Príspevok analyzuje súčasný stav nakladania s plastovými odpadmi na Slovensku, v Európskej únii a v globálnom priestore. Autor sa zamýšľa nad efektívnosťou súčasných prístupov k nakladaniu s plastovým odpadom a skúma možnosti rozvoja terajších a nových technológií v oblasti recyklácie plastového odpadu.
Rozklad plastov v prírode trvá stovky rokov. Aj z uvedeného dôvodu sú plasty veľkým problémom, o ktorom sa v odpadovom hospodárstve hovorí asi najviac. Odborná verejnosť však zdôrazňuje, že plasty sa oplatí triediť. Pomocou recyklácie možno plastový odpad spracovať a upraviť tak, aby ho bolo možné použiť na produkciu nového výrobku. Recyklácia plastov sa stáva efektívnejšou aj preto, že znižuje spotrebu fosílnych palív, šetrí energiu a zároveň aj emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov. Počas procesu recyklácie sa zozbierané plasty pretriedia, umyjú a následne rozdrvia na drobné častice. Plastový granulát treba pretestovať na základe rôznych kritérií a určiť mu kvalitu, na základe ktorej sa rozhodne, aké produkty sa z plastu ďalej vyrobia. Na druhej strane však podľa niektorých názorov recyklácia ako taká je síce v súčasnosti najlepším spôsobom likvidácie odpadu. Nie je však až taká efektívna, ako by sme mohli predpokladať a má aj svoje úskalia. [1]
V minulom roku prezentovala organizácia Greenpeace správu o stave recyklácie plastov v USA. Podľa uvedeného dokumentu drvivá väčšina plastov, ktoré ľudia používajú a v mnohých prípadoch ich dávajú do recyklačných nádob, smeruje na skládky. Údaje uvedeného prieskumu odhalili, že množstvo plastov skutočne premenených na nové veci kleslo na nové minimá okolo 5%. V USA sa očakáva, že predmetné číslo bude naďalej klesať. Uvedený stav spôsobuje zvýšený tlak na produkciu nových plastov. Skôr spomenutá správa analyzovala podiel recyklovaných materiálov v predmetoch vyhodených do recyklačných nádob. Zistenie boli prekvapujúce, pretože ani obaly z nealkoholických nápojov nespĺňali požiadavku minimálneho podielu recyklovaných materiálov v rozsahu aspoň 30%. Jednoducho povedané, hospodársky prístup USA k plastom je taký, že ekonomika produkuje viac plastov, než ich recykluje. Odhady naznačujú, že priemysel USA do roku 2050 strojnásobí produkciu plastových materiálov. [3]
Príkladom spotreby plastových materiálov v globálnej ekonomike môžu byť zmršťovacie fólie, ktoré slúžia na obaľovanie spotrebného tovaru. Globálny trh so zmršťovacími baliacimi fóliami predstavoval v roku 2020 objem približne 2,63 milióna ton. V regionálnom meradle možno zhodnotiť, že v Európe sa spotrebovala asi 1/3 uvedeného množstva. Štandardne sa Európa považuje za vyspelý trh s plastovými materiálmi. Napriek uvedenej skutočnosti však v uvedenom regióne rástl