Mgr. Roman Zvara

Batérie obsahujú chemické látky, ako sú olovo, ortuť a kadmium, ktoré môžu byť škodlivé, ak nie sú správne spracované. Taktiež rastúca popularita obnoviteľných zdrojov energie a elektrických vozidiel zvyšuje dopyt po batériách, čo zintenzívňuje potrebu regulácie, ktorá zabezpečí, aby batérie boli vyrobené, používané a likvidované spôsobom, ktorý minimalizuje ich negatívny vplyv na životné prostredie.

Štáty Európskej únie sa riadia viacerými druhmi právnych predpisov. Niektoré z nich sú záväzné, iné nie. V prípade odpadov rámec tvorí smernica Európskeho parlamentu a Rady  2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc v konsolidovanom znení (ďalej len "smernica o odpade"). Táto smernica o odpade ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním. [1] Podľa tejto smernice platí zásada "znečisťovateľ platí", pričom v niektorých prípadoch náklady na nakladanie s odpadom čiastočne alebo úplne znáša výrobca výrobku, z ktorého odpad vznikol. Hovoríme o rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej len "RZV"), ktorá sa v súčasnosti na Slovensku týka výrobcov obalov, neobalových výrobkov, výrobcov vozidiel, výrobcu pneumatík, elektrozariadení, batérií a akumulátorov. Spomenutá smernica o odpade ukladá štátom EÚ zaviesť od 1. januára 2025 triedený zber pre textil (v súčasnosti sa to týka papiera, kovu, plastu a skla). Aj v súvislosti s touto povinnosťou bola 5. júla 2023 vo vestníku Európskeho parlamentu zverejnená revízia tejto smernice (ďalej "návrh smernice").