Smrť zamestnanca je nielen zásahom do života rodiny tohto zamestnanca, ale je značným zásahom aj do pracovnoprávnych vzťahov. Príspevok rozoberá, ako smrť zamestnanca ovplyvňuje nároky, ktoré po jeho smrti zostali neusporiadané medzi zamestnávateľom a zomretým zamestnancom, resp. jeho pozostalými. Viacerí zamestnávatelia si kladú otázku, ako je to s vyrovnaním týchto nárokov po smrti zamestnanca, napríklad v súvislosti so mzdovými nárokmi, nárokmi na náhradu škody, odchodným a pod. Príspevok tiež poukazuje na aktuálne zmeny, ktoré v súvislosti s nárokmi po smrti zamestnanca priniesla novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) účinná od 1. novembra 2022.
Smrť zamestnanca je právna udalosť, ktorá spôsobuje zánik pracovného pomeru alebo pracovnoprávneho vzťahu založeného niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce či dohoda o brigádnickej práci študenta). Táto právna udalosť vedie aj k zániku nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, s výnimkou určitých peňažných nárokov zamestnanca voči zamestnávateľovi (a naopak, nárokov zamestnávateľa voči zamestnancovi), ktoré existovali už v čase smrti zamestnanca.
Pozostalí by mali úmrtie zamestnanca oznámiť aj jeho zamestnávateľovi, lebo všetky povinnosti spojené so zánikom sociálneho poistenia voči Sociálnej poisťovni plní zamestnávateľ. Pozostalí teda v tejto súvislosti žiadnu povinnosť priamo voči Sociálnej poisťovni nemajú.
Dňa 4. októbra 2022 Národná rada SR prijala novelu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "novela Zákonníka práce"), ktorá sa dotkla aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa nárokov po smrti zamestnanca. Novela bola v Zbierke zákonov SR publikovaná ako zákon č. 350/2022 Z. z.
Právny rámec
Problematiku riešenia pracovnoprávnych nárokov v súvislosti so smrťou zamestnanca upravujú § 35 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ako aj § 59 ods. 4 Zákonníka práce.
V zmysle § 59 ods. 4 Zákonníka práce smrťou zamestnanca zaniká pracovný pomer. V tomto prípade ide o zánik pracovného pomeru na základe právnej udalosti. Daná udalosť nastáva neplánovane a nezávisle na vôli zmluvných strán, na rozdiel od iných spôsobov skončenia pracovného pomeru (napr. skončenie pracovného pomeru na základe uplynutia času v prípade pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú).
Podľa § 35 ods. 1 Zákonníka práce platí: