Pracovné právo a mzdy

Manželka otca dieťaťa sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, má nárok na materské podľa § 49 ods. 3 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Má takáto žena nárok na materskú, resp. rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 Zákonníka práce (dieťa neprevzala do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu)? Ak nie, ako má zamestnávateľ vykazovať neprítomnosť v zamestnaní tejto zamestnankyne počas starostlivosti o manželove dieťa? Ako neplatené voľno?

Ak ide učiteľ strednej školy so žiakmi do zahraničia ako sprevádzajúca osoba v januári 2025 (Erasmus), nemá nárok na daňový bonus počas celého roka 2025 podľa platných predpisov od 1. 1. 2025? Je jednou z možností presunúť poberanie daňového bonusu na manželku? 

Je obec povinná na základe predpokladanej hodnoty jednotkového koeficientu na rok 2025 upraviť výšku finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku pre školy a školské zariadenia vo všeobecne záväznom nariadení (VZN) na rok 2025?

Je potrebné zverejňovať v CRZ napríklad dohody o hmotnej zodpovednosti a dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca?

V decembrovom vydaní časopisu sme sa venovali účtovaniu miezd za december v obciach a rozpočtových organizáciách. V nasledujúcom príspevku sa zameriame na účtovanie miezd za december v príspevkových organizáciách.

Konateľ si uplatňuje cestovné náhrady z miesta trvalého bydliska do iných miest za účelom zháňania zákazok a jednaní za celý rok 2024 súkromným vozidlom požičaným od svokra základnú náhradu na km. Tieto náhrady si účtuje. Nemá žiadne doklady z tankovania PHL, použije sa priemer podľa štatistického úradu. Je to v poriadku, alebo musí odkladať doklady z tankovania a tak ich podložiť? Za PHL si náhradu neúčtuje. Účtuje si stravné.

V článku sa budeme venovať problematike účtovania miezd za mesiac december podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2022 č. MF/014454/2022-36, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania“) a podľa ustanovenia § 26 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Zamestnanci spĺňajúci zákonom stanovené podmienky môžu požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2024. V príspevku sa dozviete, aké podmienky musí zamestnanec splniť, v akom termíne a na akom tlačive je potrebné zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie dane.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou dohody o skončení pracovného pomeru. S ohľadom na rozhodnutia súdov je v ňom poukázané na charakteristiku dohody o skončení pracovného pomeru, najmä na vymedzenie dôvodov skončenia pracovného pomeru a dátumu skončenia pracovného pomeru, na právo zamestnanca na poskytnutie odstupného a tiež na právo zamestnanca a zamestnávateľa domáhať sa na súde určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru.

Zamestnanec má namiesto funkčného platu priznaný osobný plat v zmysle § 7a zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa ust. § 4 ods. 5 z.č. 553/2003 Z.z., funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a. Podľa § 4 ods. 4 z.č. 553/2003 Z.z, funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u), v) a x). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2. Správne pristupujeme k výkladu § 4 ods. 5 z. č. 553/2003 Z.z, ak osobný plat zamestnanca považujeme akoby za funkčný plat, a teda osobný plat v sebe zahŕňa aj príplatky v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) až j), l), u), v) a x) (napr. ak zamestnanec s priznaným osobným platom vykonáva aj vedúcu pozíciu, zložkou osobného platu je aj mesačne daný príplatok za riadenie) ? A v prípade, ak takýto zamestnanec s priznaným osobným platom vykonáva prácu nadčas alebo prácu vo sviatok, v sobotu alebo v nedeľu, vzniká mu nárok za príplatok za prácu nadčas, za prácu vo sviatok a za prácu v sobotu, v nedeľu nad rámec priznaného osobného platu? Alebo osobný plat priznaný podľa § 7a má povahu výnimočnosti a takýto zamestnanec nemá nárok na príplatky za prácu nadčas, vo sviatok..., teda tým, že bol zamestnancovi priznaný osobný plat z určitého dôvodu (napr. plnenie špecifických úloh v rámci časovo ohraničeného projektu), počíta sa s tým, že úlohou zamestnanca je plnenie úloh v rámci projektu bez ohľadu na to či bude pracovať nadčas, vo sviatok, v sobotu, nedeľu...?

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o usmernenie pri aplikácii § 45 ods. 3 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň“. Ak teda v rámci času trvania skúšobnej doby je zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, napr. od pondelka do stredy ďalšieho týždňa, tak o tie pracovné dni (pracuje pondelok až piatok, jedno zmenka), ktoré mal pracovať a nepracoval, sa skúšobná doba predĺži (t. j. o 8 pracovných dní, ktoré zamestnanec z dôvodu PN-ky neodrobil ). Samotné predĺženie bude ale o 8 kalendárnych dní – vyplýva to z formulácie „sa predlžuje o jeden deň“ ... keďže nie je výslovne uvedené, že ide o pracovný deň, týmto dňom bude kalendárny deň. Poprosím Vás o odpoveď či sa skúšobná doba predlžuje o kalendárne alebo pracovné dní. ďakujem za odpoveď Šteffeková

Ako má byť správne zaradená pracovníčka obce, ktorá vykonáva správu daní a poplatkov a jej zaradenie je referent pre správu dani a poplatkov, pritom robí aj činnosti iného charakteru na pokyn nadriadeného? Má ukončený 1. stupeň vysokoškolského vzdelania a momentálne študuje 2. stupeň v odbore verejná spáva. Momentálne má zaradenie v 5. platovej triede. Môže byť zaradená do vyššej platovej triedy?

Je možné preplatiť zamestnancovi stravné za zahraničnú pracovnú cestu, ak bol vyzdvihnúť kolegov z letiska? Považuje sa toto za pracovnú cestu?

Chcem sa spýtať či jedna fyzická osoba môže mať u jedného zamestnávateľa uzatvorené súbežne takéto konkrétne 2 dohody o vykonaní práce: 1) odborné posúdenie žiadosti č. 54836 o podporu formou dotácie pre oblasť B. Ochrana, termíne 15.11.-20.11.2024 2) odborné posúdenie žiadosti č. 11853 o podporu formou dotácie pre oblasť B. Ochrana, termíne 18.11.-20.11.2024. Je tam súbeh dní, ale pri každej dohode je iné číslo žiadosti. 

Ak má zamestnanec vytvorený popis pracovných činností, ktorý pozostáva z dvoch častí: 1. hlavná charakteristika práce - táto charakteristika je uvedená aj v pracovnej zmluve, napr. asistentka riaditeľa. Vykonávanie sekretárskej činnosti v sídle spoločnosti (príjem a evidenciu došlej i odoslanej pošty, jej distribúciu, vyhotovenie korešpondencie GR a riaditeľov úsekov). Zabezpečenie činností vyplývajúcich z procesu komunikácie. 2. Konkrétne / bližšie určené činnosti - ktoré sa už v PZ neuvádzajú, ale sú dostupné pre zamestnanca na intranete spoločnosti, kde má neobmedzený prístup a podpisuje ich LEN nadriadený zamestnanec. Ak však nastane doplnenie len konkrétnej činnosti- napríklad u asistentky "evidencia faktúr" , je nutné toto doplnenie pripraviť, ako dohodu o zmene pracovnej zmluvy - dodatok? Alebo stačí len úprava dokumentu na intranete a zaslanie informácie zamestnancovi online, prípadne len jeho podpis, že sa oboznámil so zmenou?

Učiteľka MŠ si bude žiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024. V dohode je uvedené, že odchodné bude vyplatené po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. Predpokladáme, že rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku nám prinesie až v roku 2025. Akým spôsobom máme účtovať o odchodnom, vzhľadom k zmene financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu? Máme tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024? A v roku 2025 vyplatíme s kódom zdroja 111, pretože reálne bude vyplatené až v roku 2025?

Má starosta obce nárok na vyplatenie jubilejnej odmeny pri dožití 50, respektíve 60 rokov života, ako to vyplýva pre zamestnancov verejnej správy z Vyššej kolektívnej zmluvy. Pokiaľ vieme, na starostov sa z ich postavenia kolektívna zmluva nevzťahuje.

Obecné zastupiteľstvo hlavnému kontrolórovi obce schválilo mesačnú odmenu až do výšky 30 % z mesačného platu hlavného kontrolóra. V roku 2024 rozhodlo o znížení mesačnej odmeny na 10 %. Hlavný kontrolór s tým nesúhlasí, tvrdí, že odmena je schvaľovaná na jeho celé funkčné obdobie 6 rokov.

Môže si starosta vyžiadať vyplatenie preddavku na mzdu? Ak áno, akým spôsobom treba postupovať?

V KZ je napísané, že sa uzatvára na obdobie od 01.03.2020 do podpísania novej kolektívnej zmluvy. Nie je presne určené DO kedy. Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní č. 2/1991 § 6 odsek (1) Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok. Znamená to, že táto kolektívna zmluva, je už neplatná, keďže nebol urobený žiadny dodatok ?, ani žiadna nová sa nespísala od roku 2020. alebo je stále platná ? Ak nebola platná, bude to mať dopad aj na všetky nároky, výhody ktoré si zamestnanci uplatňovali z nej? Samozrejme do 31.08.2024 sa budú nároky uplatňovať z vyššej KZ.