obce, ktorá nebola sídlom spoločného obecného úradu. Niektorí starostovia obcí považovali uvedené za nezákonné a požadovali, aby bol štatutárom starosta obce, v ktorej spoločný obecný úrad sídli. Bol ustanovený uvedený štatutár v súlade s platným právom?

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností výkonu úloh decentralizovanej štátnej správy obcou. Nemá vlastnú právnu subjektivitu, čo ho obmedzuje vo výkone jeho aktivít. Postupom času sa ukázalo, že malé obce nemajú záujem spájať sa za účelom efektívneho výkonu decentralizovaných kompetencií, a preto je zriadenie spoločného obecného úradu možnosťou zabezpečenia úloh so zachovanou právnou subjektivitou. V príspevku sa dozviete, aké má byť fungovanie a organizačné vzťahy spoločného obecného úradu, aby efektívne plnil svoje úlohy v praxi.

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností zabezpečenia výkonu kompetencií decentralizovanej štátnej správy. Ak majú niektoré obce nedostatok personálneho a materiálno-technického zabezpečenia pre výkon decentralizovaných kompetencií, možno zriadiť spoločný obecný úrad, ktorý ich výkon zabezpečí. V zmluve o zriadení spoločného obecného úradu sú však ustanovené len rámcové otázky fungovania a organizácie spoločného obecného úradu, preto starosta obce, ktorá je jeho sídlom, prijíma aj vnútorné predpisy spoločného obecného úradu. Viac o nich sa dozviete v článku.

Pre vznik spoločného obecného úradu je podstatné, aby bola prijatá zmluva o zriadení spoločného obecného úradu. Uvedená zmluva musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti, ktoré sú ustanovené právnym poriadkom. Spoločný obecný úrad pritom predstavuje možnosť riešenia výkonu prenesenej štátnej správy samosprávou. Pre právnu relevanciu zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu je pritom nevyhnutné, aby bola schválená jednotlivými obecným zastupiteľstvami obcí, ktoré sú na nej zúčastnené v danom prípade. Obsah a proces prijatia zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu budú predmetom tohto článku.

Pri posúdení obsahu podania obcou treba rozlišovať, či ide o výkon decentralizovanej miestnej štátnej správy alebo originálne kompetencie samosprávy. Uvedené súvisí predovšetkým s rozdielnou osobitnou právnou úpravou. V prípade decentralizovanej štátnej správy majú veľký význam spoločné obecné úrady, ktorým bývajú podania adresované.

Príspevok sa zaoberá najmä obsahom a postupom prijímania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu a organizačného poriadku spoločného obecného úradu, pričom prináša tiež viaceré praktické príklady a upozornenia.

Predmetom príspevku je uvedenie jednotlivých podkladov pre rozhodovanie starostu obce a priblíženie vzťahu starostu obce a spoločného obecného úradu v praxi. Rozhodnutie obce v správnom konaní musí spĺňať jednotlivé formálne a aj obsahové náležitosti, čo je predpokladom jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Tieto obligatórne súčasti rozhodnutia obce v správnom konaní sú tiež predmetom tohto článku.

Príspevok sa zaoberá najmä podmienkami a predpokladmi rokovania obecného zastupiteľstva v čase mimoriadnej situácie, ako aj postupom prijímania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, pričom prináša tiež praktické príklady a upozornenia v tejto súvislosti. Počas mimoriadnej situácie platia špecifické kvóra pre schvaľovanie uznesení a nariadení obecného zastupiteľstva, pokiaľ obecné zastupiteľstvo rozhoduje korešpondenčným hlasovaním alebo elektronickou formou. Špecifické kvórum platí aj v prípade schvaľovania uznesení obecných zastupiteľstiev ohľadom odsúhlasenia zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Aj týmto otázkam bude v predloženom príspevku venovaná pozornosť.

Miestna samospráva vykonáva originálne a decentralizované kompetencie, pri ktorých má aj rozhodovaciu právomoc. Pri rozhodovaní obcí je preto podstatné, o výkon akých právomocí ide. Predmetom tohto článku bude preto určenie rozsahu originálnych a delegovaných kompetencií, ktoré obce vykonávajú. Obce pri výkone svojich kompetencií môžu porušiť platné právne predpisy, s čím jednotlivé právne predpisy spájajú právnu zodpovednosť. V príspevku bude preto tiež venovaná pozornosť predpokladom tejto právnej zodpovednosti, a to aj v kontexte aktuálnej témy spoločného obecného úradu.

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností, prostredníctvom ktorej môžu viaceré obce zabezpečiť pre svojich obyvateľov výkon decentralizovanej miestnej štátnej správy. Organizácia spoločného obecného úradu nenašla v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) svoju úpravu, a preto je organizácia predmetom zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, ale aj organizačného poriadku spoločného obecného úradu. Organizačný poriadok spoločného obecného úradu (ďalej len „organizačný poriadok“) je vnútorný normatívny akt. Svojou podstatou sa zameriava na výkon zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, a preto musí s ňou byť plne v súlade, pričom organizačný poriadok musí tiež rešpektovať právny poriadok.

Naša obec má záujem z vlastných zdrojov spoločne investovať do infraštruktúry so susednou obcou. Aké právne možnosti má na takéto spolufinancovanie spoločnej investičnej aktivity?

Spoločný obecný úrad predstavuje jednu z možností riešenia výkonu decentralizovaných kompetencií verejnej správy. Pri výkone jednotlivých činností vznikajú obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, náklady, ktoré treba následne uhradiť. Právnym základom pre fungovanie spoločného obecného úradu je popri zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") aj zmluva o zriadení spoločného obecného úradu. Podstatnými sú taktiež aj vykonávacie právne predpisy samosprávy, pričom ide o vnútorné normatívne predpisy. Takýmto je napríklad organizačný poriadok spoločného obecného úradu.

K základným úlohám obcí pri výkone samosprávy podľa § 4 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") patrí aj zabezpečenie výstavby a údržby kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, ako aj vytváranie podmienok na kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Nepochybne ide o spoločensky žiaduce činnosti. Každé kultúrne podujatie však sprevádzajú javy, ktoré sú zo strany mnohých obyvateľov obce vnímané ako negatívne. Neželaným, no neodstrániteľným prejavom kultúrnych podujatí v obci je najmä hluk. Obce navyše často prenajímajú kultúrne domy aj na súkromné akcie, najčastejšie oslavy a svadby, a to počas dní pracovného pokoja a v nočných hodinách. Článok analyzuje právne aspekty tejto spoločensky citlivej komunálnej témy.

Podstatnou zmenou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") bola novela č. 70/2018 Z.z., ktorá okrem iného zaviedla do tohto zákona § 2aa, ktorý ustanovuje podrobnosti procesu pričlenenia nefunkčnej obce k susediacej obci. Uvedený proces predstavuje možnosť, ako riešiť výkon jednotlivých kompetencií miestnej samosprávy v prípade, keď obec nemá funkčné obecné zastupiteľstvo a taktiež nemá starostu obce.

V májovom čísle časopisu uverejňujeme poslednú časť komentára k priestupkom podľa § 105 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon"), v ktorom si prečítate podrobne spracovaný komentár k ods. 5, 6 a 7.