Od 1. januára 2019 sa realitou stali príspevky na rekreáciu a rekreačné poukazy. Od zavedenia príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov sa očakáva zvýšenie záujmu o využívanie domácich služieb cestovného ruchu.
Príspevok na rekreáciu zamestnancov podľa Zákonníka práce a nariadenia GDPR
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Príspevok na rekreáciu zamestnancov upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce"), a to v osobitnom ustanovení § 152a.
Zavedenie príspevkov na rekreáciu a rekreačných poukazov nemá vplyv len na chod pracovnoprávnej agendy u zamestnávateľov, ale ovplyvňuje aj dokumentáciu vzhľadom na povinnosti podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len "nariadenie GDPR").
Príspevok sa venuje téme príspevkov na rekreáciu zamestnancov z hľadiska Zákonníka práce, ale aj z hľadiska povinností podľa nariadenia GDPR.
Obligatórne (povinné) a fakultatívne (dobrovoľné) poskytovanie príspevku na rekreáciu zo strany zamestnávateľa
Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu má zamestnávateľ v prípade, ak splní tri nasledujúce podmienky:
-
zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov v pracovnom pomere,
-
pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov a
-
tento zamestnanec o poskytnutie príspevku požiada.
Podmienka súvisiaca s počtom zamestnancov na strane zamestnávateľa sa neposudzuje ku dňu začatia rekreácie. Rozhodujúci je priemerný evidenčný počet zamestnávaných zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Ak by aj zamestnávateľ začal zamestnávať viac ako 50 zamestnancov počas roka, prípadne by počet zamestnancov počas roka klesol pod ustanovenú hranicu, tak tento ras