Obaly

Nová štúdia ukázala, že materiály na bio báze môžu predstavovať väčšie zdravotné riziko pre niektoré z najdôležitejších druhov planéty ako bežné plasty, ktoré majú nahradiť.

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

EU deforestation regulation - tzv. EUDR [1] (ďalej „nariadenie“ alebo „EUDR“) je platné od 29. júna 2023 a jeho cieľom je predchádzať odlesňovaniu, keďže odlesňovanie v značnej miere negatívne ovplyvňuje životné prostredie, čo nezapadá do plánov a cieľov Európskej únie v zmysle zelenej udržateľnej budúcnosti. Vďaka tomuto nariadeniu by sa malo ušetriť 248 000 hektárov lesa, ktoré by inak do roku 2030 mohli byť odlesnené.

Mnohé novinky, nové zákony a nariadenia sa rodia dlho a ťažko, a až čas potvrdí ich správnosť, opodstatnenosť, ale niekedy aj potrebu korekcie, úpravy, novelizácie. V tomto smere je dobrým, takmer čítankovým príkladom zálohový systém pre niektoré nápojové obaly - PET fľaše a plechovky. O snahách zálohovať PET nápojové fľaše sa začalo hovoriť už v roku 2001 po prijatí zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ním vytvoreného Recyklačného fondu. Boli predkladané viaceré projekty na financovanie zálohového systému z prostriedkov fondu, hľadali sa rôzne modely overené niekde v zahraničí. Dlhoročná snaha našla konkrétnu podobu až v roku 2019 v podobe zákona č. 302/2019 Z.z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O komplikovanosti problematiky svedčí aj to, že platnosť zákona sa posunula z roku 2022 až na rok 2023, pričom v súčasnosti sa už pripravuje jeho novelizácia. Vzniká preto otázka, či je už potrebná?

EUDR alebo nariadenie o odlesňovaní je ďalší doplnok európskej legislatívy, ako dosiahnuť krajšiu a zelenšiu Európu. Článok sa zameriava na jednotlivé ustanovenia nariadenia, a to na aké komodity a spoločnosti sa nariadenie vzťahuje, ich povinnosti, poukazuje na ešte nevyjasnené oblasti vrátane bližšieho pohľadu na problematiku obalov.

Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Slováci vyprodukujú ročne takmer 500 kg odpadu na osobu, a tento objem každoročne rastie. Po prijatí rôznych legislatívnych opatrení sa možno mení zloženie a štruktúra vznikajúceho odpadu, ale na celkový objem to nemá zásadný vplyv. Z hľadiska dopadu na obyvateľov je zaujímavý najmä komunálny odpad, pretože náklady na nakladanie s ním majú na nich priamy dopad. Nárast poplatkov za komunálny odpad malo zmierniť zavedenie jeho separovaného zberu a samostatný zber a „odber“ niektorých komodít, ktoré v minulosti často končili v komunálnom odpade. Zdá sa však, že ani rozširovanie sortimentov triedeného zberu neprináša očakávané znižovanie poplatkov.

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Príspevok sa venuje § 8, § 9, § 10 a § 11 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“).

Ciele znižovania spotreby ľahkých plastových tašiek boli stanovené už v roku 2015 so začiatkom vykazovania v roku 2018. Ich nastaveniu predchádzali štúdie zamerané na výrobný sektor, posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov rôznych politík na zníženie množstva plastových tašiek na jedno použitie [1]. Nasledovali ich štúdie posúdenia životného cyklu (LCA) [2, 3, 4], ďalej vplyvu oxo-degradovateľných plastových tašiek na životné prostredie, po ktorom prišiel zákaz uvedenia takýchto tašiek na trh [5, 6]. V súčasnosti sa štúdie zaoberajú biodegradovateľnými alternatívami [7]. Z hľadiska vplyvu a dopadu na životné prostredie sa v hierarchii odpadového hospodárstva uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu. Ako to s cieľmi v znižovaní spotreby ľahkých plastových tašiek vyzerá na Slovensku a ako v členských štátoch EÚ?

Príspevok sa venuje § 7 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorý podrobne rozoberá povinnosti správcu zálohového systému.

V posledných rokoch dochádza k skracovaniu intervalov pre sprísňovanie odpadovej legislatívy. V tesnom závese odpadového balíka priniesla Európska komisia návrh smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Opatrenia a zvýšené ciele opätovného použitia a recyklácie, monitoringu či znižovanie spotreby určitých plastových výrobkov a iné ešte nestihli prísť do praxe a už je tu návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý je opäť prísnejší. Pre dosiahnutie opatrení a cieľov zameraných aj v prospech obehovosti núti výrobcov zamerať sa na dizajn obalov, ktorý je jednou z dôležitých fáz udržateľnosti a prechodu na obehové hospodárstvo.

Príspevok sa venuje § 6 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorý sa podrobne venuje správcovi zálohového systému.

Medzi problémový komunálny odpad možno jednoznačne zaradiť aj odpad z plastov. Napriek rôznym opatreniam jeho objem neklesá, skôr naopak, mierne rastie. Mení sa nielen objem vznikajúceho odpadu, ale aj jeho kvalitatívne zložene. Prichádzajú nové materiály, nové modifikácie plastov a aj nové výrobky, najmä obaly. Tieto „inovácie“ plastov a odpadov z nich majú negatívny dopad na riešenie zhodnocovania odpadov. Väčší sortiment plastov zvyšuje nároky na triedenie odpadu, hlavne pre mechanickú recykláciu. Preto sa v poslednom období zvyšuje podiel energetického zhodnotenia plastového odpadu, kde šírka sortimentu plastového odpadu nie je až tak na prekážku. Napriek tomu treba aj ďalej hľadať iné, možno netradičné riešenia na zhodnotenie plastového odpadu.

Označovanie je pri obaloch, z ktorých následne vzniká odpad, stále viac skloňovaná téma. Každý "účastník" reťazca od vzniku obalu po jeho zhodnotenie, opätovné použitie či zneškodnenie však pod označovaním môže rozumieť "svoje" požiadavky na označovanie.

Príspevok sa venuje § 5 a § 5a zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorého predmetom sú povinnosti distribútora obalov.

Príspevok sa venuje § 4 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorého predmetom sú povinnosti výrobcu obalov.

Vedci z Kalifornskej univerzity v Riverside sa posunuli o krok bližšie k nájdeniu využitia stoviek miliónov ton plastového odpadu vyprodukovaného každý rok, ktorý často upcháva prúdy a rieky a znečisťuje naše oceány.

Európska komisia (ďalej len „EK“) zverejnila druhý diel dokumentu s názvom „Zelená dohoda“. Navrhla v ňom nové celoeurópske pravidlá v oblasti obalov. Práve na ich výrobu sa používajú primárne suroviny, a to v prípade plastov až v 40 percentách a pri papierových obaloch až v 50 percentách. [1] Navrhované pravidlá majú umožniť spotrebiteľom zvoliť si opätovne použiteľné obaly, odbúrať zbytočné obaly, obmedziť nadmerné balenia a poskytnúť jasné označenie na podporu správnej recyklácie.