Príspevok rozoberá rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. marca 2022, sp. zn. 10Sžfk/8/2021, v súvislosti s vplyvom nevyužívania stavby na daňovú povinnosť a klasifikáciu stavby.
Podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") na zaradenie stavby do jednotlivých kategórií je rozhodujúci účel využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré príspevok ďalej rozoberá, vyplynulo, že účel využitia stavby možno zistiť aj v prípade, ak sa stavba v danom čase fakticky neužíva. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať. Keďže neužívanie stavby nemá vplyv na daňovú povinnosť, nespôsobuje ani zmenu klasifikácie stavby na účely zákona o miestnych daniach.
Nevyužívanie stavby, daňová povinnosť a zmena klasifikácie stavby
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 10Sžfk/8/2021
Právnym základom v súvislosti s uvedeným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR je zákon o miestnych daniach a zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok").
Podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach (v znení účinnom k 1. januáru 2015), predmetom dane zo stavieb sú stavby na území SR v tomto členení:
a)
stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,
b)
stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
c)