Príspevok sa zameriava na problematiku odlišovania organického a anorganického odpadu. Následne skúma environmentálne a klimatické vplyvy spomenutého druhu odpadu. Záujem autora sa sústreďuje aj na nástroje nakladania s anorganickým odpadom. Príspevok taktiež zahŕňa údaje o pôvode anorganického odpadu a snaží sa zdôrazniť potrebu implementácie nástrojov recyklácie, opätovného použitia a predchádzania vzniku anorganického odpadu.
Aký je vplyv anorganického odpadu na klimatické zmeny? Vo všeobecnosti možno povedať, že účinky odpadov produkovaných človekom na klímu čoraz ťažšie možno ignorovať. Sektor odpadového hospodárstva je jedným z troch odvetví globálnej ekonomiky s najväčšími emisiami metánu. Prvenstvo v emisiách štandardne obsadzuje sektor poľnohospodárstva a po ňom nasleduje spracovanie ropy a plynu. Odpadové hospodárstvo je zodpovedné za približne 20 % celosvetových emisií metánu spôsobených ľudskou činnosťou. [1]
Anorganickému odpadu môže trvať až 500 rokov, kým sa rozloží. Jeho vplyv na životné prostredie je aj preto veľmi negatívny. Ľudia však často nevedia, čo považovať za samotný anorganický odpad. Odborníci poukazujú na nevedomosť v oblasti rozlišovania medzi anorganickým a organickým odpadom. Mikroorganizmy majú len malý alebo prakticky žiadny účinok na rozkladanie anorganických látok. Proces rozkladu anorganických látok je preto veľmi dlhý. Naopak, organické materiály sú oveľa ľahšie biologicky rozložiteľné. Znamená to, že sú schopné rozkladať sa pod vplyvom činností baktérií alebo iných živých organizmov. Typickými príkladmi anorganického odpadu sú hliníkové plechovky, lyžice, plasty a sklo. Medzi organický odpad zase zaraďujeme papier, lepenku a zvyšky jedla. V porovnaní s anorganickým odpadom, ten organický je pre životné prostredie oveľa menej zaťažujúci a ľahšie sa zneškodňuje. Anorganickému odpadu trvá doslova "večnosť", kým sa rozloží. Jeho zneškodnenie je aj preto výzvou pre systémy odpadového hospodárstva. Aj z uvedeného dôvodu veda poukazuje na potrebu posilnenia nástrojov opätovného použitia, recyklácie a predchádzania vzniku odpadov. Triáda spomenutých nástrojov sa stala doslova nadužívaným sloganom a získala podobu klišé. Napriek tomu je však jej dôsledne uplatňovanie tou správnejšou cestou. Je pravdou, že môžeme začať s drobnosťami, akými sú používanie ekologických alternatív výrobkov, opätovne používaných fliaš a nádob na vody a potraviny a posilňovaním recyklácie. A