Príspevok analyzuje nove prístupy a technológie v oblasti stavebníctva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie vzniku stavebných odpadov a opätovné použitie stavebných materiálov. Z obsahového hľadiska analýza zahŕňa prístupy v niektorých členských krajinách EÚ. Následne na uvedenú analýzu nadväzuje rozbor podmienok Plánu obnovy a odolnosti, ktoré sú viazané na obnovu a rekonštrukciu verejných budov a pamiatkovo chránených budov na Slovensku.
Ak nás história architektúry a stavebníctva niečo naučila, tak je to skutočnosť, že mnohé materiály vydržia stáročia. Dokonca aj v najhorších poveternostných podmienkach a po výraznom namáhaní mnohé budovy stále stoja impozantne. V súčasnosti môžeme byť svedkami celistvosti, s akou mnohé stavebné diela prežili niekoľko generácií. Táto dlhá životnosť a odolnosť stavebných materiálov vzbudila záujem stavebníctva a strojárstva o možnosti a spôsoby znižovania použitia nových materiálov. [3]
Opätovné použitie stavebných materiálov má množstvo výhod. V súčasnosti sú stavebné materiály čoraz obmedzenejšie a v dôsledku toho vznikajú problémy v dodávateľských reťazcoch: Uvedené faktory drasticky zvyšujú ceny stavebných materiálov. Existujú však prístupy, ktoré podporujú opätovne použiteľné a recyklovateľné materiály. V rámci iniciatívy na vytvorenie udržateľnejšieho stavebného priemyslu niektoré krajiny zaviedli procesy recyklácie a opätovného použitia materiálov. Vznik odpadu sa totiž stal vážnym problémom znečisťovania životného prostredia, ktorý zaťažuje nielen životné prostredie, ale aj národné hospodárstvo. Spomenuté skutočnosti boli impulzom k podpore výskumu zameraného na analýzu výhod opätovného použitia stavebných materiálov. Architektonický a stavebný priemysel sa aj z uvedeného dôvodu musel zamyslieť nad novými prístupmi k výstavbe budov. Cirkulárna ekonomika totiž podporuje výstavbu budov založených na opätovne použitých moduloch a komponentoch, ktorých životný cyklus je oveľa dlhší ako životný cyklus viacerých tradične rozpoznávaných stavebných materiálov. Popri ochrane životného prostredia prezentuje tento prístup názor, že potenciálne môže šetriť zdroje zákazníkov, rozpočet a ekonomické náklady. Inak povedané, prínos v podobe šetrenia prírodných zdrojov šetrí aj finančnú náročnosť realizácie budov. [1]
Na uvedenú skutočnosť upozorňuje v posledných rokoch aj právna veda, ktorá poukazuje na skutočnosť, že právne predpisy v jednotlivých krajinách vyjadrovali požiadavku presadzovania verejného záujmu ochrany životného prostredia pri odstraňovaní už zrealizovaných stavieb a stavebných diel. Odstraňované stavby preto právne predpisy už v minulosti nevnímali izolovane, ale naopak ako súčasť prostredia, v ktorom sa nachádzali. Je preto len prirodzené, že technický pokrok sa uberá smerom k obehovému charakteru stavebného priemyslu a právne predp