Recyklácia

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

Pokračovanie článku je venované použitiu medi a kobaltu, zdrojom surovín medi a kobaltu, recyklácii medi a kobaltu či nakladaniu s mediarenskými troskami.

Príspevok analyzuje výhody a potenciál recyklácie skla a sklenených materiálov. V úvodnej časti poukazuje na environmentálne benefity uvedeného procesu. Po uvedenej analýze sa autor venuje právnym aspektom recyklácie. Ďalšie časti príspevku sa zameriavajú na reálnu mieru triedeného zberu a recyklácie sklenených obalov v Európskej únii a na Slovensku.

Odpady nie sú zďaleka len záťažou pre človeka a okolie. Je možné ich opätovne využívať. Na ďalšie využitie samotných vecí tvoriacich odpad ako zdroj surovín alebo ako zdroj energie obsiahnutej v hmote odpadu. Aké majú tieto spôsoby využitia odpadov pravidlá? A majú vôbec nejaké?

Výrobky z recyklovaných materiálov majú často problém uplatniť sa na trhu ako rovnocenná, ekvivalentná náhrada výrobkov z tradičných materiálov. Častým dôvodom je vyššia cena, ktorá bráni výraznejšiemu uplatneniu na trhu. Toto sa týka výrobkov z recyklovaných zmesových plastových odpadov. Cenový hendikep z pohľadu zákazníka nevyvažujú ani porovnateľné a lepšie úžitkové vlastnosti, dlhšia životnosť či praktická bezúdržbovosť. Pre zákazníka nebýva zaujímavé ani to, že nadobúdacie náklady sú síce vyššie, ale po dobu životnosti sa môžu vrátiť, a to aj niekoľkonásobne. Ak je cena limitujúcim faktorom pre uplatnenie sa výrobkov na trhu, ich cenotvorba je nemenná, nie je možné ju meniť a optimalizovať tak, aby sa cenovo priblížili aktuálnym trhovým cenám? Odpovede nájdete v článku.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Príspevok analyzuje nove prístupy a technológie v oblasti stavebníctva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie vzniku stavebných odpadov a opätovné použitie stavebných materiálov. Z obsahového hľadiska analýza zahŕňa prístupy v niektorých členských krajinách EÚ. Následne na uvedenú analýzu nadväzuje rozbor podmienok Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú viazané na obnovu a rekonštrukciu verejných budov a pamiatkovo chránených budov na Slovensku.

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve platí recyklačný poplatok. Doteraz ho prenášala na zákazníkov tak, že bol zahrnutý v cene tovaru. Môže tento poplatok uvádzať na faktúre pre zákazníka osobitne? Ako by sa to účtovalo?

Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.

Podľa rozhodnutia Európskej komisie majú v horizonte 15 až 20 rokov skončiť v Európe automobily sa spaľovacími motormi. Zelenú majú jednoznačne dostať elektromobily. Opatrenie má prispieť k ozdraveniu životného prostredia a k zníženiu uhlíkovej stopy. Ako každé opatrenie súvisiace s akýmkoľvek zákazom má aj toto tak svojich podporovateľov, ako aj odporcov a kritikov. V prípade zákazu spaľovacích motorov nejde len o kritikov spomedzi majiteľov takýchto automobilov či ich výrobcov, ale ozývajú sa aj kritické hlasy signalizujúce problémy, ktoré elektromobily pri svojej prevádzke môžu priniesť. Poukazuje sa na ekologickú otázku výroby akumulátorov, ale najmä na možné, budúce problémy s ich recykláciou.

Príspevok sa venuje § 7 zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“), ktorý podrobne rozoberá povinnosti správcu zálohového systému.

Príspevok analyzuje podmienky pre procesy triedenia, recyklácie a opätovného použitia skla. Zároveň porovnáva súčasný stav a mieru recyklácie v Európe a v Spojených štátoch amerických. Autor sa zameria aj na základné prekážky recyklácie skla a sklenených obalov a poukazuje na možné perspektívy vývoja v uvedenom sektore odpadového hospodárstva.

Príspevok analyzuje súčasné trendy a perspektívy prístupov zameriavajúcich sa na recykláciu betónu. Uvedený materiál je v súčasnosti globálne najpoužívanejším stavebným prvkom. Jeho produkcia zároveň vo veľkej miere prispieva ku klimatickým zmenám a energetickej záťaži. Odborná verejnosť preto dlhodobo analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia betónu z demolovaných budov a stavebných prvkov.

Dňa 9. decembra 2022 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) zverejnila informáciu o predbežnej politickej dohode medzi Európskym parlamentom a Radou. Cieľom dohody je, aby sa všetky batérie uvádzané na trh EÚ stali udržateľnejšími, bezpečnejšími a aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. Samotná dohoda reflektuje a vychádza z návrhu Komisie z 10. decembra 2020, ktorý rieši sociálne, hospodárske a environmentálne otázky týkajúce sa všetkých druhov batérií.

Celá spoločnosť nielen u nás, ale i v Európe, je v súčasnosti postihnutá energetickou a surovinovou krízou. Na jej zvládnutie sa prijímajú rôzne úsporné opatrenia. Niektoré, najmä v oblasti energetiky, pôsobia možno až drasticky. Obavy z nedostatku ropy a plynu sa premietajú nielen do šetrenia a znižovania spotreby produktov na ich báze, ale aj do znižovania spotreby elektrickej energie a úspor pri vykurovaní. Nedostatok či výpadky v dodávkach ropy a plynu môžu nepriaznivo dopadnúť i na produkciu plastov, pre ktoré sú základnými surovinami. Aj keď sú snahy hľadať pri výrobe plastov alternatívne suroviny, tak ropa a plyn budú ešte dlho pre plasty kľúčové. Alternatívou pre ropu a plyn však môže byť aj lepšie využívanie plastového odpadu ako druhotnej suroviny.

Skutočnosť, že Európska únia chce do budúcnosti dávať akcent na zelené verejné obstarávanie deklaruje aj fakt, že vydala novú Stratégiu EÚ pre udržateľný a obehový textil, ktorá v rámci opatrení zavádza Povinné požiadavky týkajúce sa zeleného verejného obstarávania a stimulov členských štátov do roku 2024. Článok sa venuje predstaveniu základných ideí tejto stratégie, ktorá poskytuje praktický prehľad a riešenia využitia textilu v rámci cirkulárneho prístupu k prírodným zdrojom so zníženým efektom na klimatickú zmenu. Stratégia rieši aj otázku rýchlej módy, textilného odpadu a likvidácie nepredaných textilných výrobkov a zabezpečuje, aby sa pri ich výrobe v plnej miere dodržiavali sociálne práva. Zavádza digitálny pas pre textílie založený na povinných požiadavkach na informácie o obehovosti a iných kľúčových environmentálnych aspektoch.

Príspevok analyzuje možnosti recyklácie a opätovného použitia stavebných materiálov po demolácii budov a stavebných konštrukcií. Zameriava sa na päť kľúčových surovín, ktorými sú oceľ, betón, stavebné sklo, podlahové krytiny a sadrokartón.

Recyklácia odpadov sa uvádza ako jedna z ciest znižovania ich narastajúcich objemov. Cirkulárna ekonomika predpokladá v maximálnej možnej miere využívať opakovateľne používateľné výrobky, predlžovať ich životnosť či vyrábať „opraviteľné“ výrobky. Predpokladá tiež posudzovať výrobky po skončení ich životnosti ako druhotné suroviny a recyklovať ich. Mnoho ciest a zámerov smeruje k zvyšovaniu podielu recyklácie odpadov, k naplneniu stanovených limitov, ale napriek tomu sa nedarí ich plniť. Jedným, možno aj hlavným dôvodom nezáujmu trhu o recyklované výrobky je aj ich cena. 

V súvislosti so životným prostredím, jeho ochranou, potrebou znižovať narastajúci objem odpadov, je recyklácia asi jedným z najčastejšie používaných slov. Z rôznych aspektov sa posudzuje potreba znižovania objemov skládkovaných odpadov aj cestou zvyšovania objemov recyklácie odpadov. Prívlastok recyklácie, ako najčastejšie používaného slova, má však aj druhú, odvrátenú stranu mince, ktorá so skutočným znižovaním objemu odpadu, najmä komunálneho, nemá veľa spoločného.

Dňa 26. februára 2020 vydala Európska komisia správy o členských krajinách, v ktorých posúdila pokrok dosiahnutý v oblasti štrukturálnych reforiem, predchádzaniu a nápravy makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní v súlade s európskymi právnymi predpismi. Pre Slovensko bola taktiež vydaná Správa o Slovensku za rok 2020, ktorá sa venuje aj oblasti obehového hospodárstva a nakladania s odpadmi.