Školská jedáleň je vo väčšine škôl súčasťou školy, ako právneho subjektu (rozpočtovej organizácie). Škola ako rozpočtová organizácia hospodári v súlade s rozpočtovými pravidlami a je povinná aplikovať pri svojich finančných tokoch a hospodárení aj zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“).
Zákon o finančnej kontrole a audite ustanovuje riaditeľovi školy povinnosť nastaviť systém finančného riadenia, pričom finančným riadením sa rozumie súhrn postupov orgánu verejnej správy pri riadení rizík, zodpovednom plánovaní, rozpočtovaní, použití, poskytovaní, účtovaní, výkazníctve verejných financií, finančnej kontrole a audite, ktorého cieľom je hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie verejných financií. Súčasťou systému finančného riadenia je aj školská jedáleň školy. Preto sa v tomto článku venujeme ustanoveniam, ktoré treba aplikovať aj v školských jedálňach.
Treba skonštatovať, že základné znalosti ekonomiky sú nutné na aplikáciu jednotlivých zákonov už aj pre vedúce školských jedální.
Ak pri nastavení systému finančného riadenia vychádzame z toho, že každá finančná operácia, ktorá je súčasťou systému finančného riadenia školy, musí prejsť základnou finančnou kontrolou, tak budú potrebné pre vedúce školských jedální minimálne elementárne znalosti zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 583/2004 Z. z.“), znalosti o základoch ekonomiky a základnej ekonomickej dokumentácie školskej jedálne, ako aj základné znalosti zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) pre prípravu podkladov na účtovníctvo školy.
Rozpočtová organizácia
Väčšina škôl, školských zariadení sú zriadené ako samostatné rozpočtové organizácie. Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.
Rozpočet verejnej správy
Rozpočtom verejnej správy sa prerozdeľujú verejné prostriedky na zabezpečenie financovania funkcií štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a na nasledujúce dva rozpočtové roky, pričom záväzný je len rozpočet na príslušný rozpočtový rok. Rozpočet tvoria príjmy, výdavky a finančné operácie. Nesúlad medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami sa prejavuje prebytkom (kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami) alebo schodkom (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami).
Rozpočtová klasifikácia
V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy vrátane ich vecného vymedzenia a finančné operácie s finančnými aktívami. Vynakladanie rozpočtových prostriedkov alebo inkaso príjmov nemožno opierať o zaradenie daného titulu do rozpočtovej klasifikácie. Vždy treba vychádzať z príslušných právnych predpisov, ktoré oprávňujú organizáciu na výber rozpočtových príjmov alebo na realizáciu príslušných výdavkov. Rozpočtová klasifikácia nikdy tieto právne predpisy nenahradzuje