Odpady

Tento príspevok poskytuje komplexný úvod do problematiky environmentálnej kriminality, s dôrazom na perspektívu legislatívy Európskej únie v boji proti tomuto fenoménu. Úvod predstavuje širokú škálu výziev spojených s environmentálnou kriminalitou a jej dopadom na životné prostredie a verejné zdravie. V nasledujúcej časti je environmentálna kriminalita definovaná z hľadiska trestného práva v Slovenskej republike. Príspevok sa potom zaoberá najbežnejšími a najzávažnejšími formami páchania environmentálnej kriminality. Pozornosť sa následne zameriava na využívanie moderných technológií, najmä bezpilotných lietadiel, a dostupných metód ako LiDAR a fotogrametria ako účinných nástrojov na detekciu a vyšetrovanie nelegálnych aktivít. V záverečnej časti sú identifikované aktuálne výzvy a budúce výhľady v boji proti environmentálnej kriminalite.

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Článok poskytuje výklad k § 9 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“)

Dňa 5. novembra 2024 Rada Európskej únie hlasovala [1] o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o čistení komunálnych odpadových vôd (prepracované znenie) [2], ktorý si rozoberieme v článku.

Slovenská republika sa pripojila ku krajinám, ktorým záleží na udržateľnom rozvoji a minimalizácii klimatických zmien. V tejto súvislosti je podporovaný prechod od energetického využívania fosílnych palív, kde v roku 2023 sa na Slovensku ukončila ťažba uhlia, čím sa stala lídrom v tejto oblasti spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Významným zdrojom energie môže byť aj palivo vyrobené z odpadu, či už v podobe tuhého druhotného paliva, alebo tuhého alternatívneho paliva, čím sa minimalizujú negatívne vplyvy odpadu a šetria neobnoviteľné zdroje v rámci princípov cirkulárnej ekonomiky.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Článok poskytuje výklad k § 8 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o Environmentálnom fonde“).

Dňa 17. septembra 2024 Národa rada Slovenskej republiky v treťom čítaní schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov [1]. V článku budú predstavené samotné dôvody predloženia vládneho návrhu, súhrn a opis hlavných zmien, ktoré majú vplyv na samotné konanie. Bude predstavená aj zmena prílohy, ktorá sa vzťahuje na odpadové hospodárstvo.

Obce a mestá čelia náročnej úlohe, a to že musia splniť prísne kritériá odpadového zákona a súčasne znižovať náklady na odpadové hospodárstvo. Na medzinárodnej konferencii BIOODPADY 2024, ktorá sa konala koncom septembra v Piešťanoch, experti predstavili riešenie, ktoré môže byť prekvapivo jednoduché - zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností. Ako ukazujú analýzy, triedenie tohto odpadu môže znížiť množstvo zmesového komunálneho odpadu o viac ako 40 %.

Nová štúdia ukázala, že materiály na bio báze môžu predstavovať väčšie zdravotné riziko pre niektoré z najdôležitejších druhov planéty ako bežné plasty, ktoré majú nahradiť.

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

EU deforestation regulation - tzv. EUDR [1] (ďalej „nariadenie“ alebo „EUDR“) je platné od 29. júna 2023 a jeho cieľom je predchádzať odlesňovaniu, keďže odlesňovanie v značnej miere negatívne ovplyvňuje životné prostredie, čo nezapadá do plánov a cieľov Európskej únie v zmysle zelenej udržateľnej budúcnosti. Vďaka tomuto nariadeniu by sa malo ušetriť 248 000 hektárov lesa, ktoré by inak do roku 2030 mohli byť odlesnené.

Mnohé novinky, nové zákony a nariadenia sa rodia dlho a ťažko, a až čas potvrdí ich správnosť, opodstatnenosť, ale niekedy aj potrebu korekcie, úpravy, novelizácie. V tomto smere je dobrým, takmer čítankovým príkladom zálohový systém pre niektoré nápojové obaly - PET fľaše a plechovky. O snahách zálohovať PET nápojové fľaše sa začalo hovoriť už v roku 2001 po prijatí zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ním vytvoreného Recyklačného fondu. Boli predkladané viaceré projekty na financovanie zálohového systému z prostriedkov fondu, hľadali sa rôzne modely overené niekde v zahraničí. Dlhoročná snaha našla konkrétnu podobu až v roku 2019 v podobe zákona č. 302/2019 Z.z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O komplikovanosti problematiky svedčí aj to, že platnosť zákona sa posunula z roku 2022 až na rok 2023, pričom v súčasnosti sa už pripravuje jeho novelizácia. Vzniká preto otázka, či je už potrebná?

Súdny dvor Európskej únie vydal v septembri 2024 rozsudok, v ktorom sa venoval vybraným skládkam odpadov v Slovenskej republike. V tomto rozsudku konštatoval porušenie smernice Rady  1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov zo strany Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o tzv. infringement - konanie iniciované Európskou komisiou voči členskému štátu z dôvodu porušenia práva EÚ, Slovenskej republike môžu byť v ďalších krokoch uložené aj finančné sankcie. Cieľom tohto článku je analýza predmetného rozsudku a možného scenára budúceho vývoja vo svetle súvisiacej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Pokračovanie článku je venované použitiu medi a kobaltu, zdrojom surovín medi a kobaltu, recyklácii medi a kobaltu či nakladaniu s mediarenskými troskami.

EUDR alebo nariadenie o odlesňovaní je ďalší doplnok európskej legislatívy, ako dosiahnuť krajšiu a zelenšiu Európu. Článok sa zameriava na jednotlivé ustanovenia nariadenia, a to na aké komodity a spoločnosti sa nariadenie vzťahuje, ich povinnosti, poukazuje na ešte nevyjasnené oblasti vrátane bližšieho pohľadu na problematiku obalov.

Článok poskytuje výklad k § 5, § 6 a § 7 zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o Environmentálnom fonde").

V predchádzajúcom čísle som zhrnula legislatívny balíček upravujúci oblasť chovu hospodárskych zvierat a v skratke uviedla základné požiadavky pre skladovanie a manipuláciu s hospodárskym hnojivom. V pokračovaní článku chcem ukázať, aké sú nové trendy v ustajnení hospodárskych zvierat a s tým spojená produkcia hospodárskeho hnojiva.

Norma ISO 14067, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), je základným kameňom v oblasti výpočtu a komunikácie o uhlíkovej stope. Tento komplexný rámec slúži ako nepostrádateľný nástroj pre organizácie, ktoré sa snažia presne kvantifikovať a informovať o vplyve svojich výrobkov na životné prostredie.

Naše mesto vybudovalo v niektorých lokalitách uzamykateľné podzemné kontajnery s objemom 5 000 litrov na komunálny odpad, v tom aj na zmesový komunálny odpad. Fyzické osoby bývajúce v danej lokalite, ako aj právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia podnikajúce v danej lokalite dostali čipy na otváranie podzemných kontajnerov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta o nakladaní s komunálnym odpadom sú právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktoré majú predajne/prevádzky v danej lokalite, povinné ukladať zmesový komunálny odpad do podzemných kontajnerov. Pre právnické osoby a fyzické osoby-podnikateľov máme zavedený nevážený množstevný zber zmesového komunálneho odpadu. Podzemné kontajnery nie sú vybavené zariadením na váženie odpadu. Obraciame sa na Vás so žiadosťou o usmernenie, ako vyrubiť miestny poplatok za komunálny odpad právnickým osobám a fyzickým-osobám podnikateľom, ktoré sú povinné ukladať komunálny odpad do podzemných kontajnerov, keďže platná právna úprava (zákon č. 582/2004 Z.z.) s takýmto systémom zberu komunálneho odpadu pri vyrubení/vypočítaní poplatku za komunálny odpad nepočíta. Pri neváženom zbere komunálneho odpadu sa podľa zákona č. 582/2004 Z.z. totiž vypočíta poplatok ako súčin sadzby poplatku, frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva. Nakoľko budovanie podzemných kontajnerov mestami predstavuje obrovský potenciál pre zlepšenie kvality verejných priestranstiev a udržiavanie čistoty v okolí podzemných kontajnerov, čím ďalej tým viac miest a obcí sa bude uberať touto cestou. Podľa nášho názoru by bolo nevyhnutné legislatívne upraviť aj tento spôsob ukladania komunálneho odpadu resp. legislatívne upraviť spôsob výpočtu poplatku pri neváženom ukladaní komunálneho odpadu do takýchto podzemných kontajnerov.