doc. JUDr. Michal Maslen, PhD.

Príspevok analyzuje výhody a potenciál recyklácie skla a sklenených materiálov. V úvodnej časti poukazuje na environmentálne benefity uvedeného procesu. Po uvedenej analýze sa autor venuje právnym aspektom recyklácie. Ďalšie časti príspevku sa zameriavajú na reálnu mieru triedeného zberu a recyklácie sklenených obalov v Európskej únii a na Slovensku.

Príspevok analyzuje vývoj poznatkov v oblasti posudzovania mikroplastov. Zameriava sa na výskyt uvedených častíc v ekosystémoch a vo svetovom oceáne. Zároveň zhŕňa doterajšie poznatky o vplyvoch uvedených odpadov na ľudské zdravie a ľudské telo a taktiež na iné živé súčasti prírody a krajiny.

Príspevok sa zameriava na potenciál stavebného odpadu v oblasti cirkulárnej ekonomiky a predovšetkým cirkulárneho stavebníctva. Analýza sa sústreďuje predovšetkým na prostredie Európy a EÚ. Zároveň zahŕňa mieru vplyvu krízy a pandémie COVID-19 na sektor stavebníctva a nakladanie so stavebným odpadom a taktiež vplyv vojny na Ukrajine na tvorbu odpadov, ktorý vzniká z budov a infraštruktúry.

Príspevok sa zameriava na problematiku odlišovania organického a anorganického odpadu. Následne skúma environmentálne a klimatické vplyvy spomenutého druhu odpadu. Záujem autora sa sústreďuje aj na nástroje nakladania s anorganickým odpadom. Príspevok taktiež zahŕňa údaje o pôvode anorganického odpadu a snaží sa zdôrazniť potrebu implementácie nástrojov recyklácie, opätovného použitia a predchádzania vzniku anorganického odpadu.

Príspevok analyzuje účinky, ktoré vytvára organický odpad vo vzťahu ku klimatickej kríze. Zameriava sa predovšetkým na porovnanie nakladania s organickým odpadom v podobe skládkovania odpadov a kompostovania odpadov. V závere sa príspevok zameriava na plytvanie potravinami ako jednu z príčin nadmerného vzniku organických odpadov.

Príspevok analyzuje nove prístupy a technológie v oblasti stavebníctva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie vzniku stavebných odpadov a opätovné použitie stavebných materiálov. Z obsahového hľadiska analýza zahŕňa prístupy v niektorých členských krajinách EÚ. Následne na uvedenú analýzu nadväzuje rozbor podmienok Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú viazané na obnovu a rekonštrukciu verejných budov a pamiatkovo chránených budov na Slovensku.

Príspevok analyzuje nové prístupy v spracovaní a degradácii plastových odpadov. V úvodných častiach sa zameriava na zahraničné prístupy vyjadrené predovšetkým v štúdiách analyzujúcich prínos húb pri biodegradácii plastových materiálov. Následne sa zameriava na slovenské technológie spracovania komunálneho odpadu, ktorý zastupujú najmä použité filtre z cigariet.

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Príspevok analyzuje podmienky pre procesy triedenia, recyklácie a opätovného použitia skla. Zároveň porovnáva súčasný stav a mieru recyklácie v Európe a v Spojených štátoch amerických. Autor sa zameria aj na základné prekážky recyklácie skla a sklenených obalov a poukazuje na možné perspektívy vývoja v uvedenom sektore odpadového hospodárstva.

Príspevok analyzuje súčasné trendy a perspektívy prístupov zameriavajúcich sa na recykláciu betónu. Uvedený materiál je v súčasnosti globálne najpoužívanejším stavebným prvkom. Jeho produkcia zároveň vo veľkej miere prispieva ku klimatickým zmenám a energetickej záťaži. Odborná verejnosť preto dlhodobo analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia betónu z demolovaných budov a stavebných prvkov.

Príspevok analyzuje mieru využitia ocele ako spotrebného a stavebného materiálu v rámci cirkulárnej ekonomiky. Uvedená surovina v dnešnej dobe najlepšie demonštruje príklad úspešného sektora ekonomiky, ktorý možno nastaviť cirkulárne za súčasného znižovania environmentálnej záťaže a klimatickej stopy.

Príspevok analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia stavebných materiálov po demolácii budov a stavebných konštrukcií. Zameriava sa na päť kľúčových surovín, ktorými sú oceľ, betón, stavebné sklo, podlahové krytiny a sadrokartón.

Príspevok analyzuje možnosti zavedenia triedeného zberu textilu v SR. Uvedenú požiadavku včlenil do oblasti právnej úpravy odpadového hospodárstva slovenský zákonodarca na základe záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy. Analýza zohľadňuje začlenenie textilného odpadu v rámci komunálneho odpadu a zahŕňa aj potenciál produkcie následných výrobkov textilného recyklátu. 

Príspevok analyzuje problematiku výskytu drobných plastových častíc v životnom prostredí a v jeho jednotlivých zložkách (ovzdušie, voda a pôda). Reaguje aj na štúdie, ktoré skúmali výskyt uvedených častíc v živočíchoch morského a vodného prostredia, v potravinovom reťazci, ale aj v ľudskom tele. Do analýzy je zahrnutý aj prístup Európskej únie k uvedenej problematike v oblasti politiky životného prostredia a tvorby právnych predpisov.

Príspevok analyzuje mieru výskytu a vplyvu mikroplastov na ľudské zdravie a životné prostredie. Mikroplasty posudzuje ako produkty nesprávneho nakladania s plastovými odpadmi a ako dôsledky nezodpovedného používania rôznych výrobkov. Zároveň sa snaží posudzovať prístupy jednotlivých štátov a Európskej únie k uvedenej problematike.

Problematiku zodpovednosti za porušenie povinností, ktoré ukladá zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), upravujú § 115 až 117 uvedeného zákona.

Príspevok analyzuje skutkové podstaty správnych deliktov podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o IPKZ“). Ide o právny predpis, ktorý podlieha častým legislatívnym zmenám a aplikovateľnosť jeho ustanovení o zodpovednosti prevádzkovateľov skládok odpadov za správne delikty podľa tohto zákona nezriedka spôsobuje v právnej praxi problémy. Na spracovaných súdnych rozhodnutiach analyzuje príspevok skutkové podstaty dvoch deliktov podľa uvedeného zákona.

Príspevok analyzuje dopady tzv. litteringu. Ide o správanie, ktorého podstatou je predovšetkým znečisťovanie komunálneho životného prostredia plastovými odpadmi a obalmi z odpadov z nápojov a iných surovín. Slovenský zákonodarca sa pod vplyvom uvedeného neželaného správania rozhodol zaviesť úpravu zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý má napomôcť znížiť mieru litteringu na Slovensku. V uvedenom kontexte príspevok analyzuje mieru efektivity a systémovosti uvedenej právnej úpravy, a to aj vo vzťahu k slobode podnikania.

Príspevok o analýze účasti verejnosti v procesoch povoľovania skládok, ktorá vyplýva nielen z požiadaviek európskeho práva a dokumentov rady Európy, sa v rámci pokračovania zameria na slovenský právny poriadok.

V nedávnom období zarezonovala svetovými médiami správa o tom, že Čínska ľudová republika od začiatku roka 2021 úplne zakáže import odpadov zo zahraničia. Čína postupne od roku 2010 čoraz viac implementuje prísnejšie politiky v oblasti dovozu odpadu. Za medzník v prijímaní uvedených administratívnych nástrojov možno považovať rok 2013. V tomto období sa narušil vzťah medzi Čínou ako primárnym dovozcom a exportérmi plastového odpadu. Impulzom vyhrocujúcim uvedené vzťahy bolo dočasné obmedzenie dovozu odpadu, ktoré vyžadovalo podstatne menšiu mieru znečistenia.