Mag. Annamária Tóthová

Predmetom tohto článku je rozsudok správneho súdu, ktorý riešil možnosť zmeniť povolenie na nakladenie s odpadmi pre existujúcu prevádzku v prípade, keď podľa názoru mesta jeho územný plán zmenenú činnosť už neumožňoval. Vzhľadom na protichodné znenie častí územného plánu nie je záver jednoznačný.

Koncom roka 2023 Súdny dvor EÚ svojím rozsudkom [1] uložil Rumunsku pokutu za neuzavretie skládok v súlade so smernicou Rady  1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len "smernica o skládkach") vo výške 1 500 000 eur, ako aj penále vo výške 600 eur za každý deň a za každú neuzavretú skládku odo dňa vyhlásenia rozsudku do uzatvorenia poslednej skládky. Podobný osud môže postihnúť aj Slovensko, keďže v máji 2023 podala Európska komisia žalobu voči SR pre rovnaké porušenie. O porušení SR nebolo zatiaľ rozhodnuté. [2]

Uvedenou otázkou sa koncom roka 2022 zaoberal Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo svojom rozhodnutí vo veci Porr Bau GmbH [1]. Súdny dvor v danom prípade vyhodnotil, že výkopová zemina môže byť, ak sú dodržané stanovené špecifické podmienky, kvalifikovaná ako vedľajší produkt, na ktorý sa nevzťahuje odpadový režim, resp. môže dosiahnuť stav konca odpadov. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 344/2022 Z. z. o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií, účinnou od 25. októbra 2022, boli krátko pred vyhlásením tohto rozsudku aj do nášho právneho poriadku zavedené kritériá pre nekontaminovanú výkopovú zeminu, je vhodné uvedené rozhodnutie priblížiť a posúdiť súlad našej legislatívy s ním.

Znečisťovanie a zaťažovanie životného prostredia odpadmi má viacero negatívnych dopadov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. Možno to pociťovať napríklad na zmene klímy, zvyšujúcich sa nákladoch na likvidáciu nahromadeného odpadu alebo na estetike prírody, kde žiaľ, častokrát nachádzame voľne pohodený odpad. V spoločnosti badať prirodzený záujem na tom, aby sme sa vyhli podobným následkom, ktoré súvisia s produkciou odpadu. Jednou z alternatív prevencie vzniku týchto situácií je aj právna regulácia produkcie, vývozu, zberu a likvidácie odpadov.

Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o efektívnosti a vhodnosti nastavenia systému triedeného zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov a celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom viacerí aktéri systému upozorňujú na jeho problémy a nedostatky. Predmetom tohto článku je predstavenie rakúskeho systému zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia na zlepšenie nášho slovenského systému odpadového hospodárstva.