Zákonník práce

Od 1.10.2024 máme na pracovný pomer - robotníka, chcem sa spýtať, ako je to s návštevou lekára, môže tento paragraf použiť už aj v prvom mesiaci alebo je to až po mesiaci.

Článok sa zaoberá predzmluvnými vzťahmi podľa Zákonníka práce a poukazuje najmä na povinnosti zamestnávateľa a uchádzača o zamestnanie pred vznikom pracovného pomeru, na predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme, ďalej na vstupné lekárske prehliadky zamestnancov, ochranu osobných údajov a tiež na povinnosť zamestnávateľa dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu.

Mesto zamestnáva informatika na plný pracovný pomer (100 %). V rámci osobného príplatku má príplatok za vedenie motorového vozidla (robí vodiča primátorovi). Takýto postup sa nám nezdá správny, keďže aj prácu nadčas, príplatky za nočnú prácu a prácu cez víkend má prepočítavané z platu informatika, ktorý je vyšší ako plat vodiča. Mali by sme mu znížiť úväzok a doplniť ho úväzkom vodiča (teda by mal 2 pracovné pomery) alebo to riešiť dohodou o vykonaní práce a dohodnúť si konkrétne sumy za prácu v noci, cez víkendy?

Môže rozpočtová organizácia obce uzavrieť dohodu o vykonaní práce na sezónnu prácu ako kosenie s možnosťou využitia úľavy na sezónne zamestnávanie?

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Má zamestnanec nárok na odchodné aj v prípade, že už od 1. 1. 2019 poberá výsluhový dôchodok, teda už dostal odchodné od Zväzu vojenskej a justičnej stráže, avšak od roku 2019 pracuje u nás na TPP a v októbri mu vznikne nárok na riadny dôchodok, do ktorého chce následne aj odísť.

Každý zamestnávateľ je podľa § 145 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) povinný poskytovať zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce, a to podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Každý zamestnávateľ je podľa § 145 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) povinný poskytovať zamestnancom náhradu výdavkov, ktoré im vzniknú v súvislosti s výkonom práce, a to podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Dňa 1. novembra 2022 nadobudla účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), a to zákon č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela ZP“).

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vo svojich ustanoveniach vymedzuje nielen spôsoby skončenia pracovného pomeru, ale aj dôvody takého skončenia. Tiež ustanovuje postup, ktorý treba dodržať, aby bolo skončenie pracovného pomeru platné.

Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) s účinnosťou od 1. novembra 2022 priniesla viaceré zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch. Tieto zmeny sa výrazne dotkli aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa vzniku pracovného pomeru. V dôsledku týchto zmien by školy a školské zariadenia mali prispôsobiť proces prijímania nových zamestnancov novej legislatíve. Tento príspevok sa zaoberá procesom vzniku pracovného pomeru v školách a školských zariadeniach so zameraním na zmeny vyplývajúce z novely Zákonníka práce.

Ďalšia novela Zákonníka práce – s účinnosťou od 01.06.2023 opäť zmena súm mzdového zvýhodnenia. Ešte koncom roka 2022 dňa 7. decembra 2022 bol v Národnej rade SR schválený zákon, ktorým sa opäť mení a dopĺňa Zákonníka práce. Schválená novela bola dňa 04.01.2023 publikovaná v Zbierke zákonov ako zákon č. 1/2023 Z. z. a je účinná od 1. júna 2023.

Záväzné pokyny a akty riadenia ako vnútorné predpisy   Riadiť pracovný proces oprávňuje zamestnávateľa Zákonník práce. Riadiaca vôľa zamestnávateľa je vyjadrovaná prostredníctvom nástrojov riadenia práce. Najčastejšie uplatňovaným právnym nástrojom...

V pracovnom práve, ktoré je ťažiskovo obsiahnuté v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), patrí vnútorným predpisom zamestnávateľa významné miesto. Poznáme viacero druhov vnútorných predpisov zamestnávateľa, medzi základné patria pracovný poriadok a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Zamestnávateľ sa bez nich v rámci organizácie a riadenia práce, BOZP a ďalších aspektov spojených so vzťahmi so zamestnancami, v podstate nezaobíde.

Príspevok je venovaný problematike uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v školách a školských zariadeniach. Cieľom je poukázať na zmeny vyplývajúce z noviel zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákonom č. 248/2022 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zodpovedať časté otázky spojené s uzatváraním dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Smrť zamestnanca je nielen zásahom do života rodiny tohto zamestnanca, ale je značným zásahom aj do pracovnoprávnych vzťahov. Príspevok rozoberá, ako smrť zamestnanca ovplyvňuje nároky, ktoré po jeho smrti zostali neusporiadané medzi zamestnávateľom a zomretým zamestnancom, resp. jeho pozostalými. Viacerí zamestnávatelia si kladú otázku, ako je to s vyrovnaním týchto nárokov po smrti zamestnanca, napríklad v súvislosti so mzdovými nárokmi, nárokmi na náhradu škody, odchodným a pod. Príspevok tiež poukazuje na aktuálne zmeny, ktoré v súvislosti s nárokmi po smrti zamestnanca priniesla novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) účinná od 1. novembra 2022.

Koľko hodín  nadčasovej práce má mať zamestnanec na čerpanie náhradného voľna počas prázdnin?

Učiteľka na prvom stupni má od 1. septembra 2022 čiastočný pracovný úväzok na 48 %. 48 % z 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je 11 hodín za týždeň. 48 % z 37,5-hodinového týždenného pracovného času je 18 hodín za týždeň. Jej pracovný rozvrh je nasledujúci: -       Pondelok: 7.00 h do 13.30 h (12.00 do 12.30 obedná prestávka), 4 hodiny výchovno-vzdelávacej činnosti, -       Utorok: 7.00 h do 13.30 h (12.00 do 12.30 obedná prestávka), 4 hodiny výchovno-vzdelávacej činnosti, -       Piatok: 7.00 h do 13.30 h (12.00 do 12.30 obedná prestávka), 3 hodiny výchovno-vzdelávacej činnosti. Zamestnankyňa chce pracovať len tri dni v týždni. Je to možné? Neporušuje sa tým Zákonník práce? Môže jej takúto pracovnú dobu zamestnávateľ umožniť na jej vlastnú žiadosť? V stredu a vo štvrtok teda bude mať voľno? Čo v prípade úrazu počas dní, kedy nepracuje? Bude mať menej dovolenky, nakoľko nepracuje každý deň?

Pracovné podmienky zamestnanca sú dôležitým faktorom, ktorý vplýva na pracovný výkon, ktorý podá zamestnanec. Pracovné podmienky vychádzajú z právnej úpravy obsiahnutej vo viacerých právnych predpisoch a musia spĺňať základné požiadavky na rozvrhnutie pracovného času, odpočinok, zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Vzhľadom na roztrieštenosť právnej úpravy pracovných podmienok prinášame prehľad najdôležitejších predpisov upravujúcich túto tému.