Príspevok v druhej časti uvádza možnosti a spôsoby, akými sa môžu obce a VÚC podieľať na sociálnom podnikaní, pričom sa zaoberá tiež obmedzeniami sociálnych podnikov pri získavaní podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj postavením starostu, resp. predsedu VÚC ako štatutárneho orgánu sociálneho podniku.
Obmedzenia sociálnych podnikov zriadených obcou a VÚC pri získavaní podpory z EŠIF
V tejto časti sa nebudeme venovať konkrétnym schémam podpory sociálnych podnikov v rámci návratných a nenávratných foriem pomoci, ale len analýze vhodnosti založenia registrovaného sociálneho podniku (ďalej len "RSP") obcami a VÚC vzhľadom na možnosti získania podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len "EŠIF").
V súvislosti s účasťou orgánov miestnej samosprávy na sociálnom podnikaní prostredníctvom nimi zriadených sociálnych podnikov zákony nestanovujú žiadne obmedzenia. Problém však môže nastať v prípadoch, ak chce RSP s účasťou obce alebo VÚC žiadať o finančnú podporu z EŠIF.
1)
Podľa príslušnej európskej legislatívy, t.j. čl. 17 a 22nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (ďalej len "nariadenie") v kontexte s nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc
de minimis
sa za subjekty spôsobilé na tzv. investičnú pomoc pre malé a stredné podniky, ako aj na pomoc pre začínajúce podniky považujú len mikropodniky a malé a stredné podniky (okrem výnimiek programov, kde sa môžu zúčastniť aj veľké podniky).
Nariadenie upravuje tiež definíciu malých a stredných podnikov. Podľa čl. 2 ods. 1 prílohy č. 1 k nariadeniu kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (ďalej len "MSP") tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. eur, pričom v rámci