Podľa § 13 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnávateľ má povinnosť v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).
Zákonník práce zakazuje diskrimináciu zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu/rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje vo všetkých fázach pracovnoprávnych vzťahov, či už:
- pri prijímaní do zamestnania vrátane pracovnej inzercie,
- pri stanovení pracovných podmienok, platových podmienok, odmien, pracovného času a pod.,
- pri skončení pracovného pomeru/pracovnoprávneho vzťahu a pod.
Tento príspevok sa venuje téme diskriminácie v rámci rôznych fáz pracovnoprávnych vzťahov.
Inzercia práce a výberové konanie
Diskriminácia sa môže prejavovať už pri samotnej inzercii práce, ale aj počas výberového konania.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“):
„Zamestnávateľ nesmie zverejňovať pon