Mgr. Eva Siminská

V tomto príspevku sa oboznámime s niekoľkými možnosťami vkladu obce do súkromnej obchodnej spoločnosti v prípade, že by tento vklad mohol predstavovať štátnu pomoc.

V príspevku sa zameriame na predaj pozemku obce, ak cena pozemku ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy nezodpovedá jeho skutočnej trhovej hodnote z dôvodu jeho zhodnotenia, a na nedovolenú štátnu pomoc.

Pri prenájme nehnuteľnosti obce treba okrem príslušných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. dodržať aj ustanovenia týkajúce sa štátnej pomoci, a to v prípade, že nájomca vykonávajúci hospodársku činnosť je podnik. Jednotlivé ustanovenia, ktoré sa týkajú štátnej pomoci, objasníme v článku na konkrétnych prípadoch.

V predchádzajúcich článkoch sme sa venovali plánovaniu investícií obcí. V tomto príspevku uvádzame príklad použitia investícií z prostriedkov mimo rozpočtu obce.

Základnými princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) sú: princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Realizácii plánu investície predchádza zistenie jej súladu s plánom investícií, ktoré by mali vychádzať, resp. byť prepojené s plánovacími dokumentmi obce – plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo rozpočtovým plánom. Okrem toho treba zabezpečiť aj rozhodovanie o možnostiach financovania vybraných investícií. V článku priblížime niektoré zdroje a možnosti financovania, ktoré môžu obce aktuálne využívať.

Investície vo verejnom záujme môžeme rozdeliť na ekonomické, týkajúce sa dopravy, inžinierskych sietí vrátane technickej infraštruktúry a telekomunikácií, a sociálne, ktoré slúžia na zabezpečenie verejných statkov ako vzdelávanie, sociálne služby, zdravotníctvo alebo bezpečnosť. Oba typy investícií sú základom pre zabezpečenie udržateľného rozvoja, plnenia potrieb obcí v reálnom čase, ako aj v budúcnosti. V článku sa venujem otázkam súvisiacim s plánovaním investícií obce.

Článok sa zaoberá podmienkami poskytovania prostriedkov z Fondu na spravodlivú transformáciu územiam najpostihnutejším klimatickou transformáciou, ktoré budú poskytovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Slovenská inovačná agentúra.

Príspevok sa zaoberá postupom a podmienkami v súvislosti so zmenou zmluvnej ceny v rámci verejného obstarávania v prípade vzniku mimoriadnych okolností, pričom táto problematika je v súčasnosti aktuálna aj pre obce a mestá ako verejných obstarávateľov najmä v súvislosti s navýšením cien stavebných materiálov.

Príspevok rozoberá podstatu sistačného práva starostu obce, t. j. možnosti pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva v zákonom stanovených prípadoch, ako aj možné problémy a nejasnosti pri jeho aplikácii v praxi.

Príspevok sa v poslednej tretej časti zaoberá otázkami súvisiacimi so sociálnym podnikaním obcí a VÚC v súvislosti s niektorými formami podpory registrovaných sociálnych podnikov (ďalej len „RSP“) podľa osobitných predpisov.

Príspevok v druhej časti uvádza možnosti a spôsoby, akými sa môžu obce a VÚC podieľať na sociálnom podnikaní, pričom sa zaoberá tiež obmedzeniami sociálnych podnikov pri získavaní podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj postavením starostu, resp. predsedu VÚC ako štatutárneho orgánu sociálneho podniku.

Príspevok sa zaoberá možnosťami účasti obce a VÚC na sociálnom podnikaní, súvisiacimi formami priamej a nepriamej pomoci, ako aj postavením obcí a VÚC v súvislosti s prevádzkovaním obchodných spoločností a neziskových organizácií.

Orgány verejnej moci, medzi ktoré patria aj obce, sú povinné pred uskutočnením akéhokoľvek právneho konania (uzavretie zmluvy, nákup tovaru, predaj svojho majetku a pod.) posúdiť, či za vynaložené peniaze, prípadne poskytnutú hodnotu (obstaranú za verejné peniaze) dostanú v danej transakcii adekvátnu protihodnotu. Tomuto princípu hovoríme všeobecne princíp „hodnoty za peniaze“. V opačnom prípade vždy hrozí riziko nedovolenej štátnej pomoci, pokiaľ by pre finančne alebo obchodne nevyvážený vzťah získal iný podnik neadekvátnu výhodu oproti štandardným podmienkam porovnateľnej transakcie. Dodržaním uvedenej zásady je eliminované nielen riziko štátnej pomoci, ale zároveň ide o jeden z atribútov posúdenia toho, či oprávnené osoby konali so starostlivosťou riadneho hospodára.

Príspevok sa zaoberá najmä povahou a obsahom záväzného stanoviska obce k investičnej činnosti a postavením obce ako subjektu oprávneného vydávať záväzné stanoviská, pričom rieši tiež vybrané aplikačné problémy v tejto súvislosti.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 358/2015 Z.z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej...

Športovanie je verejne podporované, pretože prispieva k rozvoju fyzického aj duševného zdravia. Štát, kraje aj obce majú preto záujem o zapojenie čo najväčšieho počtu obyvateľov do športových aktivít a športovanie a športovú infraštruktúru podporujú aj finančne.

Článok približuje problematiku triedenia biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z pohľadu obce a jej povinností v tejto oblasti.

Pre posúdenie, či je potrebné pri poskytnutí dotácie alebo iného opatrenia dodržať pravidlá štátnej, resp. minimálnej pomoci, je kľúčové posúdenie, či príjemca pomoci vykonáva hospodársku činnosť. Pravidlá štátnej pomoci sa totiž vzťahujú len na tie subjekty, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť - ponuku tovarov alebo služieb, a to bez ohľadu na ich právne postavenie (hospodársku činnosť môže vykonávať aj neziskový subjekt), a spôsob, akým sú financované. Činnosť, na ktorú má byť poskytnutá pomoc, sa vždy posudzuje, či je hospodárskou činnosťou. Takýto subjekt, ktorý ju vykonáva, potom označujeme za podnik. Ak žiadateľ o pomoc vykonáva hospodárske aj nehospodárske činnosti, považuje sa za podnik len v súvislosti s vykonávaním hospodárskej činnosti a pravidlá štátnej pomoci sa vzťahujú iba na pomoc na hospodárske činnosti. Príjmy na hospodárske, resp. nehospodárske činnosti musia byť oddelené a účtované na základe zásad nákladového účtovníctva, resp. tieto činnosti musia byť oddelené. Pri fyzickej osobe, ktorá je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby treba posúdiť, či táto osoba vykonáva alebo nevykonáva hospodársku činnosť spočívajúcu v ponuke tovarov alebo služieb.

Článok približuje jednotlivé znaky štátnej pomoci a bližšie sa zameriava na znak ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi.