Martina Laubertová

Pokračovanie článku je venované použitiu medi a kobaltu, zdrojom surovín medi a kobaltu, recyklácii medi a kobaltu či nakladaniu s mediarenskými troskami.

Článok je pokračovaním analýzy environmentálnych záťaží s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín, s cieľom navrhnúť možnosti ich získavania.

Zabezpečenie bezpečnosti dodávok surovín sa stanovilo ako významná priorita politických cieľov EÚ. Súčasný nedostatok primárnych surovín je zapríčinený vývojom nových technológií, ako je napríklad elektromobilita, IT technológie a podobne, ktoré si vyžadujú spotrebu väčšieho množstva kovov. Európska komisia začala podnikať kroky na zabezpečenie prístupu k zdrojom surovín, aby sa tak vyhla ich nedostatku. Z tohto dôvodu boli identifikované kritické suroviny (ďalej len "KS") s cieľom pomôcť predchádzať nedostatku dodávok týchto surovín do EÚ. Zoznam kritických surovín EÚ v súčasnosti obsahuje 34 surovín. EÚ definovala aj tzv. strategické suroviny (ďalej len "SS"), pričom ich strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a vo vesmírnom priemysle [1]. Medzi kritické a strategické suroviny patria aj meď, nikel, kobalt, gálium a iné. Cieľom príspevku je analyzovať environmentálne záťaže s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín a navrhnúť možnosti ich získavania.

V hospodárstve EÚ sa v súčasnosti využíva 16 ton materiálu na osobu za rok. Z uvedeného množstva sa 6 ton stáva odpadom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade uvádza, že: „odpad je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť“ [1][2]. Aj keď sa nakladanie s odpadom v EÚ neustále zlepšuje, Európske hospodárstvo v súčasnosti stráca značné množstvo potenciálnych „druhotných surovín“, ako sú kovy, drevo, sklo, papier, plasty, elektroodpad v odpadoch [3].

Prvá časť príspevku poukazovala na množstvá vyprodukovaného odpadu v EÚ, na problematiku dovozu odpadu do SR a jeho vývoz do EÚ, ako aj na otázky ohľadom kritických surovín. Pokračovanie tohto príspevku venuje pozornosť predovšetkým nakladaniu s odpadom v podmienkach SR, ako aj otázke odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou moderného sveta.

V súčasnom období prudkého nárastu využívania informačných technológií predstavujú mobilné telefóny (ďalej len „MT“) jeden z najrýchlejšie rastúcich zdrojov druhotných surovín patriacich do skupiny odpadov z elektrických a elektronických zariadení (ďalej len „OEEZ“). MT obsahujú komplexnú zmes rôznych materiálov, medzi ktoré patria základné kovy (meď, nikel, železo, hliník), ušľachtilé kovy (zlato, striebro, platina, paládium), prvky vzácnych zemín (európium, ytrium, gálium), plasty, sklo a prvky obsiahnuté v akumulátore. Pre ilustráciu možno uviesť, že tona MT obsahuje stonásobne väčšie množstvo zlata ako tona zlatonosnej rudy. Ďalším pozitívom je, že získavanie druhotných surovín z použitej elektroniky produkuje podstatne menej environmentálnych aspektov (emisie oxidu uhličitého) v porovnaní s primárnou ťažbou.

Každá priemyselná spoločnosť je závislá od dodávok surovín a energie, ktorých zásoby z globálneho hľadiska možno považovať za nedostatočné. Nedostatok nerastných surovín sa prejavuje nedostatkom kovov. Kovy využívané najmä v moderných technológiách z dôvodu ich špecifických vlastností sa v súčasnosti nedajú nahradiť inými materiálmi. 

Cieľom príspevku je poukázať na možné environmentálne aspekty a vplyvy, ktoré vznikajú pri ťažbe nerastných surovín a následnej výrobe akumulátorových kovov. V príspevku sa ako príklad environmentálnych vplyvov uvádza výroba primárneho lítia a spomína environmentálna záťaž, ktorá zostala po výrobe niklu a kobaltu na Slovensku.