Tento príspevok poskytuje komplexný úvod do problematiky environmentálnej kriminality, s dôrazom na perspektívu legislatívy Európskej únie v boji proti tomuto fenoménu. Úvod predstavuje širokú škálu výziev spojených s environmentálnou kriminalitou a jej dopadom na životné prostredie a verejné zdravie. V nasledujúcej časti je environmentálna kriminalita definovaná z hľadiska trestného práva v Slovenskej republike. Príspevok sa potom zaoberá najbežnejšími a najzávažnejšími formami páchania environmentálnej kriminality. Pozornosť sa následne zameriava na využívanie moderných technológií, najmä bezpilotných lietadiel, a dostupných metód ako LiDAR a fotogrametria ako účinných nástrojov na detekciu a vyšetrovanie nelegálnych aktivít. V záverečnej časti sú identifikované aktuálne výzvy a budúce výhľady v boji proti environmentálnej kriminalite.
1. Úvod
Fenomén trestných činov proti životnému prostrediu patrí v súčasnej dobe medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce bezpečnostné problémy na svete. Vzhľadom na ich stále rastúci počet a čoraz závažnejšie následky je nevyhnutné venovať stále väčšiu pozornosť regulácii a sankciám týkajúcich sa týchto činov. Tieto činy, ktoré vážne ohrozujú životné prostredie, vyžadujú nielen primeranú reakciu, ale aj účinnú legislatívu. Všetci sme svedkami toho, ako negatívne následky týchto činov nesiahajú len na životné prostredie, ale ovplyvňujú aj ekonomiku, sociálnu stabilitu a verejné zdravie. V priestore Európskej únie je tento problém systematicky upravený prostredníctvom smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva v znení neskorších zmien a dodatkov (ďalej len „smernica 2008/99/ES“), ktorá bola schválená v reakcii na nárast environmentálnych trestných činov s medzinárodnými dôsledkami. Posledných desať rokov však viedlo k zisteniu, že súčasné sankčné ustanovenia sú často nedostatočné na dosiahnutie požadovaného súladu s právom na ochranu životného prostredia, čo poukázalo na potrebu revízie smernice 2008/99/ES. Dynamika tohto procesu nám jasne ukazuje potrebu revízie a zdokonalenia právnych predpisov v tejto oblasti. Nová právna úprava by mala zohľadniť nielen existujúce nedostatky, ale aj aktuálne výzvy v oblasti environmentálnej kriminality [1]. Na vyššie uvedené tvrdenia aj priamo reagovala európska legislatíva, a to smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES(ďalej len „smernica 2024/1203“), v ktorej Európsky parlament a Rada Európskej únie jednoznačne vyjadrili názor, že existujúce pravidlá sankcií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES nie sú dostatočné na dosiahnutie súladu s právom Únie týkajúceho sa ochrany životného prostredia. Takýto súlad by mohol a mal zvýšiť dostupnosťou účinných, primeraných a odrádzajúcich trestných sankcií, ktoré zodpovedajú závažnosti trestných činov a dokážu vyjadriť väčší spoločenský nesúhlas než použitie správnych sankcií. Komplementárnosť trestného a správneho práva má zásadný význam pre prevenciu a odrádzanie od protiprávneho konania, ktoré poškodzuje životné prostredie [2].
S narastajúcim trendom environmentálnej kriminality je spojená najmä finančná motivácia, ktorá je kľúčovým hnacím motorom tejto formy nezákonných aktivít. Predovšetkým oblasť obchodu s odpadom zažila v posledných rokoch nelegálne zisky vo výške stoviek miliónov eur. Tieto príjmy slúžia nielen ako prostriedky na financovanie ďalších foriem kriminality, ale aj ako zdroje korupcie, ktoré podkopávajú integritu spoločnosti. Na celom svete sa nelegálne obchodovanie s odpadom čoraz viac posudzuje ako závažný trestný čin s úzkymi väzbami na organizovaný zločin a pranie špinavých peňazí [3].
Okrem ekonomických následkov je environmentálna kriminalita spojená aj s nezvratnými škodami. Konzekvenciou páchania trestných činov proti životnému prostrediu môže byť okrem iného aj ohrozenie biodiverzity a vyhynutie niektorých druhov rastlín a zvierat. To vedie k biologickej nerovnováhe, ktorá narušuje ekosystémy a spôsobuje vážne dôsledky pre celé životné prostredie.