Sistačné oprávnenie starostu obce

Územná samospráva tvorí neoddeliteľnú súčasť moderného chápania demokratického a právneho štátu - štát prenecháva správu vlastných záležitostí na nezávislom a autonómnom rozhodovaní územných samosprávnych celkov, ale zároveň si ponecháva významné dozorné a kontrolné oprávnenia. Územnú samosprávu upravuje ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len "Ústava") v štvrtej hlave.

Základnou jednotkou územnej samosprávy je podľa čl. 64 Ústavy obec, ktorej úlohou pri výkone samosprávy je predovšetkým starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia, ako aj snaha zabezpečovať a chrániť záujmy jej obyvateľov. Jedným z podstatných práv, ktoré Ústavapriznáva obciam, je aj vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona.

Ako samostatnému územnému, samosprávnemu a správnemu celku sa obci v čl. 68 Ústavy priznáva aj samostatná normotvorná právomoc vo veciach územnej samosprávy. Vydané všeobecne záväzné nariadenia platia na území obce pre všetky fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sa na jej území zdržiavajú. Na ich vydávanie obec nepotrebuje v rámci samostatnej pôsobnosti žiadne zákonné splnomocnenie, pretože takáto právomoc vyplýva priamo z Ústavy a zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení").

Samotný rozsah normotvornej právomoci obce je determinovaný ústavne garantovanými základnými právami a slobodami. Všeobecne záväzné nariadenie nemôže byť v rozpore s Ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. Obci ako právnickej osobe Ústava nedovoľuje obmedziť základné práva a slobody, tie sú chránené až do času, kým ich uplatnením nedôjde k neprimeranému obmedzeniu iného práva alebo slobody.

Úlohy obce pri výkone samosprávy sú demonštratívnym spôsobom uvedené v § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, prič