Poskytovanie nenárokových cestovných náhrad v rozpočtových a príspevkových organizáciách (1. časť)

Poznámka: Podľa § 171 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o štátnej službe“) sa na štátneho zamestnanca primeranie uplatní aj § 145 ods. 1 Zákonníka práce.

Zákon o cestovných náhradách upravuje podmienky poskytovania cestovných náhrad pri týchto právnych úkonoch/skutočnostiach:

• pracovná cesta (tuzemská a zahraničná – II. a III. časť),

• dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (§ 6 ods. 1 prvá veta),

• vyslanie zamestnanca na výkon práce do iného členského štátu v rámci poskytovania služieb (§ 6 ods. 2 druhá veta),

• vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (§ 6 ods. 2),

• cesta na pravidelné pracovisko v s súvislosti s mimoriadnym výkonom práce a späť (§ 6a),

• výkon práce v zahraničí (IV. časť),

• pracovné cesty dočasne prideleného zamestnanca.

Pri týchto právnych úkonoch/skutočnostiach zákon o cestovných náhradách upravuje podmienky poskytovania náhrad, ktoré majú pre zamestnanca nárokový alebo nenárokový charakter.

Nárokové cestovné náhrady je zamestnávateľ po splnení podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách povinný zamestnancovi poskytnúť.

Nenárokové cestovné náhrady sú tak isto upravené v zákone o cestovných náhradách a na rozdiel od nárokových cestovných náhrad ich zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi poskytovať. Ich poskytovanie je založené na dohode:

• zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode, alebo

• zamestnávateľa a odborovej organizácie, t. j. ich poskytovanie je dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo

• ich poskytovanie závisí od rozhodnutia zamestnávateľa (napr. na základe vnútorného predpisu).

Zákon o cestovných náhradách upravuje všeobecné podmienky poskytovania nenárokových náhrad v týchto ustanoveniach:

• § 5 ods. 3 – stravné pri tuzemskej pracovnej ceste,

• § 6 ods. 1 prvá veta – náhrady pri dočasnom pridelení,

• § 6 ods. 2 – náhrady pri vzniku pracovného pomeru,

• § 6 ods. 4 – náhrada sťahovacích výdavkov,

• § 9 – iné a vyššie náhrady,

• § 11 ods. 2 – iné druhy komerčného poistenia pri zahraničnej pracovnej ceste,

• § 14 – vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste,

• § 18 ods. 2 – náhrady pri výkone práce zamestnanca v zahraničí za rodinných príslušníkov.

Nenárokové náhrady môže poskytovať každý zamestnávateľ bez ohľadu na jeho právnu formu, t. j. aj zamestnávateľ v rozpočtovej a príspevkovej sfére. V tejto súvislosti treba ale upozorniť na jednu výnimku/obmedzenie pri poskytovaní nenárokových cestovných náhrad, a to nenárokových náhrad podľa § 9 – iné a vyššie náhrady. Ich poskytovanie nie je ale založené na právnej forme zamestnávateľa, ale na spôsobe odmeňovania u konkrétneho zamestnávateľa.

V nasledujúcej časti sú vysvetlené podmienky poskytovania tých nenárokových cestovných náhrad pri konkrétnych právnych úkonoch/skutočnostiach, ktoré môže poskytovať aj zamestnávateľ v rozpočtovej a v príspevkovej sfére.

Tuzemská pracovná cesta

Zamestnancovi pri vyslaní na tuzemskú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:

• stravné alebo bezplatné stravovanie (§ 5 ods. 3),

• iné a vyššie náhrady (§ 9 – len zamestnávatelia, ktorí odmeňujú zamestnancov podľa Zákonníka práce).

Stravné/bezplatne zabezpečené stravovanie

Ak tuzemská pracovná cesta zamestnanca v kalendárnom dni netrvá 5 hodín a viac (nie je splnená základná podmienka pre poskytovanie stravného podľa § 5 ods. 1, t. j. doba trvania pracovnej cesty 5 hodín a viac) a zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ môže podľa § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách poskytnúť stravné v:

a) peňažnom plnení až do sumy stravného ustanovené pre časové pásmo 5 až 12 hodín (t. j. až do sumy 6,80 € – opatrenie MPSVR SR č. 432/2022 Z. z. o sumách stravného); zákonom o cestovných náhradách je ustanovená len maximálna suma stravného, zamestnávateľ ju nemusí využiť, ale môže poskytnúť zamestnancovi aj nižšie stravné, ako je stravné ustanovené pre časové pásmo 5 až 12 hodín, alebo

b) nepeňažnom plnení, t. j. bezplatné stravovanie (napr. bezplatný obed).

Pojem „neumožní stravovať sa zvyčajným spôsobom“ v zákone o cestovných náhradách nie je definovaný. Možno ho vzťahovať na všetky časové úseky v rámci kalendárneho dňa (t. j. napr. nielen na čas obeda, keď sa zamestnanec obvykle stravuje za podmienok ustanovených v § 152 Zákonníka práce, ale aj na čas raňajok alebo večere). Zamestnávateľ môže teda poskytovať nenárokové stravné v rámci hociktorého časového úseku počas kalendárneho dňa, t. j. aj v raňajších, popoludňajších a večerných hodinách, pretože aj v tomto čase sa zamestnanec stravuje určitým zvyčajným spôsobom.

Forma poskytovania nenárokovej náhrady stravné

O poskytované nenárokovej náhrady stravné rozhoduje zamestnávateľ, jeho poskytovanie nie je založené na dohode so zamestnancom, ani na dohode v kolektívnej zmluve. Vzhľadom na to, že § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách upravuje iba rámcové podmienky poskytovania stravného sa odporúča, aby konkrétnejšie podmienky poskytovania tejto nenárokovej náhrady mal zamestnávateľ upravené vo vnútornom predpise (predovšetkým konkrétnu sumu stravného, či sa nenárokové stravné bude poskytovať v rámci celého dňa, alebo iba v rámci konkrétneho časového úseku a pod.).

Tuzemská pracovná cesta v trvaní do 5 h a stravné v peňažnom plnení

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na tuzemskú pracovnú cestu v trvaní od 10.00 h do 13.00 h. Zamestnancovi za túto tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 3.00 h).

Zamestnávateľ na základe podmienok vo vnútornom predpise za túto tuzemskú pracovnú cestu poskytol zamestnancovi nenárokové stravné v sume 5 €, ktoré je u zamestnanca zdaniteľným príjmom a vymeriavacím základom pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

* * *

Tuzemská pracovná cesta v trvaní do 5 h a stravné v peňažnom plnení

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na tuzemskú pracovnú cestu v trvaní od 10.00 h do 14.30 h. Zamestnancovi za túto tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 4.30 h).

Zamestnávateľ na základe podmienok vo vnútornom predpise za túto tuzemskú pracovnú cestu poskytol zamestnancovi nenárokové stravné v sume 6,80 €, ktoré je u zamestnanca zdaniteľným príjmom a vymeriavacím základom pre sociálne a zdravotné poistenie.

* * *

Tuzemská pracovná cesta v trvaní do 5 h a bezplatne poskytnutá večera

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na tuzemskú pracovnú cestu v trvaní od 17.00 h do 21.00 h). Zamestnancovi za túto tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné (trvala 4.00 h).

Zamestnanec mal na tuzemskej pracovnej cesta poskytnutú bezplatnú večeru v preukázateľnej sume 5,60 €, ktorá sa posudzuje ako nenárokové stravné v nepeňažnom plnení a je u zamestnanca zdaniteľným príjmom a vymeriavacím základom pre sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

* * *

Iné a vyššie náhrady

Iné a vyššie náhrady môže podľa § 9 zákona o cestovných náhradách poskytovať iba zamestnávateľ, ktorý odmeňuje zamestnancov podľa Zákonníka práce. Podmienky poskytovania iných a vyšších náhrad sú samostatne uvedené v časti Iné a vyššie náhrady.

Zahraničná pracovná cesta

Zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:

• stravné alebo bezplatné stravovanie (§ 5 ods. 3),

• iné a vyššie náhrady (§ 9),

• iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2),

• vreckové (§ 14).

Stravné/bezplatne zabezpečené stravovanie

Každá zahraničná pracovná cesta trvá určitý čas ešte aj na území SR. Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách sa stravné za tento čas poskytuje podľa § 5 zákona o cestovných náhradách. Ak je tento čas na území SR menej ako 5 hodín, zamestnávateľ môže poskytnúť nenárokové stravné/bezplatné stravovanie podľa § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách ako pri tuzemskej pracovnej ceste.

Iné a vyššie náhrady

Iné a vyššie náhrady môže podľa § 9 zákona o cestovných náhradách poskytovať iba zamestnávateľ, ktorý odmeňuje zamestnancov podľa Zákonníka práce. Podmienky poskytovania iných a vyšších náhrad sú samostatne uvedené v časti Iné a vyššie náhrady.

Iné druhy komerčného poistenia

Zamestnávateľ môže zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu poskytnúť podľa § 11 ods. 2 zákona o cestovných náhradách (okrem nárokovej náhrady poistenie nevyhnutných liečebných nákladov) aj iné druhy komerčného poistenia, napr. poistenie batožiny, poistenie za úraz, poistenie za spôsobenú škodu, poistenie straty dokladov, poistenie meškania batožiny a letu, poistenie storno poplatku a pod.

Vreckové

Zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste patrí vždy podľa § 4 ods. 1 písm. d) náhrada preukázaných (dokladom) potrebných vedľajších výdavkov, a okrem toho môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť nenárokovú náhradu vreckové.

Vreckové je paušálna náhrada, ktorú zamestnanec nevyúčtováva/nedokladuje a ani nezdôvodňuje zamestnávateľovi jeho použitie. Z vreckového si má zamestnanec hradiť potrebné vedľajšie výdavky, ktoré zamestnancovi vznikli v súvislosti s výkonom práce alebo podmienkami zahraničnej pracovnej cesty a nevie ich z objektívnych dôvodov preukázať napr. hovor cez automat, použitie toalety, sprchy a pod.

Podmienky poskytovania vreckového a jeho výška

Zamestnávateľ môže podľa § 14 zákona o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste poskytnúť zamestnancovi na krytie ťažko dokladovateľných potrebných vedľajších výdavkov nenárokovú náhradu vreckové, a to až do výšky 40 % stravného, ktoré je ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách.

V rámci jedného zamestnávateľa sa môže vreckové poskytovať v rozdielnej výške pre rôznych zamestnancov alebo pre skupiny zamestnancov, ak je na rozdielnu výšku oprávnený dôvod (zásada rovnakého zaobchádzania). Zamestnávateľ môže aj v rámci jednej zahraničnej pracovnej cesty priznať účastníkom tejto cesty rôznu výšku vreckového. Tak isto môže byť stanovená iná výška vreckového pre jednotlivé časové pásma, pre jednotlivé krajiny, iná výška v závislosti od doby trvania zahraničnej pracovnej cesty a pod.

Forma poskytovania vreckového

O poskytovaní vreckového rozhoduje zamestnávateľ, pričom rozhoduje aj o výške vreckového. Zamestnávateľ poskytuje nenárokovú náhradu vreckové na základe jeho jednostranného rozhodnutia; poskytovanie vreckového nie je založené na dohode so zamestnancom.

Vzhľadom na iba rámcové podmienky poskytovania vreckového ustanovené v § 14 zákona o cestovných náhradách sa odporúča, aby podmienky poskytovania vreckového mal zamestnávateľ upravené vo vnútornom predpise (výšku vreckového, výšku vreckového pre všetkých zamestnancov, pre skupinu zamestnancov/podľa povolaní, pre jednotlivé krajiny a pod.).

Zamestnávateľ má vo svojom vnútornom predpise stanovené podmienky poskytovania vreckového ako nenárokovej náhrady pre zamestnancov pre jednotlivé časové pásma takto:

• pre časové pásmo do 6 hodín vrátane 6 hodín vo výške 5 % zo stravného,

• pre časové pásmo od 6 hodín do 12 hodín vo výške 20 % zo stravného,

• pre časové pásmo nad 12 hodín vo výške 40 % zo stravného.

* * *

Má zamestnanec nárok na úhradu poplatku za parkovanie, ak mu bolo poskytnuté vreckové vo výške 40 %?

Zamestnanec má vždy v prvom rade nárok na potrebné vedľajšie výdavky preukázané dokladom podľa § 4 ods. 1 písm. d) a súčasne mu zamestnávateľ môže poskytnúť aj vreckové ako nenárokovú náhradu na krytie ťažko dokladovateľných potrebných vedľajších výdavkov, a to aj v maximálnej výške 40 % z ustanovenej sumy stravného.

* * *

Má vplyv poskytnutie vreckového podľa § 14 zákona o cestovných náhradách na úhradu výdavkov za taxi?

Poskytnutie vreckového podľa § 14 zákona o cestovných náhradách (teda aj v maximálnej výške 40 % stravného) nemá vplyv na uznanie výdavkov za taxi, pretože poplatok za taxi sa považuje za cestovný výdavok, na ktorý má zamestnanec nárok podľa § 4 písm. a) zákona o cestovných náhradách (samozrejme za predpokladu, že zamestnávateľ takýto spôsob dopravy určil zamestnancovi v podmienkach zahraničnej pracovnej cesty podľa § 3 zákona o cestovných náhradách). Z vreckového si zamestnanec hradí ťažko dokladovateľmé potrebné vedľajšie výdavky.

* * *

Výpočet vreckového

Vreckové sa vždy vypočíta zo stravného ustanoveného v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, teda:

• pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR nad 12 hodín sa vreckové vypočíta vždy zo základnej sadzby stravného (pri zahraničnej pracovnej ceste napr. do ČR je to vždy zo sumy 600 CZK – opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z.),

• pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR nad 6 hodín až 12 hodín sa vreckové vypočíta vždy z výšky 50 % zo základnej sadzby stravného (pri zahraničnej pracovnej ceste napr. do ČR je to vždy zo sumy 300 CZK – opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z.),

• pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá mimo územia SR do 6 hodín vrátane, sa vreckové vypočíta vždy z výšky 25 % zo základnej sadzby stravného (pri zahraničnej pracovnej ceste napr. do ČR je to vždy zo sumy 150 CZK – opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z.).

Výpočet vreckového sa teda neviaže na skutočne poskytnuté stravné zamestnancovi, ktoré môže byť:

• nižšie ako stravné ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách (napr. krátené v prípade čiastočne bezplatne zabezpečeného stravovania podľa § 13 ods. 7 a 8, dohodnuté nižšie stravné podľa § 13 ods. 6), alebo

• nemusí byť poskytnuté vôbec (napr. v prípade zabezpečenia úplne bezplatného stravovania podľa § 13 ods. 7),

• vyššie ako je ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, ktoré zamestnávateľ poskytuje na základe § 9 zákona o cestovných náhradách.

Uvedené skutočnosti neovplyvňujú sumu vypočítaného vreckového; vreckové sa vždy vypočíta zo stravného, ktoré je ustanovené pre jednotlivé časové pásma v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách.

Zahraničná pracovná cesta zamestnanca do ČR trvala 9 hodín a nárok na stravné v cudzej mene je 300 CZK (základná sadzba stravného v cudzej mene je 600 CZK). Zamestnancovi bol bezplatne poskytnutý obed.

Krátenie stravného za bezplatne zabezpečený obed a výpočet vreckového (napr. 10 %):

300 CZK – 240 CZK = 60 CZK (40 % zo 600 CZK = 240 CZK)

Zamestnancovi sa poskytne stravné v cudzej mene, t. j. doplatok do výšky peňažného plnenia v sume 60 CZK.

Zamestnancovi sa poskytne vreckové v sume 30 CZK (10 % z 300 CZK).

* * *

Zahraničná pracovná cesta zamestnanca do ČR trvala 5 hodín a nárok na stravné v cudzej mene je 150 CZK (základná sadzba stravného v cudzej mene je 600 CZK). Zamestnancovi bol bezplatne poskytnutý obed.

Krátenie stravného za bezplatne zabezpečený obed a výpočet vreckového (napr. 10 %):

150 CZK – 240 CZK = 0 CZK (40 % zo 600 CZK = 240 CZK)

Zamestnancovi nevznikol nárok stravné v cudzej mene, t. j. nárok na doplatok do výšky peňažného plnenia, pretože miera krátenia za bezplatne zabezpečený obed je vyššia ako nárok na stravné v cudzej mene.

Zamestnancovi sa poskytne vreckové v sume 15 CZK (10 % zo 150 CZK).

* * *

Zahraničná pracovná cesta zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania do ČR trvala 5 hodín a nárok na stravné v cudzej mene je 142,50 CZK (zamestnanec sa so zamestnávateľom podľa § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách dohodol v pracovnej zmluve na nižšej sume stravného o 5 %; základná sadzba stravného je teda suma 570 CZK). Zamestnancovi bol bezplatne poskytnutý obed.

Krátenie stravného za bezplatne zabezpečený obed a výpočet vreckového (napr. 10 %):

142,50 CZK – 228 CZK = 0 CZK (40 % z 570 CZK = 228 CZK)

Zamestnancovi nevznikol nárok stravné v cudzej mene, t. j. na doplatok do výšky peňažného plnenia, pretože miera krátenia za bezplatne zabezpečený obed je vyššia ako nárok na stravné v cudzej mene.

Zamestnancovi sa poskytne vreckové v sume 15 CZK (10 % zo 150 CZK).

* * *

Zahraničná pracovná cesta do ČR trvala 5 hodín a nárok na stravné v cudzej mene je 150 CZK, na základe dohody so zamestnancom v pracovnej zmluve sa v tomto časovom pásme zamestnancovi poskytuje vyššie stravné o 50 CZK, t. j. zamestnancovi je teda poskytnuté stravné v cudzej mene vo výške 200 CZK. Zamestnancovi bol bezplatne poskytnutý obed.

Krátenie stravného za bezplatne zabezpečený obed a výpočet vreckového (napr. 40 %):

150 CZK – 240 CZK = 0 CZK (40 % zo 600 CZK = 240 CZK)

Zamestnancovi nevznikol nárok na nárokové stravné v cudzej mene, t. j. na doplatok do výšky peňažného plnenia, pretože miera krátenia za bezplatne zabezpečený obed je vyššia ako nárok na stravné v cudzej mene. Zamestnávateľ mu poskytne len fakultatívne stravné v cudzej mene na základe dohody vo výške 50 CZK.

Zamestnancovi sa poskytne vreckové v sume 60 CZK (40 % zo 150 CZK).

* * *

Zamestnávateľ pravidelne vysiela zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, na jednodňové zahraničné pracovné cesty do Rakúska. Z tohto dôvodu sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli podľa § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách v pracovnej zmluve na nižšej sume stravného pri týchto zahraničných pracovných cestách, a to o 5 %. Pre zahraničné pracovné cesty v jednotlivých časových pásmach bude mať zamestnanec nárok na stravné podľa dohody v pracovnej zmluve, a to:

• pri zahraničných pracovných cestách v trvaní do 6 hodín vrátane v sume 10,6875 € (11,25 € – 5 % = 10,6875 €),

• pri zahraničných pracovných cestách v trvaní od 6 do 12 hodín vrátane v sume 21,375 € (22,50 € – 5 % = 21,375 €),

• pri zahraničných pracovných cestách v trvaní nad 12 hodín v sume 42,75 € (45 € – 5 % = 42,75 €).

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na trojdňovú pracovnú cestu k jednému klientovi, pričom stravné mu poskytol na základe dohody za tých istých podmienok, ako pri jednodňových pracovných cestách. Prvý deň trvala pracovná cesta v časovom pásme do 6 hodín (nárok na stravné 10,6875 €), druhý deň trvala v časovom pásme nad 12 hodín (nárok na stravné 42,75 €) a tretí deň trvala pracovná cesta v časovom pásme od 6 do 12 hodín (nárok na stravné 21,375 €). Zamestnanec mal čiastočne zabezpečené stravovanie:

• prvý deň – večeru,
• druhý deň – obed,
• tretí deň – raňajky.

Z akej sumy stravného sa vypočíta miera krátenia za bezplatne zabezpečené stravovanie – zo sumy 45 € alebo z dohodnutých nižších súm stravného pre jednotlivé časové pásma? Z akej sumy stravného sa následne na to vypočíta vreckové (napr. 10 %)?

V uvedenom príklade je výpočet miery krátenia, výpočet nároku na stravné a výpočet vreckového nasledovný:

Prvý deň

Stravné

Zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 10,6875 €, ktoré mu zamestnávateľ kráti na základe § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách:

• 35 % za bezplatne zabezpečenú večeru, t. j. o 14,9625 €, miera krátenia sa vypočíta z najvyššie dohodnutej sumy stravného (42,75 € x 35 %).

Zamestnávateľ v tomto prípade už zamestnancovi neposkytne žiadne peňažné plnenie stravné z dôvodu, že nárok na stravné mal zamestnanec za kalendárny deň v sume 10,6875 € a miera krátenia za bezplatne zabezpečené stravovanie vyjadrená v nominálnej hodnote je 14,9625 € (42,75 € x 35 %), t. j. miera krátenia za bezplatné zabezpečenú večeru je vyššia ako je nárok na stravné.

Vreckové

Zamestnancovi sa poskytne vreckové v sume 1,125 € (10 % z 11,25 €); suma stravného a ani suma vreckového sa nezaokrúhľuje – podľa § 36 ods. 13 zákona o cestovných náhradách sa pri vyúčtovaní náhrad môže zaokrúhliť iba preplatok/nedoplatok zo zahraničnej pracovnej cesty.

Druhý deň

Stravné

Zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 42,75 €, ktoré mu zamestnávateľ kráti na základe § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách o:

• 40 % za bezplatne zabezpečený obed, t. j. o 17,10 €; miera krátenia sa vypočíta z najvyššej dohodnutej sumy stravného (42,75 € x 40 %).

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné v sume rozdielu medzi nárokovým stravným a sumou krátenia za bezplatne zabezpečený obed, t. j. poskytne mu stravné v sume 25,65 € (42,75 € – 17,10 € = 25,65 €).

Vreckové

Zamestnancovi sa poskytne vreckové v sume 4,50 € (10 % zo 45 €).

Tretí deň

Stravné

Zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 21,375 €, ktoré mu zamestnávateľ kráti na základe § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách o:

• 25 % za poskytnutý obed t. j. o 10,6875 €; miera krátenia sa vypočíta z najvyššej dohodnutej sumy stravného (42,75 € x 25 %).

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravne v sume rozdielu medzi nárokovým stravným a sumou krátenia za bezplatne zabezpečené raňajky, t. j. poskytne mu stravné v sume 10,6875 € (21,375 € – 10,6875 €); suma stravného a ani suma vreckového sa nezaokrúhľuje; podľa § 36 ods. 13 zákona o cestovných náhradách sa pri vyúčtovaní náhrad môže zaokrúhliť iba preplatok/nedoplatok zo zahraničnej pracovnej cesty.

Vreckové

Zamestnancovi sa poskytne vreckové v sume 2,25 € (10 % z 22,50 €).

Zaokrúhľovanie vreckového

Vo vzťahu k poskytovaniu stravného v cudzej mene alebo v eurách vo väzbe na výpočet vreckového a na zaokrúhľovanie je potrebné zdôrazniť, že sa nezaokrúhľuje:

• stravné, ktoré zamestnancovi patrí v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR (§ 13 ods. 4 a 5),

• stravné, ktoré sa zamestnancovi na základe dohody v pracovnej zmluve poskytuje za iných podmienok alebo v nižších sumách (§ 13 ods. 6),

• stravné, ktoré je krátené o bezplatne zabezpečené alebo poskytnuté raňajky o 25 %, za bezplatne zabezpečený obed o 40 %, za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 % (§ 13 ods. 7 a 8),

• vypočítaná menovitá (nominálna) miera krátenia (25 %, 40 % alebo 35 % zo sumy stravného nad 12 hodín trvania zahraničnej pracovnej cesty alebo z najvyššie dohodnutej sumy stravného podľa § 13 ods. 6).

Uvedená problematika výpočtu a zaokrúhľovania stravného súvisí aj s náhradou vreckové, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi najviac do výšky 40 % stravného ustanoveného zákonom (§ 13 ods. 4 a nadväzne aj ods. 5). Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste sa vo väzbe na uvedené tak isto nezaokrúhľuje a vypočíta sa vždy z ustanoveného stravného, na ktoré má zamestnanec nárok v závislosti od dĺžky trvania zahraničnej pracovnej cesty v rámci kalendárneho dňa.

Uvedené skutočnosti neovplyvňujú výšku vreckového a vreckové sa vždy počíta zo stravného, ktoré je ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách, teda z nezaokrúhleného stravného. Vypočítané vreckové sa teda na základe uvedeného nezaokrúhľuje – zamestnávateľ môže zaokrúhliť iba nedoplatok zamestnávateľa alebo preplatok zamestnanca podľa § 36 ods. 13 zákona o cestovných náhradách.

Pri poskytovaní vreckového dochádza v praxi k častým chybám, napr.:

• Nesprávny výpočet vreckového, napr.:

–  zo stravného skutočne poskytnutého zamestnancovi, a nie zo stravného, ktoré je ustanovené pre jednotlivé časové pásma,

–  vždy zo základnej sadzby stravného a nie zo stravného, ktoré je ustanovené pre jednotlivé časové pásma.

• Neuznanie potrebných vedľajších výdavkov, ktoré zamestnanec preukáže dokladom v prípade, ak má poskytnuté vreckové.

• Spájanie náhrady vreckové so stravným.

Môže rozpočtová a príspevková organizácia poskytovať zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste nenárokovú náhradu vreckové?

Môže, a to do výšky 40 % stravného určeného v § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách. Pokiaľ ide o vyššie vreckové, ako je 40 %, je potrebné prihliadať na spôsob odmeňovania zamestnancov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ktorá odmeňuje zamestnancov podľa zákona o štátnej službe alebo zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nemôže poskytovať podľa § 9 zákona o cestovných náhradách vyššie náhrady, teda ani vreckové nad maximálnu výšku, t. j. nad 40 % z ustanovenej sumy stravného. Príspevková organizácia, ktorá odmeňuje zamestnancov podľa Zákonníka práce, môže poskytovať podľa § 9 zákona o cestovných náhradách aj vyššie vreckové, ako je 40 % z ustanovenej sumy stravného.