S akoukoľvek ľudskou činnosťou je spojená produkcia odpadu. Tak, ako rýchlo rastie počet ľudí na planéte, tak rýchlo narastá aj množstvo odpadu na Zemi a vo vesmíre. Spoločnosť sa od nepamäti snažila nejakým spôsobom odpadu zbaviť. Ako plynul čas, otázka zneškodňovania odpadu sa začínala stávať vážnym ekonomickým problémom, ktorý pretrváva dodnes, avšak dnes si už svet uvedomuje aj jeho ekologický rozmer. Keďže v minulosti sa kládol dôraz najmä na ekonomickú stránku zbavenia sa odpadu, štáty nenapadlo nič lepšie, ako sa tohto odpadu zbavovať vývozom do krajín tretieho sveta, resp. najmä do krajín východnej Európy a Afriky.
Uvedomelejšia časť spoločnosti na toto reagovala na medzinárodnej úrovni prijatím tzv. Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní [1] (ďalej len "Bazilejský dohovor"), ktorý možno považovať za prvý záväzný medzinárodný dokument v oblasti odpadovej politiky sveta. Bazilejský dohovor definoval základné pojmy ako je odpad, jeho nakladanie, pohyb cez hranice štátov, ohniskový bod, štát dovozu, vývozu, tranzitu a dotknutý štát, nezákonná preprava a ďalšie. Taktiež zakotvil povinnosti štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Bazilejského dohovoru, pri cezhraničnej manipulácii s odpadom. Prvotná zásada vyplývajúca z tohto dohovoru je, že odpad má byť zneškodnený tam, kde vznikol a v súlade s touto ideou je následne koncipovaný celý dokument. Bazilejský dohovor tiež priamo hovorí o tom, že ide o základný rámec práv a povinností, pričom zmluvné strany si podmienky prepravy tovaru cez hranice štátov, resp. jeho vývozu a dovozu, môžu upraviť aj prísnejšie, ako je to v dohovore. Z pohľadu trestného práva má najväčší význam čl. 4 ods. 3 a 4 Bazilejského dohovoru, kde je ustanovené, že vyvážanie odpadu v rozpore s predpismi je považované za trestný čin:
"Každá zmluvná strana prijme vhodné zákonné, administratívne či iné opatrenia na uplatňovanie a vykonávanie ustanovení tohto dohovoru vrátane opatrení na zabránenie a potrestanie konania, ktoré je v rozpore s týmto dohovorom." [2]
Za nezákonnú prepravu odpadu sa podľa Bazilejského dohovoru považuje jeho tranzit, ktorý nebol vykonaný na základe žiadosti, alebo taký, ktorý nebol povolený všetkými dotknutými štátmi, alebo taký, ktorý síce povolený bol, avšak súhlas štátov bol vydaný na základe podvodného konania, alebo ak odpad nekorešponduje so sprievodnými dokladmi, alebo ak je síce preprava v poriadku, ale odpad je na záver zneškodnený v rozpore s Bazilejským dohovorom. Keďže ide o alternatívne dôvody, stačí, aby bol čo i len jeden naplnený a pôjde o nezákonnú prepravu odpadu.
Trestný zákon a neoprávnené nakladanie s odpadmi
Keďže Česká a Slov