Ing. Jaroslava Mitringová

V nasledujúcom príspevku sa dozviete, či má na určenie daňovníka dane z pozemkov a dane zo stavieb vplyv skutočnosť, že na vlastníka nehnuteľností bol vyhlásený konkurz a vo vzťahu k nehnuteľnostiam bol vykonaný zápis poznámky týchto nehnuteľností do súpisu ako majetok tretej osoby vo vzťahu k úpadcovi. Zároveň dáva článok aj odpoveď na otázku ohľadom nutnosti splnenia podmienky užívania nehnuteľností.

Podľa právnej teórie je predbežnou otázkou taká otázka, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. V praxi to znamená, že správny orgán si o predbežnej otázke urobí len úsudok, t.j. nevydá o tejto otázke samostatné rozhodnutie, ale musí počkať, kým o nej rozhodne kompetentný orgán.

Orgány verejnej moci majú postavenie zdaniteľnej osoby vždy, keď vykonávajú činnosti, ktoré sú vymenované v prílohe č. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.

Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku postupuje pri ich správe podľa osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok, s výnimkou v zákone určených prípadov. V príspevku sa dozviete, kedy sa nepostupuje podľa daňového poriadku a aké sú základné zásady správy daní.

V súvislosti s povinnosťou platenia miestneho poplatku za komunálny odpad sa v príspevku zaoberáme otázkou, či pre určenie poplatníka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) je právne významná okolnosť, že vlastník byt fakticky neužíva z dôvodu zriadeného práva doživotného bývania v prospech inej fyzickej osoby.

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“) bol zmenený na základe troch zákonov, a to zákona č. 198/2023 Z. z. zo 16. mája 2023, zákona č. 205/2023 Z. z. z 9. mája 2023 v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a zákona č. 278/2023 Z. z. z 21. júna 2023. Zmeny, resp. úpravy a doplnenia sa týkajú ročnej sadzby dane zo stavieb, úpravy predmetu dane vo vzťahu k zmenám stavebnej legislatívy a elektronickej komunikácie s obcou.

Daň za ubytovanie upravuje piata časť zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach). Ustanoveniami § 41a až § 41d a s nimi súvisiacim prechodným ustanovením § 104l, zavedenými zákonom č. 470/2021 Z. z., bol zmenený a doplnený zákon o miestnych daniach s účinnosťou od 11. 12. 2021.

Zákonom č. 335/2022 Z. z. sa zmenil a doplnil zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. novembra 2022, upravuje možnosť určenia miestneho poplatku za komunálne odpady, ktorých zber prebieha vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní každej zbernej nádoby. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) upravuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „poplatok“) v § 77 až § 83.

Príspevok rozoberá konkrétny prípad z praxe, resp. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2022, sp. zn. 8Sžfk/72/2020, v súvislosti so stavbou, ktorá je významnou investíciou na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR, a vyrubením miestneho poplatku za rozvoj.

Príspevok rozoberá rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. marca 2022, sp. zn. 10Sžfk/8/2021, v súvislosti s vplyvom nevyužívania stavby na daňovú povinnosť a klasifikáciu stavby.

Obec ako správca dane môže v dôsledku pasivity daňovníka prevziať iniciatívu a pristúpiť k procesu určenia dane podľa pomôcok, ak daňovník nepodá daňové priznanie k daniam, resp. poplatku, ktoré obec spravuje. V príspevku poukazujeme na postup správcu dane – obce, po zistení, že daňovník bol povinný priznať daň za nevýherné hracie prístroje, pričom toto daňové priznanie nepodal ani na základe výzvy obce. Daň určil správca osobitným, zjednodušeným režimom podľa pomôcok, pričom prvotné informácie o predmete daňovej povinnosti správca dane nezískal od daňovníka, ale vykonaním miestneho zisťovania v jeho prevádzke. Postup správcu dane bol potvrdený nielen odvolacím orgánom, ale na základe správnej žaloby aj správnym súdom a následne kasačným súdom.

Vyrubenie, splatnosť a platenie miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“) upravuje § 9 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“). Obsahové náležitosti rozhodnutia a jeho doručovanie upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákonom č. 470/2021 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“). Zákon č. 470/2021 Z. z. bol zverejnený v Zbierke zákonov SR dňa 11. decembra 2021 a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Novela zákona vytvára obciam, ktoré sú správcom dane z nehnuteľností, právnu možnosť oslobodiť od dane alebo znížiť daň z nehnuteľností zo stavieb a nebytových priestorov alebo ich častí. Bola zavedená možnosť obciam určiť si okruh stavieb uvedených v § 17 ods. 3 písm. b) zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, na ktoré sa bude vzťahovať daňová úľava alebo oslobodenie [doteraz museli obce taxatívne prevziať znenie celého písmena b) do všeobecného záväzného nariadenia obce].

V súvislosti s povinnosťou platenia miestneho poplatku za komunálny odpad sa v príspevku zaoberáme tým, či je právne významná okolnosť, že fyzická osoba ako vlastník bytu prenechala byt do užívania iným osobám, a preto ho reálne neužíva. Je na vyrubenie miestneho poplatku za komunály odpad fyzickej osobe dostatočná a rozhodujúca skutočnosť, že z titulu vlastníckeho práva k predmetnému bytu ho má právo aj užívať?

V príspevku sa zaoberáme otázkou, či na uloženie miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady možno považovať za dostatočnú a rozhodujúcu existenciu práva užívať nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej je evidovaný trvalý pobyt, bez ohľadu na jej skutočné užívanie, resp. jej neužívanie po kvalifikovanú dobu (plnenie školských povinností deťmi a s tým súvisiacim zdržiavaním sa mimo trvalého pobytu). Majú byť tieto skutočnosti pre obec ako správcu poplatku považované za právne nevýznamné?

Správne orgány pri ukladaní dane za užívanie verejného priestranstva by mali v niektorých prípadoch zvážiť, či nie je možné aplikovať § 30 ods. 3 veta druhá zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, podľa ktorého osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí, a to bez zreteľa na skutočnosť, či poplatník zaplatil alebo nezaplatil príslušný správny poplatok. Táto skutočnosť sama osebe je právne irelevantná a nemôže znamenať, že poplatník automaticky podlieha vyrubovaciemu režimu v oblasti miestnych daní.

Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnom poplatku za rozvoj") v § 4 ods. 1 upravuje vznik poplatkovej povinnosti pri ohlasovaní doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe. V ustanovení § 4 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj je upravená oznamovacia povinnosť na základe výzvy správcu poplatku, pričom vyzvaný poplatník oznamuje obci výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy k zákonu. Deklaráciu správnosti údajov oznámených poplatníkom potvrdzuje projektant stavby. Ustanovením § 4 ods. 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa určuje ďalší postup obce voči poplatníkovi, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 3 tak, že správca poplatku zašle poplatníkovi písomnú výzvu s primeranou lehotou. Ak poplatník ani na základe písomnej výzvy nepredloží požadované údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti rea­lizovanej stavby potvrdené projektantom, obec zistí základ poplatku a určí poplatok podľa pomôcok.

Predmetom dane zo stavieb sú podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") stavby na území Slovenskej republiky v členení stanovenom v uvedenom odseku. Na zaradenie stavby je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roku).

V súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVlD-19 bol prijatý zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“). Zákon č. 67/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2020, pričom jeho ďalšia novelizácia zákonom č. 96/2020 Z. z. nadobudla účinnosť dňa 25. apríla 2020 (ďalej len „zákon č. 96/2020 Z. z.“). Mimoriadne opatrenia sa vzťahujú aj na oblasť miestnych daní a poplatkov, ako aj na ich daňovú kontrolu a daňové konanie. Mimoriadne opatrenia sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020 až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (ďalej len „obdobie pandémie”) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poplatku za rozvoj“) nadobudol účinnosť dňa 1. 11. 2016. V § 7 zákona o poplatku za rozvoj bola upravená sadzba poplatku za rozvoj, minimálna a maximálna výška sadzby od 3 do 35 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Dňa 30. 11. 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 379/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj § 7 ods. 5 zákona o poplatku za rozvoj, na základe ktorého obec ustanoví sadzby poplatku pre každý druh stavby uvedený v tomto ustanovení. Podľa § 7 ods. 4 zákona o poplatku za rozvoj sadzbu poplatku môže obec ustanoviť alebo zmeniť iba k 1. januáru kalendárneho roka. Pre všetky stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona o poplatku za rozvoj ustanovil správca poplatku sadzby prvýkrát vo všeobecnom záväznom nariadení (ďalej len „VZN“) účinnom od 1. 1. 2020.