Mgr. Katarína Tamášová Karácsonyová

Článok prináša informácie o kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2021, o zmenách v roku 2021 a o úpravách, ktoré je potrebné rozpracovať vo vnútorných dokumentoch zamestnávateľa.

V predchádzajúcom vydaní časopisu sme priniesli prvú časť tohto článku. V minulom čísle sme sa podrobne venovali legislatívnej úprave pokladničnej agendy školských jedální, základnej ekonomickej dokumentácii a mnohým ďalším oblastiam. V dnešnom čísle sa pozrieme na problematiku vedenia pokladnice a pokladničnej knihy, finančnej kontroly, ale aj evidencie majetku školských jedální.

Školská jedáleň je vo väčšine škôl súčasťou školy, ako právneho subjektu (rozpočtovej organizácie). Škola ako rozpočtová organizácia hospodári v súlade s rozpočtovými pravidlami a je povinná aplikovať pri svojich finančných tokoch a hospodárení aj zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“).

V poslednom období sa čoraz častejšie stretávame na školách s tzv. delimitáciou. Naposledy sa viac-menej celoplošne riešila delimitácia kvôli tzv. elokovaným pracoviskám. Od septembra 2015 museli viaceré školy doriešiť osamostatnenie svojich elokovaných pracovísk, ktoré boli mimo územia kraja. Predovšetkým sa to týkalo základných umeleckých škôl, ktoré mali svoje elokované pracoviská na dedinách a okolitých obciach.

V II. časti príspevku pokračujeme prílohami č. 1 až č. 10 k Smernici o verejnom obstarávaní.

V čísle 7-8/2016 sme uverejnili článok: „Nový zákon o verejnom obstarávaní a verejné obstarávanie v praxi škôl“, ku ktorému v tomto čísle uverejňujeme vzor smernice.

Novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „zákon“) sa zavádzajú nové inštitúty, nové podmienky účasti, ale aj nový postup a viaceré nové výnimky. Niektoré novelizované ustanovenia zákona (zákon č. 438/2015 Z. z.) nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia, tzn. od 1. 1. 2016 a ostatné časti nadobudli účinnosť od 18. 4. 2016.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa (ďalej len „KZVS“) pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2014 a zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) ustanovujú možnosti škôl v súvislosti s tvorbou a čerpaním so­ciálneho fondu.

Prevažná časť škôl a školských zariadení, ktoré majú vlastné školské jedálne zabezpečujú stravovanie v školskej jedálni. Len v ojedinelých prípadoch zabezpečujú stravovanie tzv. gastrolístkami alebo finančným príspevkom. Práve počas letných prázdnin, keď školské jedálne nefungujú, treba riešiť stravovanie zamestnancov osobitným postupom. V tomto článku uvedieme konkrétne príklady, postupy aj s presnými účtovnými prípadmi.

O vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu môže ísť v prípadoch, kedy bolo poistné zaplatené za obdobie, keď platí vylúčenie povinnosti platiť poistné, keď poistné bolo zaplatené vo vyššej sume. Najčastejšie dochádza k vráteniu poistného na sociálne poistenie v prípadoch, kedy zamestnanec žiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku spätne.

Väčšina škôl a školských zariadení sú zriadené ako samostatné rozpočtové organizácie. Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku (VÚC), ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet VÚC. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom.

Škola ako účtovná jednotka má povinnosť viesť účtovníctvo ako jeden celok. To platí aj v prípade, ak má viaceré vnútorné jednotky – materskú školu, školský klub detí, školskú jedáleň.

Vnútorné smernice na vedenie účtovníctva (a samozrejme aj ostatné smernice) sú dôležitou súčasťou vnútorného kontrolného systému.

V článku sa venujem poskytovaniu preddavkov v školách, školských zariadeniach, ako aj ich zúčtovaniu a ich zaúčtovaniu v účtovníctve školy. Preddavok je čiastočná úhrada záväzku pred uskutočnením dohodnutého plnenia. Zamestnávateľ môže vyplácať na školách preddavky na pracovné cesty zamestnancov, preddavky na drobné nákupy, preddavok zo mzdy zamestnanca, prípadne preddavky pri dodávateľských vzťahoch.

(dokončenie z minulého čísla)

V tomto článku prezentujeme komplexný príklad účtovania základnej školy (ďalej len „školy“) v priebehu účtovného roka. V príklade sa uvádzajú účtovné prípady školy s materskou školou (samostatného právneho subjektu), ktorej zriaďovateľom je obec/mesto.

Účtovné jednotky štátnej správy a samosprávy účtujú podľa metodiky založenej na akruálnom princípe, čiže na báze porovnania časovo rozlíšených nákladov a výnosov. Akruálny princíp v účtovníctve znamená, že sa náklady a výnosy účtujú do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Náklady a výnosy sa účtujú teda do mesiaca, s ktorým časovo a vecne súvisia bez ohľadu na to, či do mesačnej uzávierky je alebo nie je k dispozícii účtovný doklad. Je to systém účtovania založený na „vzniku prípadov“. Pri uplatňovaní akruálneho princípu sa majetok, záväzky, vlastné zdroje, náklady a výnosy účtujú a vykazujú v účtovnej závierke vtedy, keď spĺňajú definície uvedené v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.

Vedenie pokladničnej agendy je rozsiahla a náročná pracovná činnosť vyžadujúca prehľad vo viacerých právnych predpisoch ovplyvňujúcich ekonomickú agendu obcí a škôl, pričom zahŕňa rôzne špecifiká, ktoré sú charakteristické výhradne pre tieto organizácie. Vyžaduje si náležitú kontrolu aj z dôvodu, že podmienky vedenia pokladničnej agendy sú len v máloktorých obciach prispôsobené zamestnancom tak, aby mali na svoju agendu dostatočný priestor. Nehovoriac už o školách, kde túto agendu vykonáva najčastejšie jediná osoba zodpovedná za ekonomickú agendu v kumulovanej funkcii. Práve táto skutočnosť sťažuje výkon, ako aj zabezpečenie kontroly a kontrolného systému na požadovanej úrovni. Dôvodom viacerých nejasností vo vedení pokladničnej agendy je aj nedostatočná, resp. chýbajúca legislatíva v tejto oblasti.