V zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) bol zavedený tuzemský prenos daňovej povinnosti v sektore stavebníctva s účinnosťou od 1. januára 2016. Uvedený režim prenosu sa vzťahuje aj na obce, ktoré majú postavenie platiteľov dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
V príspevku uvádzame, kedy obci vznikne daňová povinnosť v súvislosti s prijatými stavebnými prácami a kedy a v akom rozsahu jej vznikne právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Prenos daňovej povinnosti DPH – výnimka zo všeobecného pravidla
Prenos daňovej povinnosti z dodávateľa tovaru alebo služby na príjemcu plnenia, t. j. na osobu, ktorá kúpila tovar alebo prijala službu, je výnimkou zo všeobecného pravidla uplatňovania DPH.
Podľa všeobecného pravidla uvedeného v § 69 ods. 1 zákona o DPH je osobou povinnou platiť DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku (bežný režim). V režime prenosu daňovej povinnosti je táto povinnosť presunutá na platiteľa dane, ktorému je dodaný tovar alebo ktorému sú poskytnuté služby.
Prenos daňovej povinnosti pri uplatňovaní DPH v stavebníctve znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na príjemcu, ktorému bola dodaná stavba, tovar s montážou alebo poskytnutá stavebná práca. Dodávateľ pre odberateľa vyhotoví faktúru v cene bez dane. Príjemca plnenia (teda aj obec, ktorá je platiteľom DPH) je povinný platiť daň a uplatniť tzv. samozdanenie, t. j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatniť DPH, ktorú uvedie do daňového priznania a priznanú daň odviesť do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Príjemca plnenia, platiteľ dane, má právo ním uplatnenú daň odpočítať v súlade s podmienkami podľa § 49 až 51 zákona o DPH.
Základné podmienky prenosu daňovej povinnosti v stavebníctve
Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH v sektore stavebníctva sa uplatní len v prípade, keď sa dodanie realizuje medzi tuzemskými platiteľmi dane, t. j. dodávateľ