162/2015 Z.z.
ZÁKON
z 21. mája 2015
Správny súdny poriadok
Zmena: 88/2017 Z.z.
Zmena: 344/2018 Z.z.
Zmena: 413/2019 Z.z.
Zmena: 187/2021 Z.z.
Zmena: 423/2020 Z.z.
Zmena: 512/2021 Z.z.
Zmena: 151/2022 Z.z.
Zmena: 375/2022 Z.z.
Zmena: 398/2022 Z.z.
Zmena: 151/2022 Z.z., 151/2022 Z.z.
Zmena: 239/2023 Z.z.
Zmena: 40/2024 Z.z.
Zmena: 289/2024 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet zákona
§ 1
Tento zákon upravuje
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho
a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom
súdnictve.
§ 2
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.
Vymedzenie pojmov
§ 3
(1) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup
orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri
vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za
rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v
administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne
nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu
verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní
nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy nedošlo k podstatnej zmene okolností,
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v
oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj
postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
(2) Ak sa v tomto zákone uvádzajú slová "rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verenej správy", rozumie sa tým primerane aj uznesenie
obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo
zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len "uznesenie zastupiteľstva").
(3) Ak sa v tomto zákone uvádzajú slová "správny súd", rozumejú sa tým
súdy správneho súdnictva, ak z povahy vecí nevyplýva, že sa tým rozumie len niektorý
z týchto súdov; sústavu súdov správneho súdnictva upravuje osobitný predpis.
§ 4
Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány
štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej
republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby
v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy.
§ 5
Základné princípy konania
(1) Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva
Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane,
riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
(2) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
(3) Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
(4) Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto
zákona.
(5) Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
(6) Správny súd prejednáva veci verejne. Z pojednávania môže byť verejnosť
vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený
verejne.
(7) Správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak,
aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.
(8) Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje tento zákon.
Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy.
(9) V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.
Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej
správnym súdom.
(10) Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej
veci viazané.
(11) Konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
(12) Správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie
práva.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVOMOC A PRÍSLUŠNOSŤ SPRÁVNYCH SÚDOV
Právomoc
§ 6
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy
a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,
h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) žalobách vo veciach reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,
k) kompetenčných žalobách,
l) návrhoch v iných veciach.
§ 7
Správne súdy nepreskúmavajú
a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora
a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby,
najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce
vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu
v civilnom procese,
e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej,
procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania,
f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých
vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu
vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej
alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych
veciach,
g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní
alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú
právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy
a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný
predpis.
§ 8
Kompetenčné spory
(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, kompetenčné spory medzi súdmi, ak je
sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa §
11 Civilného sporového poriadku.
(2) Kompetenčné spory medzi Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
(ďalej len "najvyšší správny súd") a Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhoduje
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd").
§ 9
Príslušnosť
(1) Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne
a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia
konania a trvá až do jeho skončenia.
(2) Ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný
Správny súd v Bratislave.
Vecná príslušnosť
§ 10
Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny
súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento
zákon neustanovuje inak.
§ 11
Najvyšší správny súd rozhoduje
a) o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej
republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,
b) v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej
rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu,
c) v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej
republiky,
d) v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo
politického hnutia (ďalej len "politická strana"),
e) v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej
len "generálny prokurátor") na rozpustenie politickej strany,
f) v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej
samosprávy,
g) v konaní o kompetenčných žalobách,
h) o kasačných sťažnostiach.
Miestna príslušnosť
§ 13
(1) Miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán
verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným
správny súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.
(3) V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej
pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na
konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný
správny súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania
alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný
správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
(4) Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c)
a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku
3.
(5) Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať
na ktoromkoľvek z nich.
Kauzálna príslušnosť
§ 15
Na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových
udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou je kauzálne príslušný Správny
súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 16
Na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva je kauzálne
príslušný Správny súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej
republiky.
§ 17
Na konanie o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia je kauzálne príslušný
a) Správny súd v Bratislave pre územné obvody Bratislavského
kraja, Nitrianskeho kraja, Trenčianskeho kraja a Trnavského kraja,
b) Správny súd v Košiciach pre územné obvody Banskobystrického kraja, Košického kraja,
Prešovského kraja a Žilinského kraja.
§ 18
Postúpenie veci
(1) Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví;
ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po
zastavení konania uznesením postúpi.
(2) Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je
postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.
(3) Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou,
predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho správneho
súdu sú nižšie správne súdy viazané.
(4) Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu,
že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie
kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.
(5) Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú
pri postúpení veci zachované.
TRETIA HLAVA
ORGANIZÁCIA A ZLOŽENIE SPRÁVNYCH SÚDOV
§ 19
Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní
rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu
alebo predsedovi senátu.
§ 20
Najvyšší súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje
jednotu a zákonnosť rozhodovania. Najvyšší správny súd sleduje a vyhodnocuje právoplatné
rozhodnutia správnych súdov a v záujme jednotného rozhodovania správnych súdov prijíma
stanoviská k rozhodovacej činnosti správnych súdov.
§ 21
Najvyšší správny súd koná a rozhoduje
a) v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov,
b) v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov
vo veciach podľa § 11 písm. a) až g).
§ 22
(1) Najvyšší správny súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo
veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak
a) senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu
názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí
najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
b) senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne
k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej
istej právnej otázke, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
c) to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods. 3 z dôvodu rozdielnej
rozhodovacej činnosti správnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania
správnych súdov a orgánov verejnej správy.
(2) Predsedom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu je predseda senátu
určený rozvrhom práce. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho správneho
súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia určení rozvrhom
práce najvyššieho správneho súdu.
§ 23
(1) Na správnom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú
sudcovia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
(2) Sudca na správnom súde koná a rozhoduje o
a) správnych žalobách v sociálnych veciach,
b) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia,
c) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
d) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
e) žalobách vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov,
f) žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávneho kraja,
g) žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávy obcí, miest a mestských častí.
(3) Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu,
ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát správneho súdu uznesením
preniesť rozhodovanie na sudcu.
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE V SPRÁVNOM SÚDNICTVE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O KONANÍ
Prvý diel
Všeobecné ustanovenia
§ 25
Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem
ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom
poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak,
aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
§ 26
(1) Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom
alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
(2) Správny súd poučí účastníkov konania o možnosti zvoliť si advokáta
alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
§ 27
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť
skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň
skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo
opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán
verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní
pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3
písm. c).
(2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej
správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd
preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230
ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
(3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia
orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu
verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 písm. a).
§ 28
Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej
osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva
či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony
účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.
§ 30
Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť
preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení
týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka
konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až d), rozhodne o nej správny súd za primeraného
použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu
pre žalobcu výhodnejšiu.
Druhý diel
Postup správneho súdu po začatí konania
§ 31
Začatie konania
(1) Konanie sa začína doručením návrhu súdu.
(2) Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až k), nazýva
sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na
návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. l).
(3) Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať
aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.
(4) Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným
na konaní do vlastných rúk. Ak bola žaloba podaná proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré žalovaný doručoval verejnou
vyhláškou, správny súd oznámi začatie konania verejnou vyhláškou a v oznámení uvedie
označenie žalovaného a napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, deň jeho vydania
a skutočnosť, že toto bolo doručované verejnou vyhláškou.
(5) Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu
prebiehalo na správnom súde iné konanie.
Tretí diel
Účastníci konania a konanie za nich
§ 32
(1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(2) Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento
zákon neustanovuje inak.
(3) Ďalšími účastníkmi sú tí,
a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, ak odseky 4 a 5 neustanovujú
inak,
b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo
účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,
c) ktorých za účastníkov označuje zákon.
(4) Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou
vyhláškou, je ďalším účastníkom ten, komu z rozhodnutia alebo opatrenia priamo vyplýva
právo alebo povinnosť.
(5) Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou
vyhláškou, je ďalším účastníkom aj ten, kto o sebe tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením
by mohol byť priamo dotknutý na svojich právach a povinnostiach a požiadal správny
súd, aby s ním ako s ďalším účastníkom konania konal. Správny súd o takejto žiadosti
rozhodne uznesením.
(6) Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva
v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo
písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.
§ 33
Ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie,
ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania.
§ 34
(1) Ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené
viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu.
(2) Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie
je potrebný súhlas všetkých žalobcov. To platí aj na podanie opravného prostriedku.
§ 35
(1) Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
(2) Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu,
v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj
orgán verejnej správy.
§ 36
(1) V rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať
pred správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
(2) Procesný opatrovník je osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva
a rozhoduje vec z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v Civilnom sporovom poriadku.
§ 37
Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže
samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako sa postupuje,
ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
§ 38
(1) Uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka správny súd doručí
procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i ostatným účastníkom konania.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 správny súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.
§ 39
(1) Za procesného opatrovníka správny súd ustanoví blízku osobu alebo
inú osobu z rodinného prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne
úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami
účastníka konania a s ustanovením súhlasí.
(2) Ak takejto osoby niet, správny súd za procesného opatrovníka ustanoví
obec, v ktorej mal účastník konania poslednú adresu trvalého pobytu.
(3) V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb
podľa predchádzajúcich odsekov niet, správny súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka
súdneho úradníka.
§ 40
(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, koná za
orgán verejnej správy pred správnym súdom jeho vedúci alebo iná osoba oprávnená podľa
vnútorných predpisov.
(2) Na konanie právnickej osoby pred správnym súdom sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
(3) Na konanie štátu pred správnym súdom sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu o konaní za štát.
(4) Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor
mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho
kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov; tým nie sú dotknuté ustanovenia
§ 328 ods. 1 a § 442 ods. 3.
Štvrtý diel
Iné subjekty konania
§ 41
Osoba zúčastnená na konaní
(1) Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania
a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného
predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom
konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať
práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote.
Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach. Obdobne predseda senátu postupuje,
ak sa v priebehu konania zistí, že je tu ďalšia takáto osoba.
(2) Správny súd môže na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej
na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá
a) bola
priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b) bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch nevydaním
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
c) môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zrušením
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
d) môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním
nového rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
vo veci samej podľa výroku správneho súdu.
(3) Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo
v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej
na konaní. Ak správny súd návrhu nevyhovie, uznesením vysloví, že tejto osobe nepriznáva
postavenie osoby zúčastnenej na konaní.
§ 42
Zainteresovaná verejnosť
(1) Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej
len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom
konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená
a) podať správnu žalobu podľa
§ 6 ods. 2 písm. a),
b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia
tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa primerane
použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
(2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom
určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
§ 43
Ustanovenie § 35 sa primerane použije aj na osobu zúčastnenú na konaní
a zainteresovanú verejnosť.
§ 44
Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
(1) Osobitné oprávnenie Európskej komisie (ďalej len "Komisia") a Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky (ďalej len "protimonopolný úrad") vyjadriť sa v súdnom
konaní sa spravuje osobitným predpisom.
(2) Protimonopolný úrad môže v konaní, v ktorom správny súd použije ustanovenia
predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, predložiť písomné vyjadrenie k právnym otázkam
alebo skutkovým otázkam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou.
(3) Správny súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného
úradu o ústne vyjadrenie.
(4) Správny súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov
1 až 3 umožniť Komisii a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom
robiť si z neho výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo
zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou,
ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3.
(5) Správny súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v primeranej
lehote určenej správnym súdom k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného
úradu.
Piaty diel
Oprávnenia prokurátora
§ 45
(1) Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm.
a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(2) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej
správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
(3) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva,
proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(4) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
§ 47
(1) Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej
strany a žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb.
(2) Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu
správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale
nevstúpil.
(3) Generálny prokurátor môže v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej
rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu.
(4) Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na obnovu konania,
do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.
Šiesty diel
Zastúpenie
§ 49
(1) Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom;
to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť
zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno
obmedziť.
(2) Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a) v konaní podľa § 23 ods. 2 písm. e) až g),
b) v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g), i) a j),
c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa
osobitného predpisu,
d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
(3) Advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom.
§ 50
(1) Odborová organizácia môže v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a j)
zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní
podľa § 6 ods. 2 písm. j) zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Za odborovú organizáciu
alebo za organizáciu zamestnávateľov koná poverený zamestnanec alebo člen.
(2) Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže
žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d). Za mimovládnu organizáciu
koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.
(3) Iné právnické osoby, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu na základe
splnomocnenia v konaní zastupovať účastníka konania, len ak tak ustanovuje osobitný
predpis.
(4) Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až
3. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť.
§ 51
(1) Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu
vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta a ods. 3 platia obdobne.
(2) Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť
procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento
zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49.
(3) Správny súd uznesením, ktoré doručí zastúpenému účastníkovi konania
a osobe zúčastnenej na konaní, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 2 nepripúšťa,
ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca
vystupuje vo viacerých konaniach.
§ 52
Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb
zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi,
a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania,
spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie
ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpených účastníkov
konania vziať za nich žalobu späť.
Siedmy diel
Rovnosť účastníkov konania a právo konať vo svojom jazyku
§ 53
Práva a povinnosti účastníkov konania
Účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti;
tým nie sú dotknuté oprávnenia prokurátora podľa § 45 až 48.
§ 54
Nadpis zrušený od 1.5.2017
(1) Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo
v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké
možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie
správny súd tlmočníka.
(2) Trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku
alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
Ôsmy diel
Procesné úkony účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní
§ 55
Podanie
(1) Podanie je úkon určený správnemu súdu.
(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby,
sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie
odkladného účinku.
(3) Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
(4) Hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný
okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
§ 56
Forma podania
(1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
(2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým
príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
(3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho
spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Všeobecné náležitosti podania
§ 57
(1) Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému správnemu súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
§ 58
(1) Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na priznanie odkladného
účinku a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve správny
súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.
(2) Na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu,
ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa
ním sleduje, na takéto podanie správny súd neprihliada.
§ 59
(1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa
týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny
súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v
lehote podľa § 58 ods. 2.
(2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie
odmietnuť.
(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno
v konaní pokračovať.
§ 61
Žaloba
Žaloba je procesný úkon, ktorým
a) fyzická osoba alebo právnická osoba
uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom
chráneného záujmu,
b) prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa
osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie
podľa osobitného predpisu,
c) zainteresovaná verejnosť uplatňuje právo na súdnu ochranu vo veciach životného
prostredia.
§ 62
Zmena žaloby
(1) Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty
určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zmenenú žalobu správny súd doručí ostatným účastníkom konania a osobám
zúčastneným na konaní do vlastných rúk.
§ 63
Späťvzatie žaloby
Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť,
a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
§ 64
Úkony osôb zúčastnených na konaní
(1) Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia,
nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby
jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby, uznesenie
o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.
(2) Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať
opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2.
Deviaty diel
Spojenie vecí a vylúčenie veci
§ 65
Spojenie vecí
(1) V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a
ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli
takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu,
rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo konanie
skôr.
(2) Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný označiť
ich súvislosť a vzájomný vzťah; môže podať návrh na ich spojenie.
(3) Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania
zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia. Ustanovenie odseku
1 druhej vety platí obdobne.
Desiaty diel
Lehoty
§ 67
(1) Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť
správny súd.
(2) Lehotu určenú správnym súdom môže správny súd primerane predĺžiť.
§ 68
(1) Lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť
samostatne konať pred správnym súdom.
(2) Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas
plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť
odo dňa, keď do konania vstúpi.
§ 69
(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace
a roky.
(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala
udalosť určujúca začiatok lehoty.
(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím
toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom
sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci
lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(5) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu
určenú podľa hodín.
(6) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom
súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj
vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného
času.
§ 70
Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty,
ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a
bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí
prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
§ 71
Osobitné ustanovenie o plynutí niektorých lehôt
(1) Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a
iné správne delikty (ďalej len "správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti,
prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.
Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov,
ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov
obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
(2) Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie
advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného
rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.
Jedenásty diel
Doručovanie
§ 72
(1) Správny súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone
súdu; tým nie je dotknutá povinnosť správneho súdu doručovať písomnosť do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu.
(2) Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie
písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť
na elektronickú adresu. Písomnosť správneho súdu sa považuje za doručenú po troch
dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(3) Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, správny súd
doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu a spôsobom podľa Civilného sporového
poriadku.
§ 73
(1) Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi
konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny
súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako
aj procesné poučenia vydané správnym súdom sa doručujú iba zástupcovi.
(2) Ak má účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu
z nich, ktorého určí na doručovanie písomností. Ak účastník konania výslovne neurčí
žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
§ 74
Doručovanie do cudziny
(1) Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak písomnosť podľa medzinárodnej zmluvy možno
zaslať priamo prostredníctvom poštovej služby, správny súd je povinný zaslať ju doporučene
s doručenkou; inak sa doručenie na žiadosť predsedu senátu uskutoční prostredníctvom
orgánov cudzieho štátu uvedených v medzinárodnej zmluve.
(2) Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť
správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa má doručenie
vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho
štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí
Slovenskej republiky. Podľa tohto odseku sa postupuje, ak medzinárodná zmluva neobsahuje
ustanovenie týkajúce sa právnej pomoci medzi štátmi alebo takýto spôsob odôvodňujú
osobitné dôvody.
(3) Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť
vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. To platí aj vtedy, ak požíva
v štáte doručenia diplomatické výsady a imunity.
(4) Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety pred bodkočiarkou
postačuje doklad o doručení podľa medzinárodnej zmluvy. Na potvrdenie o doručení
podľa odseku 1 druhej vety za bodkočiarkou a odsekov 2 a 3 je potrebné potvrdenie
dožiadaného orgánu.
§ 75
Doručovanie verejnou vyhláškou
(1) Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní
väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou.
O tomto spôsobe doručovania musí správny súd účastníkov konania vopred upovedomiť.
(2) Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje správnemu súdu povinnosť
zverejniť údaje verejnou vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na
úradnej tabuli správneho súdu a na webovej stránke príslušného správneho súdu, a
ak podľa osobitného predpisu nepostačuje takéto zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom
vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia údajov v dennej tlači.
Dvanásty diel
Poriadkové a iné opatrenia správneho súdu
Predvolanie a predvedenie
§ 76
(1) Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne
telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bol účastník konania predvolaný
inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
(2) V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu,
ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť
a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť.
§ 77
(1) Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie,
na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti
predvedenia poučil. O predvedení rozhodne správny súd uznesením, ktoré sa doručuje
pri predvedení.
(2) O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru
(ďalej len "policajný útvar"), prípadne obecnú políciu. O predvedenie profesionálneho
vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej
informačnej služby požiada správny súd ich nadriadeného.
(3) Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný.
Poriadkové opatrenia a pokuty
§ 78
(1) Správny súd môže uznesením uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto
sťažuje postup konania najmä tým, že
a) v lehote určenej správnym súdom nevykoná
úkon, na ktorý bol povinný,
b) nesplní povinnosť uloženú správnym súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní
včas a vážnymi okolnosťami,
c) sa nedostaví na správny súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
d) neuposlúchne príkaz správneho súdu,
e) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania,
f) urobí hrubo urážlivé podanie.
(2) Výšku poriadkovej pokuty určuje správny súd s prihliadnutím na
povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.
(3) Správny súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uznesením uložiť
poriadkovú pokutu do 2 000 eur.
§ 79
(1) Správny súd môže vykázať z miesta procesného úkonu toho, kto hrubo
ruší poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu.
(2) Ak je účastník konania vykázaný, správny súd môže procesný úkon
vykonať aj bez jeho prítomnosti.
§ 80
(1) Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu
za
a) nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy,
b) nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom,
c) nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku,
d) nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť
konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný,
e) porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred
zásahom.
(2) Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000
eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je
viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.
Nahliadanie do súdneho spisu
§ 81
(1) Účastníci konania, ich zástupcovia, osoby zúčastnené na konaní
a zástupca zainteresovanej verejnosti majú právo nahliadať do súdneho spisu a jeho
príloh a robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby im bol takýto výpis alebo
odpis vydaný.
(2) Iným ako osobám uvedeným v odseku 1 môže predseda senátu povoliť
nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to
nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov
konania. Prokurátor má právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré
sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil.
(3) Ak ide o súdny spis, ktorého obsahom sú utajované skutočnosti,
postupuje sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností.
§ 82
(1) Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy
označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti
chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania.
To platí primerane aj o súdnych spisoch.
(2) Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu uvedené
v odseku 1, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Z nahliadania
nemožno vylúčiť ani tie časti spisu, do ktorých mal účastník konania právo nahliadať
v konaní pred orgánom verejnej správy.
(3) Do častí administratívneho spisu uvedených v odseku 1, ktoré podľa
odseku 2 neboli z nahliadania vylúčené, môže nahliadať iba účastník konania, jeho
zástupca alebo osoba, ktorá preukáže na nahliadnutí právny záujem, ak tieto osoby
spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.
(4) Pred nahliadnutím do administratívneho spisu, ktorý obsahuje skutočnosti
uvedené v odseku 1, predseda senátu poučí nahliadajúce osoby, zabezpečí podpísanie
písomného vyhlásenia o mlčanlivosti a bezodkladne o tejto skutočnosti informuje príslušný
orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu.
§ 84
Nahliadanie do spisu v osobitných prípadoch
Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie,
si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného.
Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo
osobám zúčastneným na konaní.
§ 85
Prikázanie veci
(1) Ak nemôže príslušný správny súd vo veci konať, pretože jeho sudcovia
sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu tej istej inštancie.
(2) Vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne príslušnému
správnemu súdu, ak pre vylúčenie sudcov tohto súdu nemožno zostaviť senát.
(3) Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z
dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu
súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.
(4) O prikázaní veci inému správnemu súdu rozhoduje najvyšší správny
súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o prikázaní
veci inému senátu iný senát najvyššieho správneho súdu.
§ 86
Dožiadanie
(1) Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s
ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno
vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania
nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie
prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na
riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný správny súd podľa povahy veci a podľa
toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné
procesné úkony v dožiadaní neuvedené.
(2) Ak dožiadaný správny súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné,
postúpi dožiadanie inému správnemu súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi
dožadujúcemu správnemu súdu.
(3) O vykonaní dožiadaného procesného úkonu správny súd vyhotoví správu
o vybavení dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli
v súvislosti s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
spravodlivosti").
Trinásty diel
Vylúčenie sudcov a iných osôb
§ 87
Dôvody vylúčenia
(1) Sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám
zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo
ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
(2) Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval
tú istú vec na správnom súde inej inštancie.
(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Vylúčenie sudcu na základe jeho oznámenia
§ 88
(1) Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí
skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní
môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje
vylúčenie podpredsedovi súdu.
(2) O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení
predsedu súdu rozhoduje bezodkladne podpredseda súdu.
(3) Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi.
Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie
podľa osobitného predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 85.
(4) Na opakované oznámenia tých istých skutočností sa neprihliada.
§ 89
Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov
toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88
ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu správneho súdu,
ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov
podľa prvej vety.
Uplatnenie námietky zaujatosti účastníkom konania
§ 90
(1) Účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku
zaujatosti.
(2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník
konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58
ods. 1 sa nepoužije.
§ 91
(1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich
dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu
vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto
prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
(2) Na opakované námietky zaujatosti uplatnené z toho istého dôvodu
správny súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený správny súd; v tomto prípade
sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
(3) Ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny
súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu
súdu nepredkladá.
Konanie o námietke zaujatosti
§ 92
(1) Správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému
správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
(2) O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený správny súd do
siedmich dní.
(3) Ak je namietaný sudca senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne
o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho správneho súdu.
§ 93
Ak účastník konania namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého
súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený
správny súd rozhodujúci o námietke zaujatosti. Nadriadený správny súd rozhoduje o
vylúčení ďalších sudcov, iba ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má
vec prejednať a rozhodnúť.
DRUHÁ HLAVA
PRIEBEH KONANIA
§ 97
Skúmanie podmienok konania
Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť
(ďalej len "procesné podmienky").
Prvý diel
Procesné rozhodnutia
§ 98
Odmietnutie žaloby
(1) Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
a) o tej istej veci už
bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté,
b) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté
iné konanie,
c) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu
ešte nezačala plynúť,
d) bola podaná oneskorene,
e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,
f) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50,
g) je neprípustná,
h) tak ustanoví tento zákon.
(2) Ak žalobca podal žalobu preto, že sa riadil nesprávnym poučením orgánu
verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu alebo opatreniu nie je prípustný
riadny opravný prostriedok, správny súd v uznesení o odmietnutí žaloby podľa odseku
1 písm. g) súčasne rozhodne o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy.
Ak bola v takom prípade žaloba podaná na správnom súde včas, platí, že riadny opravný
prostriedok bol podaný včas.
§ 99
Zastavenie konania
Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a) žalobca vzal žalobu späť
skôr, ako správny súd vo veci rozhodol,
b) zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a
nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1,
c) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste
prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny
súd uznesením konanie zastaví len so súhlasom žalobcu,
d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy bolo medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku;
ak zrušujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo
následne na správnom súde napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie
vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom
súde v inom konaní tým istým žalobcom, správny súd uznesením zastaví konanie len
so súhlasom žalobcu,
e) žalobca po prerušení konania podľa § 100 ods. 2 písm. c) zostal nečinný dlhšie
ako šesť mesiacov,
f) žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých
typoch konania,
g) odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách
c) a d),
h) tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.
§ 100
Prerušenie konania
(1) Správny súd konanie uznesením preruší, ak
a) rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania
podľa osobitného predpisu,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu
na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti,
d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania
o tomto proteste,
e) vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku,
a to až do skončenia tohto konania,
f) žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do
rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora
alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku.
(2) Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením
prerušiť, ak
a) prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny
súd dal na takéto konanie podnet,
b) to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny
súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace,
c) žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre
ktoré bolo odročené pojednávanie.
(3) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú
lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo,
alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením
rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť
znova.
§ 101
Uspokojenie žalobcu
(1) Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na
uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu,
ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích
osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.
(2) Správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s
postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu,
v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť
ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu
svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní.
(3) Ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu
súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1,
zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril,
či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť.
(4) Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a) žalobca oznámil, že
je uspokojený,
b) žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu
je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo.
(5) Na vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej
správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú
ustanovenia toho osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu
verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej
správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal.
(6) Rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť
alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení
konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia,
opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.
§ 102
Povinnosť poskytnúť súčinnosť
(1) Orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu
súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny
a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na iné orgány verejnej
moci, právnické osoby a fyzické osoby.
Procesné úkony pred prerokovaním veci
§ 103
(1) Ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní,
aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu,
aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné
skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu.
(2) Ak správny súd vyzve účastníka konania, aby sa vyjadril o určitom
návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa
účastník konania v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
§ 104
Správny súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania,
ak sa v ňom použijú predpisy o ochrane hospodárskej súťaže. Ak sa začne konanie,
v ktorom sa použijú čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, správny súd
bezodkladne oznámi začatie konania protimonopolnému úradu a Komisii.
§ 105
Predseda senátu predseda senátu
a) doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa
§ 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili,
a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že
najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie,
b) doručí žalobu s prílohami osobám zúčastneným na konaní,
c) vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy;
žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje
administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého
stupňa,
d) zabezpečí, ak správny súd vykonáva dokazovanie, aby bolo možné
na pojednávaní vykonať potrebné dôkazy, a ak je to účelné, môže vykonať dôkaz prostredníctvom
dožiadaného správneho súdu,
e) robí iné vhodné opatrenia.
§ 106
Doručenie vyjadrení
(1) Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci
bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a
ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym
súdom.
(2) K vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote
určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom
účastníkov konania poučí.
Druhý diel
Pojednávanie
Nariadenie pojednávania
§ 107
(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie,
ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
§ 108
(1) Ak predseda senátu nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo
možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.
(2) Predseda senátu predvolá na pojednávanie účastníkov konania, ich
zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený
zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka
konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho
osobná prítomnosť nevyhnutná.
(3) Predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie
konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu
na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť
v lehotách počítaných na dni.
(4) Správny súd upovedomí o pojednávaní osobu zúčastnenú na konaní
a zástupcu zainteresovanej verejnosti. Oznámenie o pojednávaní správny súd zverejní
aj na webovej stránke príslušného súdu.
Verejnosť pojednávania
§ 109
(1) Pojednávanie je zásadne verejné.
(2) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania správny súd môže
vykonať opatrenia potrebné na usmernenie správania prítomných osôb.
(3) Obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu
pojednávania možno vyhotovovať len so súhlasom správneho súdu.
§ 110
(1) Verejnosť možno vylúčiť na celé pojednávanie alebo na jeho časť,
len ak by verejné prejednanie veci ohrozilo
a) ochranu utajovaných skutočností,
b) citlivé informácie a skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu alebo
c) dôležitý záujem účastníka konania alebo svedka.
(2) Ak bola verejnosť z pojednávania vylúčená podľa odseku 1 písm.
a), postupuje sa podľa osobitného predpisu. Správny súd môže povoliť na návrh účastníka
konania účasť na pojednávaní najviac dvom jeho dôverníkom a poučí ich o následkoch
porušenia povinnosti mlčanlivosti. Dôverník musí spĺňať podmienky podľa osobitného
predpisu.
(3) Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 1 písm. b) a c), môže správny
súd povoliť na návrh účastníka konania jednotlivým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní
alebo na jeho časti, a zároveň ich poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
(4) Konanie týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného
úradu je vždy neverejné.
(5) Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, správny
súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým
osobám.
(6) Vylúčenie verejnosti alebo jednotlivých osôb správny súd vhodným
spôsobom oznámi.
Priebeh pojednávania
§ 111
(1) Pojednávanie vedie predseda senátu, a to tak, aby prispelo k spravodlivému
rozhodnutiu a prebiehalo dôstojne a nerušene. Správny súd robí vhodné opatrenia,
aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania.
(2) Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní,
môže žiadať, aby rozhodol senát.
§ 112
(1) Po začatí pojednávania predseda senátu alebo poverený člen senátu
podá správu o priebehu administratívneho konania. Účastníci konania prednesú svoje
návrhy, ktoré sa musia týkať skutkových okolností a právneho posúdenia veci. Účastník
konania môže odkázať na svoje písomné podanie, ak to správny súd považuje za primerané,
najmä vtedy, ak nemožno očakávať, že svojím prednesom doplní svoje doterajšie tvrdenia.
Ak je účastník konania zastúpený, môže sa prednesom k veci vyjadriť, ak to navrhne
jeho zástupca alebo ak to nariadi správny súd.
(2) Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu podľa okolností
prípadu.
(3) Na záver pojednávania vyzve správny súd účastníkov konania, aby
sa vyjadrili k právnej stránke veci a predniesli svoj konečný návrh.
§ 113
(1) Ak je účastníkom konania Slovenská informačná služba, správny súd
nezisťuje totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby; v zápisnici sa uvedie
iba evidenčné číslo služobného preukazu príslušníka Slovenskej informačnej služby.
(2) Ak sú prejednávané utajované skutočnosti, postupuje správny súd
obdobne podľa § 82 ods. 4.
§ 114
Ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na
pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie
sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
§ 115
Pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu
uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny
súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.
§ 116
Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak
sa na pojednávaní ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi
predseda senátu účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby
sa vyhlásenie uskutočnilo najneskôr do jedného mesiaca odo dňa pojednávania; to neplatí
v konaniach, v ktorých súd rozhoduje podľa lehôt počítaných na dni. Neprítomným účastníkom
konania oznámi termín vyhlásenia rozsudku na webovej stránke príslušného súdu podľa
§ 137 ods. 4. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
§ 117
Zaznamenávanie priebehu pojednávania pomocou technických zariadení
(1) O procesných úkonoch, pri ktorých správny súd koná s účastníkmi konania
a s osobami zúčastnenými na konaní alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam
technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa
uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu,
alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.
(2) Ak účastník konania požiada správny súd o kópiu záznamu, správny
súd ju vydá bezodkladne; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo spravodlivosti.
(3) Ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť
účastníka konania na pojednávaní, správny súd umožní účastníkovi konania účasť na
pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej
technológie, a to aj v na to určených priestoroch súdu, ktorý je účastníkovi konania
najbližšie.
(4) Ak sú v priebehu pojednávania prejednávané utajované skutočnosti,
ich zaznamenávanie pomocou technických zariadení, uchovávanie na nosiči dát a ďalšia
manipulácia s nimi sa vykonáva podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností.
(5) Priebeh pojednávania si môže účastník konania a jeho zástupca zaznamenať
pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred
oznámi správnemu súdu.
§ 118
Zápisnica o procesných úkonoch
(1) Ak to správny súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných
úkonoch zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní,
opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky
rozhodnutia.
(2) Ak účastník požiada správny súd o kópiu zápisnice, správny súd ju
vydá bezodkladne; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo spravodlivosti.
TRETIA HLAVA
DOKAZOVANIE
§ 119
Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
§ 120
Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej
správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie
vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i) až k) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.
Dôkazná povinnosť
§ 121
(1) Účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná.
(2) Správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to
považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.
§ 122
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie,
ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku
Európskej únie, sa nedokazujú.
§ 123
Dôkazné prostriedky
(1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
(2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka,
listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je
spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.
Vykonávanie dôkazov
§ 124
(1) Správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní; to neplatí, ak sa pojednávanie
nenariaďuje.
(2) Správny súd vykoná dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné.
Účastníci konania majú právo byť prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie
dôkazu mimo pojednávania správny súd účastníkom konania oznamuje spravidla päť dní
vopred. S výsledkami dokazovania oboznámi účastníkov konania na pojednávaní.
(3) Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením
sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.
§ 125
Účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní majú právo vyjadriť sa
k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.
§ 126
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti
o utajovaných skutočnostiach a iných skutočnostiach chránených podľa osobitného predpisu
a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch
možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od tejto povinnosti príslušný
orgán alebo ten, v záujme ktorého má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde
sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.
§ 127
Edičná povinnosť
Správny súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na rozhodnutie, aby ju
predložil.
§ 128
Informačná povinnosť
Každý je povinný na požiadanie správneho súdu bezodkladne písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie správneho súdu; tým nie
je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.
§ 129
Hodnotenie dôkazov
(1) Dôkazy správny súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.
(2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.
§ 130
Domnienka
Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má správny súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
§ 131
Viazanosť správneho súdu inými rozhodnutiami
Správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave
a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte
je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.
§ 132
Prejudicialita
(1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
(2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
ŠTVRTÁ HLAVA
ROZHODNUTIA VO VECI SAMEJ
Všeobecné ustanovenia
§ 133
(1) Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje,
kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
(2) Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok,
ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 134
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
§ 135
(1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy.
(2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
jeho rozhodnutia, ak
a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l),
b) rozhoduje podľa § 192.
Prvý diel
Rozsudok
§ 137
(1) Na rozsudku sa uznáša senát nadpolovičnou väčšinou hlasov na neverejnej
porade, pri ktorej okrem členov senátu a zapisovateľa nesmie byť nikto prítomný.
(2) Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.
(3) Rozsudok sa vyhlasuje ústne, ak prebehlo vo veci pojednávanie a pri
vyhlasovaní je prítomný aspoň jeden účastník konania, osoba zúčastnená na konaní
alebo verejnosť. Ak sú pri vyhlasovaní rozsudku prítomní iba sudcovia a zapisovateľ,
rozsudok správny súd vyhlási vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia
na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní; deň vyhlásenia sa poznamená na písomnom vyhotovení.
(4) Vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred
jeho vyhlásením.
§ 139
(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci,
presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie
prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej
sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti,
o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti opravného
prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.
(2) V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho
konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na
konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych
argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie
orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení
rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny
súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
(3) Ak sa správny súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
(4) Odôvodnenie rozsudku senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol rozsudok
prijatý. Ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím
senátu, alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko uviedlo
v odôvodnení rozsudku.
(5) Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
§ 140
Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už
boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku
správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
§ 141
Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca a pri senátnych rozhodnutiach
všetci členovia senátu. Ak ho nemôže podpísať sudca, podpíše ho iný poverený sudca;
ak rozsudok nemôže podpísať predseda senátu alebo iný člen senátu, podpíšu ho zvyšní
členovia senátu; dôvod sa poznamená na písomnom vyhotovení.
§ 142
Doručovanie rozsudku
(1) Rozsudok sa doručuje účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní
a zainteresovanej verejnosti, prípadne ich zástupcom, do vlastných rúk.
(2) Rozsudok, v ktorom správny súd uplatnil ustanovenia predpisov o ochrane
hospodárskej súťaže, doručí protimonopolnému úradu; ak uplatnil čl. 101 a 102 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, doručí rozsudok aj Komisii.
(3) Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia,
ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Túto lehotu môže predseda
súdu zo závažných dôvodov predĺžiť, najviac však o dva mesiace. V konaniach, v ktorých
je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni, rozsudok sa vyhotoví
a odošle najneskôr do siedmich pracovných dní.
Oprava a doplnenie rozsudku
§ 143
Správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní
a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré
doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1.
§ 144
(1) Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie.
Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2) Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania
na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti
výrokov pôvodného rozsudku.
Právoplatnosť rozsudku a vykonateľnosť rozsudku
§ 145
(1) Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty
jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej
lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca
dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom
voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad
pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu
nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
(3) Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia
nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.
(4) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania,
osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.
(5) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.
Druhý diel
Uznesenie
PRVÝ ODDIEL
ROZHODOVANIE UZNESENÍM
§ 147
(1) Správny súd rozhoduje uznesením, ak
a) nerozhoduje vo veci samej,
b) tak ustanovuje tento zákon.
(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
§ 148
(1) Uznesenie správny súd vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní
vo veci samej alebo pri inom úkone správneho súdu.
(2) Uznesenie správny súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak
a) je
proti nemu prípustný opravný prostriedok,
b) je to potrebné na vedenie konania alebo
c) ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.
§ 149
(1) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie správneho súdu,
ktorý ho vydal, označenie účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie
o opravnom prostriedku a deň a miesto vydania uznesenia.
(2) Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
§ 150
Viazanosť správneho súdu uznesením
(1) Správny súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo
vyhlásené, len čo ho vydal.
(2) Správny súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie
konania.
§ 151
Právoplatnosť uznesenia a vykonateľnosť uznesenia
(1) Doručené uznesenie, ktoré už nemožno napadnúť sťažnosťou, je právoplatné.
(2) Ak proti uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, je právoplatné doručením.
(3) Ak uznesenie ukladá povinnosť, lehota na jej splnenie začína plynúť
od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.
(4) zrušený od 1.7.2023
DRUHÝ ODDIEL
SŤAŽNOSŤ
§ 152
Prípustnosť sťažnosti
(1) Proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.
(2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
§ 153
Subjekty oprávnené podať sťažnosť
Sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa
§ 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech.
§ 154
Lehota a miesto na podanie sťažnosti
Sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Náležitosti sťažnosti
§ 155
(1) V sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého uznesenia,
b) dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie sťažovateľovi doručené,
c) v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny,
d) návrh výroku rozhodnutia.
§ 158
Účinky sťažnosti
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.
Konanie a rozhodnutie o sťažnosti
§ 159
(1) O sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
(2) Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje
senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie
vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.
§ 160
(1) Správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
(2) Správny súd môže nariadiť výsluch účastníkov konania alebo iné
zisťovanie, ak to považuje za potrebné.
PIATA HLAVA
TROVY KONANIA V SPRÁVNOM SÚDNICTVE
Trovy konania
§ 165
Trovy dôkazu
Ak v konaní pred správnym súdom účastník konania navrhne vykonanie dôkazu,
s ktorým sú spojené výdavky, správny súd mu môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
Ak účastník konania v lehote určenej správnym súdom preddavok nezloží, správny súd
navrhnutý dôkaz nevykoná.
§ 166
Oslobodenie od súdneho poplatku
(1) Správny súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to
odôvodňujú pomery účastníka konania.
(2) Priznané oslobodenie od súdneho poplatku správny súd kedykoľvek počas
konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania
preukáže, že pomery účastníka neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho
poplatku.
Náhrada trov konania
§ 167
(1) Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom
alebo sčasti úspech.
(2) Správny súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ak bolo
rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) alebo
písm. b).
(3) Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom
alebo sčasti neprizná, ak
a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
b) bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
zrušené z dôvodu podľa § 206 ods. 5.
§ 168
Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči
žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať
len výnimočne.
§ 169
Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania,
ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
§ 170
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
a) žaloba bola odmietnutá,
b) konanie bolo zastavené,
c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora,
d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.
§ 171
(1) Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
(2) Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak
neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
§ 172
(1) Svedkovi môže správny súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
(2) Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov správny súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý.
(3) Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr
však do desiatich dní; inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
Rozhodovanie o trovách konania
§ 175
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(3) Lehota na zaplatenie náhrady trov konania nesmie byť kratšia ako
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 2.
§ 176
(1) Ak bol v konaní úspešný účastník konania zastúpený advokátom, správny
súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov advokáta.
(2) Ak bol v konaní úspešný účastník konania zastúpený viacerými advokátmi,
správny súd určí za prijímateľa náhrady trov jedného z nich.
TRETIA ČASŤ
SPRÁVNA ŽALOBA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÁ SPRÁVNA ŽALOBA
§ 177
Konanie o správnej žalobe
(1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
(2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
§ 178
Žalobná legitimácia
(1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy
alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.
(2) Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel
jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
(3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol
porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
§ 179
Správna žaloba opomenutého účastníka
(1) Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s
ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"),
správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky
splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému
účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
(2) Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie
opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.
(3) Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy
sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci
konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo
opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho
opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a
orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
(4) Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví.
Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.
(5) Opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len
ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od
vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.
(6) Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý
účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.
(7) Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci
ďalej koná.
§ 180
Žalovaný
(1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis
nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
(2) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni,
ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.
(3) Namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten
orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov
1 a 2.
§ 181
Lehota na podanie správnej žaloby
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak.
(2) Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
(3) Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu
verejnej správy.
(4) Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
Náležitosti správnej žaloby
§ 182
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených
na konaní podľa § 41 ods. 1,
c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne
označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba
nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu,
d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods.
1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa §
181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa
§ 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka alebo
že žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou,
e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné
(ďalej len "žalobné body"),
f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať,
g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu
o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada,
h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len "žalobný návrh").
(2) K správnej žalobe musí byť pripojené
a) splnomocnenie udelené advokátom,
ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2,
b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa
§ 49 ods. 1,
c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo
jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora
vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.
Odkladný účinok správnej žaloby
§ 184
Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
§ 185
Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého
platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná
ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
§ 186
(1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie
alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov
verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.
§ 187
(1) Ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o
priznaní odkladného účinku.
(2) Ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. b),
je povinný podať na Súdny dvor Európskej únie návrh týkajúci sa platnosti právne
záväzného aktu Európskej únie, ak takýto návrh ešte nebol podaný.
(3) O návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia
vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol
návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§ 190
Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§ 191
(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného
právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej.
(2) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu
verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis
zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy.
(3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,
v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré
mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu
verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.
(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému,
prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie
alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne
orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených
k prejednávanej veci.
(5) Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie
orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán
verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia
alebo opatrenia.
(6) Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku,
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom
konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne
zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť
orgánu verejnej správy pokutu.
§ 192
Peňažná moderácia
Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom
znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané
napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy,
ak to žalobca navrhol, a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady
škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná.
§ 193
Sprístupnenie informácie
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného
podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej
správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť.
Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v
rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu
povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.
DRUHÁ HLAVA
SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH SPRÁVNEHO TRESTANIA
§ 194
(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
§ 195
Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej
lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny
delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné
použiť na správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej
úvahy orgánu verejnej správy.
§ 196
Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v §
195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej
lehote vyjadrili.
§ 197
Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka
konania, ktorým však nie je viazaný.
§ 198
Sankčná moderácia
(1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej
správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia
je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným
prejednaním veci.
(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
(3) Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá
napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym
súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.
(4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo
rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.
(5) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie
a) označenie
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,
c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.
TRETIA HLAVA
SPRÁVNA ŽALOBA V SOCIÁLNYCH VECIACH
§ 199
(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a)
Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky
a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej
osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Zastúpenie
Náležitosti správnej žaloby
§ 202
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e) opísanie rozhodujúcich skutočností,
f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g) žalobný návrh.
(2) Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak
je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené
v odseku 1 a § 182 ods. 1.
Rozhodovanie v sociálnych veciach
§ 204
Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd
i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
§ 205
Autoremedúra
Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo nové opatrenie,
ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví.
Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nezanikli
skôr podľa osobitného predpisu.
ŠTVRTÁ HLAVA
SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH AZYLU, ZAISTENIA A ADMINISTRATÍVNEHO VYHOSTENIA
§ 206
(1) Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely
tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich
azyl a pobyt cudzincov.
(2) Žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou
uvedenou v § 50 ods. 2.
(3) Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
(4) Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v
čase vydania jeho rozhodnutia.
(5) Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania
sa podstatne zmenili okolnosti veci.
(6) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní
o všeobecnej správnej žalobe.
Prvý diel
Konanie vo veciach azylu
§ 207
(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
(2) Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku
1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany,
dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný
predpis.
§ 208
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia
§ 45 ods. 1 a § 46.
§ 209
Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 207 ukrátená na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch.
§ 210
Žalovaný
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie
podľa § 207.
§ 211
Lehota na podanie správnej žaloby
(1) Správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní
od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie
azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu
o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí
byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
(3) Správna žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie
dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo
proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska musí byť podaná
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
§ 212
Náležitosti správnej žaloby
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie.
Odkladný účinok správnej žaloby
§ 213
(1) Podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
(2) Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá
odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný
účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so
správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane
použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného
účinku do 15 dní od jeho podania.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§ 216
(1) Správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Správny súd rozhodne o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí
žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania
dočasného útočiska najneskôr do siedmich dní od doručenia vyjadrenia podľa § 214.
§ 218
Autoremedúra
Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým
žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou
uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
§ 220
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie
žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko
žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
Druhý diel
Konanie vo veciach zaistenia
§ 221
(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu
alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
(2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.
§ 222
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia
§ 45 ods. 1 a § 46.
§ 224
Žalovaný
Žalovaným je policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, o predĺžení
zaistenia alebo o predĺžení lehoty zaistenia podľa osobitného predpisu.
§ 225
Lehota a miesto na podanie správnej žaloby
(1) Správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich
dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo
rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.
(2) Správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas
trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby,
možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty
30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe
nadobudlo právoplatnosť.
(3) Správna žaloba sa podáva žalovanému.
Náležitosti správnej žaloby
§ 226
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia
o predĺžení lehoty zaistenia,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K správnej žalobe žalovaný pripojí napadnuté rozhodnutie alebo
súvisiace rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie
o predĺžení lehoty zaistenia.
§ 227
(1) Žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných
dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym
spisom.
(2) Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok a správny súd nemôže
na návrh žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§ 230
Vyhovenie žalobe a plná jurisdikcia
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci
a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení,
rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia
a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,
b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa
osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení,
rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia,
a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),
c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo
rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec
vráti na ďalšie konanie žalovanému,
d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo
rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa
§ 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci
a) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie
žalobcu zo zaistenia,
b) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo
zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa
osobitného predpisu.
(3) Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu,
číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia
o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty
zaistenia a druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o
jeho uložení.
Tretí diel
Konanie vo veciach administratívneho vyhostenia
§ 231
Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo
opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.
§ 232
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia
§ 45 ods. 1 a § 46.
§ 233
Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch.
§ 234
Žalovaný
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie
uvedené v § 231.
§ 235
Lehota na podanie žaloby
Správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
alebo opatrenia podľa § 231.
§ 236
Náležitosti správnej žaloby
(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie.
Odkladný účinok správnej žaloby
§ 237
(1) Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
(2) Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva
žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku
sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie
odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§ 239
Autoremedúra
Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým
žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou
uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
§ 241
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie
žalovaného, číslo a deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko
žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OSOBITNÉ KONANIA
PRVÁ HLAVA
KONANIE O ŽALOBE PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§ 242
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je
orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia
vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.
(2) Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení
povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať
len prokurátor.
§ 243
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 244
Žalobná legitimácia
(1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne
vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
(2) Prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy
zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
(3) Zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy
je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa
osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu
alebo podnet na prokuratúre.
§ 245
Žalovaný
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne
konanie.
Náležitosti žaloby proti nečinnosti
§ 246
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti
musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu
alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
(3) K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora.
(4) Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v žalobnom
návrhu musí uviesť aj výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia a
z akých dôvodov sa ho domáha.
Rozhodnutie o žalobe proti nečinnosti
§ 248
Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie
uznesením zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny
súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom
návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta.
§ 250
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal
úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto
uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej
lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne
o začatí administratívneho konania.
(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného,
predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť
a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty
navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny
súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou
lehoty správny súd nie je viazaný.
(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, môže priznať
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha.
(4) Správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť
konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil
dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas
konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.
(5) Správny súd poskytne primerané finančné zadosťučinenie len v prípade,
ak nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi nečinnosťou žalovaného nebolo možné nahradiť
inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva by sa nejavilo ako dostačujúce.
§ 251
(1) Ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.
(2) Omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku
1 má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením
peňažného dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
DRUHÁ HLAVA
KONANIE O ŽALOBE PROTI INÉMU ZÁSAHU ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§ 252
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú
ochranu práv žalobcu.
§ 253
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 254
Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu
verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá
jeho následkami.
§ 255
Žalovaný
(1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
(2) Ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného
zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému
je takýto zbor podriadený.
(3) Ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným
obec alebo mesto.
§ 256
Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu
Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo
dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
§ 257
Náležitosti žaloby proti inému zásahu
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej
správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) Ak iný zásah orgánu verejnej správy skončil až po podaní žaloby podľa
§ 252 ods. 1, žalobca môže žalobu zmeniť na žalobu podľa § 252 ods. 2.
Odkladný účinok žaloby
§ 258
Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1
hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia
§ 186 až 189.
Rozhodnutie o žalobe proti inému zásahu
§ 260
Ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého
iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení
žalobcu uznesením zastaví; ak žalobca nepostupoval podľa § 257 ods. 2.
§ 262
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods.
1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné,
uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie
nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o
tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu
takáto povinnosť bola uložená.
(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného,
označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou
obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na
splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou
žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením
predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom;
navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
(3) Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje
alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny
súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny
súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
(4) Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v
inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená,
správny súd konanie uznesením zastaví.
TRETIA HLAVA
KONANIE VO VOLEBNÝCH VECIACH
Prvý diel
Konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov
§ 264
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia chyby alebo nedostatku
v stálom zozname voličov a zozname voličov (ďalej len "zoznam voličov"), ktoré obec,
mesto alebo mestská časť neodstránili postupom podľa osobitného predpisu.
(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode
sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.
§ 265
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 266
Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola dotknutá na svojom
volebnom práve chybou alebo nedostatkom v zozname voličov.
§ 267
Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto alebo mestská časť, ktorá zostavuje a vedie
zoznam voličov a vykonáva do neho zápisy.
Náležitosti žaloby
§ 268
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutej chyby alebo nedostatku v zozname voličov,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené písomné oznámenie žalovaného o nevyhovení
žiadosti na opravu chyby alebo doplnenia údaja do zoznamu voličov.
Rozhodnutie o žalobe
§ 271
(1) Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil napadnutú chybu alebo nedostatok
v zozname voličov, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.
(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
uloží žalovanému odstrániť chybu alebo nedostatok v zozname voličov. Vo výroku uvedie
označenie žalovaného a chybu alebo nedostatok, ktoré majú byť odstránené v zozname
voličov.
Druhý diel
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej
rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu
§ 273
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ponechania kandidáta na kandidátnej
listine, ak Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej
len "Štátna komisia") rozhodla o registrácii kandidátnej listiny s úpravami podľa
osobitného predpisu.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej
listiny, ak Štátna komisia rozhodla o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny
podľa osobitného predpisu.
§ 274
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 275
Žalobná legitimácia
Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia politických
strán.
§ 277
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného
podľa § 273 ods. 1 alebo 2.
Náležitosti žaloby
§ 278
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého rozhodnutia o registrácii kandidátnej listiny s úpravami
alebo rozhodnutia o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
§ 273 ods. 1 alebo 2.
Rozhodnutie o žalobe
§ 281
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 273
ods. 1, uznesením rozhodne o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine. Vo výroku
uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko na nej ponechaného kandidáta.
(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 273
ods. 2, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidátnej listiny. Vo výroku uvedie
politickú stranu alebo koalíciu politických strán a jej zaregistrovanú kandidátnu
listinu.
Tretí diel
Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej
republiky
§ 283
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o prijatí jeho návrhu
na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ak predseda Národnej rady Slovenskej
republiky odmietol jeho návrh na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky podľa
osobitného predpisu.
§ 284
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 285
Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorej návrh na kandidáta na funkciu prezidenta
Slovenskej republiky bol odmietnutý.
§ 287
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od doručenia oznámenia žalovaného
o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
Náležitosti žaloby
§ 288
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého oznámenia o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta
Slovenskej republiky,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté oznámenie žalovaného o odmietnutí
návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
Rozhodnutie o žalobe
§ 291
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
rozhodne o prijatí návrhu žalobcu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
Vo výroku uvedie, že prijíma návrh žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska na kandidáta
na prezidenta Slovenskej republiky.
Štvrtý diel
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávneho kraja
§ 293
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidáta, ak volebná komisia samosprávneho kraja rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta
pre voľby do orgánov samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu.
(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode
má sídlo samosprávny kraj.
§ 294
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 295
Žalobná legitimácia
Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických
strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.
§ 297
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného
o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.
Náležitosti žaloby
§ 298
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov
samosprávnych krajov,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného o
nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.
Rozhodnutie o žalobe
§ 301
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov. Vo
výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného
kandidáta.
Piaty diel
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávy obcí, miest a mestských častí
§ 303
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní
kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného
predpisu.
(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode
sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.
§ 304
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 305
Žalobná legitimácia
Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických
strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.
§ 307
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného
o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí.
Náležitosti žaloby
§ 308
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalobcu,
c) označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov
samosprávy obcí, miest a mestských častí,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného o
nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských
častí.
Rozhodnutie o žalobe
§ 311
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a
mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko
zaregistrovaného kandidáta.
Šiesty diel
Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy
§ 312a
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo
nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl.
§ 312c
Žalobná legitimácia
Žalobcom je
a) kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý
nebol zvolený, ak získal aspoň 10% platných hlasov; tento žalobca môže napadnúť voľby
len vo volebnom obvode, v ktorom kandidoval,
b) politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá podala platnú
kandidátnu listinu podľa osobitného predpisu, alebo
c) 10% oprávnených voličov príslušného volebného obvodu.
§ 312d
Žalovaný
Žalovaným je
a) každá politická strana, každé politické hnutie alebo každá ich koalícia,
ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom
zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja,
alebo každý zvolený nezávislý kandidát, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva,
miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva samosprávneho
kraja,
b) starosta obce, starosta mestskej časti, primátor mesta alebo predseda
samosprávneho kraja zvolený v napadnutých voľbách, ak sa konanie týka volieb starostu
obce, primátora mesta, starostu mestskej časti alebo predsedu samosprávneho kraja.
§ 312e
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote desiatich dní odo dňa zverejnenia celkových
výsledkov volieb.
§ 312f
Náležitosti žaloby
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) vyjadrenie žalobcu o tom, či napáda voľby ako celok, alebo len v určitom volebnom
obvode,
c) údaje a dôkazy o jeho žalobnej legitimácii; to neplatí pre generálneho prokurátora,
d) vyjadrenie, či napáda neústavnosť volieb alebo nezákonnosť volieb alebo z oboch
týchto dôvodov s uvedením právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré boli podľa neho
porušené,
e) dôvody, pre ktoré napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov,
f) žalobný návrh podľa § 312j ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c).
§ 312g
(1) Žalovaný je na výzvu oprávnený v určenej lehote predložiť správnemu
súdu vyjadrenie k žalobe.
(2) V konaní podľa tohto dielu možno žalovanému doručovať aj do rúk splnomocnenca,
ktorý bol označený pri podaní kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu; to neplatí,
len čo bolo správnemu súdu predložené splnomocnenie, ktoré žalovaný udelil advokátovi
na celé konanie, alebo splnomocnenie, ktorým si žalovaný ustanovil osobitného splnomocnenca
na doručovanie písomností.
§ 312h
(1) Ak bolo podaných viacero žalôb ohľadom volieb toho istého predsedu
samosprávneho kraja alebo toho istého starostu obce, primátora mesta alebo starostu
mestskej časti alebo volieb do toho istého zastupiteľstva, je konanie o každej z
nich spojené s konaním, ktoré sa začalo ako prvé.
(2) Správny súd môže žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby
dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe
vyhovieť; prijať rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne.
Ak správny súd žalobu neodmietol alebo nezastavil konanie, doručí žalobu žalovaným
a vyzve ich na vyjadrenie k nej; súčasne si vyžiada všetky volebné dokumenty, a ak
je to potrebné, vypočuje svedkov a zadováži potrebné vysvetlenia a správy.
(3) Správny súd rozhoduje o žalobe spravidla bez pojednávania; pojednávanie
môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
(4) Ak je na rozhodnutie o žalobe potrebné oboznámiť sa s volebnou dokumentáciou,
môže ju otvoriť a jej správnosť skontrolovať člen senátu poverený senátom. Účastníkom
konania sa umožní, aby boli prítomní pri jej otvorení.
(5) O otvorení zapečatenej volebnej dokumentácie sa spíše zápisnica,
ktorú podpíše poverený člen senátu a ďalšie prítomné osoby. Po vykonaní potrebných
úkonov správny súd volebnú dokumentáciu zapečatí.
(6) Senát môže člena senátu poveriť, aby vypočul svedkov, najmä predsedu
alebo ďalších členov príslušnej volebnej komisie. Ak je to potrebné na lepšie objasnenie
veci, možno svedkom umožniť, aby boli prítomní pri otvorení a kontrole správnosti
volebnej dokumentácie.
(7) Na vykonávanie dôkazov v konaní podľa tohto dielu sa vzťahuje § 124
ods. 1 a 2 prvá veta až tretia veta.
Rozhodnutie o žalobe
§ 312j
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne
ju.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom
a) vyhlási voľby za neplatné,
b) zruší napadnutý výsledok volieb, alebo
c) zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený.
(3) Rozsudok podľa odseku 1 alebo odseku 2 súd doručí účastníkom konania;
odošle im ho do troch dní od jeho vyhlásenia.
ŠTVRTÁ HLAVA
KONANIA VO VECIACH ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY
Prvý diel
Konanie o preskúmaní zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského
zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja
§ 313
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho mandát poslanca
obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo
zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len "zastupiteľstvo") naďalej trvá.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že mandát poslanca zastupiteľstva
zanikol.
§ 314
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 315
Žalobná legitimácia
(1) Žalobcom podľa § 313 ods. 1 je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej
mandát poslanca zastupiteľstva, ktorý mal zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej
trvá.
(2) Žalobcom podľa § 313 ods. 2 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny
kraj, ktorý tvrdí, že poslancovi jeho zastupiteľstva zanikol mandát podľa osobitného
predpisu.
§ 316
Žalovaný
(1) Žalovaným podľa § 313 ods. 1 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny
kraj, ktorý považuje žalobcov poslanecký mandát v zastupiteľstve za zaniknutý.
(2) Žalovaným podľa § 313 ods. 2 je poslanec, ktorého mandát v zastupiteľstve
mal zaniknúť.
§ 317
Lehota na podanie žaloby
(1) Žaloba podľa § 313 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov,
odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho poslaneckého mandátu v zastupiteľstve.
(2) Žaloba podľa § 313 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov,
odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik
mandátu poslanca zastupiteľstva, najneskôr do jedného roka, odkedy táto právna skutočnosť
nastala.
Náležitosti žaloby
§ 318
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) meno a priezvisko osoby, o ktorej mandáte poslanca zastupiteľstva sa má konať,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
§ 319
(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu
súdu vyjadrenie k žalobe.
(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym
orgánom žalovaného v konaní podľa § 313 ods. 1 a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie
k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť
do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
Rozhodnutie o žalobe
§ 321
Správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví, ak žalovaný
a) po podaní žaloby podľa § 313 ods. 1 upustil od konania, ktorým bráni žalobcovi
vo výkone mandátu poslanca zastupiteľstva,
b) po podaní žaloby podľa § 313 ods. 2 vyhlási, že akceptuje zánik svojho mandátu
poslanca zastupiteľstva.
§ 323
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313
ods. 1, uznesením určí, že žalobcov mandát poslanca zastupiteľstva trvá. Vo výroku
uvedie označenie žalovaného, určenie trvania mandátu poslanca zastupiteľstva u žalobcu
s uvedením jeho mena a priezviska a číslo a deň vydania uznesenia zastupiteľstva,
ktorého právne účinky zanikli podľa odseku 2.
(2) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 zanikajú
právne účinky toho uznesenia žalovaného, na základe ktorého by si výkon dotknutého
mandátu poslanca uplatňovala iná osoba. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté právne
účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta,
mestskej časti alebo samosprávneho kraja prijatého v čase, v ktorom nebolo žalobcovi
podľa § 315 ods. 1 umožnené vykonávať v zastupiteľstve jeho mandát poslanca.
§ 324
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313
ods. 2, uznesením určí, že poslanecký mandát žalovaného v zastupiteľstve zanikol.
Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie zániku jeho mandátu poslanca zastupiteľstva
a deň tohto zániku.
(2) Rozhodnutím správneho súdu podľa odseku 1 nie sú z dôvodu zániku
mandátu poslanca zastupiteľstva dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo
všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja
prijatého od zániku mandátu poslanca do vydania rozhodnutia správneho súdu.
Druhý diel
Konanie o preskúmaní zániku funkcie starostu obce, primátora mesta, starostu
mestskej časti a predsedu samosprávneho kraja
§ 325
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia starostu
obce (ďalej len "starosta"), primátora mesta (ďalej len "primátor"), starostu mestskej
časti (ďalej len "starosta") alebo predsedu samosprávneho kraja naďalej trvá.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že funkcia starostu, primátora
alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla.
§ 326
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 327
Žalobná legitimácia
(1) Žalobcom podľa § 325 ods. 1 je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej
funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja, ktorá mala zaniknúť
podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.
(2) Žalobcom podľa § 325 ods. 2 je poslanec zastupiteľstva, ktorý tvrdí,
že starostovi, primátorovi alebo predsedovi samosprávneho kraja zanikla funkcia podľa
osobitného predpisu.
§ 328
Žalovaný
(1) Žalovaným podľa § 325 ods. 1 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny
kraj, ktorý považuje žalobcovu funkciu starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho
kraja za zaniknutú. Za žalovaného pred správnym súdom koná osoba poverená uznesením
zastupiteľstva.
(2) Žalovaným podľa § 325 ods. 2 je starosta, primátor alebo predseda
samosprávneho kraja, ktorého funkcia mala zaniknúť.
§ 329
Lehota na podanie žaloby
(1) Žaloba podľa § 325 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov,
odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho funkcie starostu, primátora alebo
predsedu samosprávneho kraja.
(2) Žaloba podľa § 325 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov,
odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik
funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja, najneskôr do jedného
roka, odkedy táto právna skutočnosť nastala.
Náležitosti žaloby
§ 330
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) meno a priezvisko osoby, o ktorej funkcii starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho
kraja sa má konať,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
Rozhodnutie o žalobe
§ 333
Správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví, ak
a)
žalovaný po podaní žaloby podľa § 325 ods. 1 upustil od konania, ktorým bráni žalobcovi
vo výkone jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja,
b) žalovaný po podaní žaloby podľa § 325 ods. 2 vyhlási, že akceptuje zánik svojej
funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.
§ 335
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 325
ods. 1, uznesením určí, že žalobcova funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho
kraja trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie trvania funkcie starostu,
primátora alebo predsedu samosprávneho kraja u žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska.
(2) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 nie sú
dotknuté právne účinky rozhodnutí, opatrení, uznesení zastupiteľstva alebo všeobecne
záväzných nariadení obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaných
alebo prijatých v čase, v ktorom nebolo žalobcovi umožnené vykonávať jeho funkciu
starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.
§ 336
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 325
ods. 2, uznesením určí, že žalovaného funkcia starostu, primátora alebo predsedu
samosprávneho kraja zanikla. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie zániku
jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja a deň zániku
funkcie.
(2) Rozhodnutím správneho súdu podľa odseku 1 nie sú z dôvodu zániku
funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja dotknuté právne účinky
rozhodnutí alebo opatrení obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaných
od zániku funkcie do vydania rozhodnutia správneho súdu, ak práva a právom chránené
záujmy z nich vyplývajúce boli nadobudnuté dobromyseľne. To platí primerane aj na
uznesenia zastupiteľstva a všeobecne záväzné nariadenia obce, mesta, mestskej časti
alebo samosprávneho kraja podpísané v rovnakom čase žalovaným podľa § 328 ods. 2.
Tretí diel
Konanie o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra
§ 337
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho
kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra
(ďalej len "hlavný kontrolór").
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného
kontrolóra naďalej trvá.
§ 338
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 339
Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich
právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie
hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť
podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.
§ 340
Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorých
zastupiteľstvo prijalo uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie alebo
ktoré považujú funkciu hlavného kontrolóra za zaniknutú.
§ 341
Lehota na podanie žaloby
(1) Žaloba podľa § 337 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov
od prijatia uznesenia zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie.
(2) Žaloba podľa § 337 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov,
odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone funkcie hlavného kontrolóra.
Náležitosti žaloby
§ 342
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého uznesenia a deň jeho vydania alebo opis skutočnosti, s ktorou
žalovaný spája zánik funkcie hlavného kontrolóra,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe podľa § 337 ods. 1 musí byť pripojené napadnuté uznesenie
zastupiteľstva.
§ 343
(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu
súdu vyjadrenie k žalobe.
(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym
orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva.
Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie
podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
Rozhodnutie o žalobe
§ 345
Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie alebo upustil
od konania, ktorým bránil žalobcovi vo výkone funkcie hlavného kontrolóra, správny
súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
§ 347
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337
ods. 1, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie
žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného uznesenia zastupiteľstva.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337ods.
2, uznesením určí, že žalobcova funkcia hlavného kontrolóra trvá. Vo výroku uvedie
označenie žalovaného a určenie trvania funkcie hlavného kontrolóra u žalovaného.
(3) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2
zanikajú právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do
funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená iná osoba.
Štvrtý diel
Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva
§ 348
Žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak
jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne
záväzný právny predpis.
§ 350
Žalobná legitimácia
Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva
nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia
zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia
zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
§ 351
Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého
zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.
§ 352
Lehota na podanie žaloby
Správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný
písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo
vyhovené.
Náležitosti žaloby
§ 353
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého uznesenia a deň jeho vydania,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté uznesenie a oznámenie žalobcu
o nevyhovení protestu prokurátora.
§ 354
(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu
súdu vyjadrenie k žalobe.
(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym
orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva.
Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie
podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
§ 356
Rozhodnutie o žalobe
(1) Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie, správny
súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.
(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší
napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo
a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia.
Piaty diel
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti
alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
§ 357
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného
nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach
a) územnej samosprávy so zákonom alebo
b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(2) Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného
nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri
jeho prijímaní.
§ 358
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 359
Žalobná legitimácia
(1) Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému
nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené.
Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia
alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo
jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
(2) Žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne
záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.
§ 360
Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého
zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.
§ 361
Náležitosti žaloby
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia,
d) uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu,
s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade,
e) žalobné body,
f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
g) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie
a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.
Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia
§ 362
(1) Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť
účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,
ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná
hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok.
(2) Ak správny súd návrhu žalobcu podľa odseku 1 nevyhovie, uznesením
ho zamietne.
(3) Správny súd zruší uznesenie podľa odseku 1, ak odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia,
jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia
správneho súdu vo veci samej.
§ 363
(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu
súdu vyjadrenie k žalobe.
(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym
orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva.
Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie
podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
Rozhodnutie o žalobe
§ 365
Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté všeobecne záväzné nariadenie,
jeho namietanú časť alebo niektoré jeho namietané ustanovenie, správny súd konanie
po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
§ 367
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením
vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho
ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne
záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného
nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo
iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie,
jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.
(2) Ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti
jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho
ustanovenie účinnosť.
(3) Obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali
všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané
vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej
správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné
nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.
Šiesty diel
Konanie o vypovedaní dohody o spolupráci alebo členstva v združení
§ 368
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti obci, mestu,
mestskej časti, samosprávnemu kraju vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou
obcou, mestom, mestskou časťou alebo s iným samosprávnym krajom alebo uzavretú s
územným a správnym celkom iného štátu alebo s orgánom alebo s úradom iného štátu
vykonávajúcimi regionálne funkcie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti vypovedať členstvo
obce alebo mesta v združení obcí alebo miest alebo členstvo samosprávneho kraja v
združení samosprávnych krajov alebo v medzinárodnom združení územných celkov alebo
územných orgánov.
§ 369
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 370
Žalobná legitimácia
Žalobcom je miestny orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu, v
ktorého územnom obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo má sídlo samosprávny
kraj.
Náležitosti žaloby
§ 374
Rozhodnutie o žalobe
(1) Ak žalovaný po podaní žaloby vypovedal dohodu o spolupráci podľa
§ 368 ods. 1 alebo členstvo v združení podľa § 368 ods. 2, správny súd konanie po
vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.
(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému vypovedať dohodu o spolupráci podľa § 368 ods. 1 alebo vypovedať členstvo
v združení podľa § 368 ods. 2. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie dohody
o spolupráci vrátane povinnosti dohodu vypovedať alebo označenie združenia vrátane
povinnosti zrušiť v ňom členstvo.
(4) Právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa žalobe vyhovelo, dohoda o spolupráci
zaniká alebo členstvo v združení skončí.
PIATA HLAVA
KONANIE VO VECIACH POLITICKÝCH PRÁV
Prvý diel
Konanie vo veciach registrácie politických strán
§ 375
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že návrh na registráciu
politickej strany nemá nedostatky.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného
o odmietnutí registrácie politickej strany.
(3) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného
o odmietnutí zápisu zmeny údajov zapísaných v registri strán alebo rozhodnutia žalovaného
o odmietnutí zápisu nových stanov do registra strán.
(4) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že rozhodnutie orgánu politickej
strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám.
§ 376
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 377
Žalobná legitimácia
(1) Žalobcom podľa § 375 ods. 1 je prípravný výbor politickej strany,
ktorý tvrdí, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky.
(2) Žalobcom podľa § 375 ods. 2 sú všetci členovia prípravného výboru
politickej strany, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom
predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie politickej strany.
(3) Žalobcom podľa § 375 ods. 3 je politická strana, ktorá tvrdí, že
neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí
zápisu zmeny údajov zapísaných v registri strán alebo na vydanie rozhodnutia o odmietnutí
zápisu nových stanov do registra strán.
(4) Žalobcom podľa § 375 ods. 4 je člen politickej strany, ktorý považuje
rozhodnutie orgánu politickej strany za nezákonné alebo odporujúce stanovám.
§ 378
Žalovaný
Žalovaným podľa § 375 ods. 1 až 3 je ministerstvo vnútra. Žalovaným podľa
§ 375 ods. 4 je politická strana.
§ 379
Lehota na podanie žaloby
(1) Žaloba podľa § 375 ods. 1 musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia
upozornenia žalovaného, že návrh na registráciu má nedostatky.
(2) Žaloba podľa § 375 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.
(3) Žaloba podľa § 375 ods. 3 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.
(4) Žaloba podľa § 375 ods. 4 musí byť podaná v lehote 30 dní od prijatia
napadnutého rozhodnutia orgánu politickej strany.
Náležitosti žaloby
§ 380
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie upozornenia alebo rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené súvisiace upozornenie alebo napadnuté
rozhodnutie.
Rozhodnutie o žalobe
§ 383
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375
ods. 1, uznesením určí, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky.
Vo výroku uvedie názov politickej strany a číslo a deň vydania upozornenia.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375
ods. 2, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Vo výroku uvedie názov politickej strany a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375
ods. 3, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Vo výroku uvedie názov politickej strany, adresu jej sídla a číslo a deň vydania
zrušeného rozhodnutia.
(4) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375
ods. 4, uznesením určí, že rozhodnutie orgánu politickej strany je nezákonné alebo
odporujúce stanovám. Vo výroku uvedie názov politickej strany, adresu jej sídla,
názov orgánu politickej strany a číslo a deň vydania rozhodnutia.
Druhý diel
Konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany
§ 384
Generálny prokurátor sa môže žalobou domáhať rozpustenia politickej strany
z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise.
§ 387
Náležitosti žaloby
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) žalobné body,
d) označenie dôkazov, ak sa ich generálny prokurátor dovoláva,
e) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojený výpis z registra strán týkajúci sa žalovaného.
Rozhodnutie o žalobe
§ 388
Správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní rozsudkom do šiestich
mesiacov odo dňa podania žaloby.
§ 390
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom
rozhodne o rozpustení politickej strany. Ak politická strana nemá majetok, správny
súd rozhodne o jej rozpustení bez likvidácie. Ak politická strana má majetok, správny
súd nariadi likvidáciu a vymenuje likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu
správcov vedeného ministerstvom spravodlivosti podľa osobitného predpisu. Likvidátorom
nesmie byť člen rozpustenej politickej strany.
(2) Správny súd v rozsudku podľa odseku 1 zároveň vysloví, že po
dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku osoba, ktorá bola počas prípravy stanov
alebo programu politickej strany, ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom
na rozpustenie politickej strany, alebo ktorá počas obdobia keď dochádzalo k činnosti,
ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, bola
a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu takejto politickej
strany,
b) členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu
takejto strany,
c) uvedená na kandidátnej listine takejto politickej strany, ktorá
bola podaná v súvislosti s voľbami podľa osobitného predpisu,
nemôže byť členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany,
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného,
rozhodcovského a revízneho orgánu akejkoľvek politickej strany.
(3) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie názov politickej
strany a jej skratku a sídlo, dátum a číslo registrácie politickej strany a to, či
nariadil likvidáciu spolu s menom a priezviskom likvidátora.
(4) Rozsudok podľa odseku 1 doručí správny súd po právoplatnosti aj
ministerstvu vnútra a Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Súčasťou rozsudku
je aj zoznam osôb, ktorých sa týkajú obmedzenia podľa odseku 2. Zoznam obsahuje meno,
priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu.
Tretí diel
Konanie vo veciach združovania občanov
§ 391
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného
o odmietnutí registrácie združenia podľa osobitného predpisu.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného
o rozpustení združenia podľa osobitného predpisu.
§ 392
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 393
Žalobná legitimácia
(1) Žalobcom podľa § 391 ods. 1 sú všetci členovia prípravného výboru
združenia, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise
na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie združenia.
(2) Žalobcom podľa § 391 ods. 2 je združenie, ktoré tvrdí, že neboli
splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o rozpustení
združenia.
§ 395
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia,
proti ktorému smeruje.
Náležitosti žaloby
§ 397
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.
Rozhodnutie o žalobe
§ 399
(1) Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 1 uznesením.
(2) Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 2 na pojednávaní
rozsudkom.
§ 400
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods.
1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods.
2 nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§ 401
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391
ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391
ods. 2, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
Štvrtý diel
Konanie vo veciach zhromažďovania občanov
§ 402
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného
o zákaze zhromaždenia podľa osobitného predpisu.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného
o rozpustení zhromaždenia podľa osobitného predpisu.
§ 403
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 404
Žalobná legitimácia
Žalobcom je zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené podmienky
uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia alebo o
rozpustení zhromaždenia.
§ 406
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti
ktorému smeruje.
Náležitosti žaloby
§ 407
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.
Rozhodnutie o žalobe
§ 409
Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 402 ods. 1 do troch dní od jej
doručenia správnemu súdu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť.
§ 410
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 402 ods.
1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 402
ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia,
zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
§ 411
Správny súd po preskúmaní žaloby podľa § 402 ods. 2 uznesením rozhodne,
či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. Vo výroku uvedie
účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania rozhodnutia a uvedenie
dôvodu, pre ktorý považuje rozhodnutie za nezákonné.
ŠIESTA HLAVA
KONANIE VO VECIACH REPREZENTATÍVNOSTI KOLEKTÍVNEJ ZMLUVY VYŠŠIEHO STUPŇA
§ 411a
Žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia oznámenia o uzatvorení reprezentatívnej
kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa z dôvodu, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa
nie je reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, alebo zrušenia oznámenia
o tom, že uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívnou kolektívnou
zmluvou vyššieho stupňa z dôvodu, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívnou
kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
§ 411c
Žalobná legitimácia
Žalobcom je
a) zamestnávateľ v príslušnom odvetví alebo časti odvetvia,
pre ktoré je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, okrem
zamestnávateľa uvedeného v zozname zamestnávateľov, za ktorého bola táto kolektívna
zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, a okrem zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje
výnimka zo záväznosti tejto kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sa domáha zrušenia
oznámenia o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,
b) zmluvná strana kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sa domáha zrušenia oznámenia
o tom, že uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívnou kolektívnou
zmluvou vyššieho stupňa, alebo
c) zamestnanec zamestnávateľa v príslušnom odvetví alebo časti odvetvia, pre ktoré
je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, ak sa domáha zrušenia oznámenia
o tom, že uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívnou kolektívnou
zmluvou vyššieho stupňa.
§ 411e
Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia podľa
§ 411a.
§ 411f
Náležitosti žaloby
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie napadnutého oznámenia podľa § 411a,
d) údaje a dôkazy o žalobnej legitimácii,
e) žalobné body,
f) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
g) žalobný návrh.
§ 411h
Ak bolo podaných viacero žalôb ohľadom toho istého oznámenia podľa § 411a,
je konanie o každej z nich spojené s konaním, ktoré sa začalo ako prvé.
Rozhodnutie o žalobe
§ 411j
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom
zruší
a) oznámenie o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,
ak kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívnou kolektívnou zmluvou
vyššieho stupňa,
b) oznámenie o tom, že uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívnou
kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, ak kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívnou
kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
(3) Rozsudok podľa odseku 1 alebo odseku 2 súd doručí účastníkom konania;
odošle im ho do troch dní od jeho vyhlásenia.
SIEDMA HLAVA
KONANIE O KOMPETENČNEJ ŽALOBE
§ 412
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia kladného kompetenčného
konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo
ešte nezačatým administratívnym konaním medzi
a) orgánmi verejnej správy navzájom,
a to vrátane ústredných orgánov štátnej správy, alebo
b) orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom (ďalej len "iný subjekt").
(2) Kladný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej
správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne
konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý chce vykonať vo veci administratívne
konanie, a iným subjektom, ktorý chce rovnakú vec upraviť vlastným postupom.
(3) Záporný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej
správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiadny z nich nechce vykonať v tej
istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý
nechce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý svoju príslušnosť
upraviť rovnakú vec vlastným postupom popiera.
§ 413
Účastníci konania
(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
(2) Účastníkom konania je aj účastník toho konania, v ktorom došlo ku vzniku
kompetenčného konfliktu, ak nie je žalobcom podľa § 414 písm. c).
§ 414
Žalobná legitimácia
Žalobcom je
a) orgán verejnej správy, ktorý pri kladnom kompetenčnom
konflikte tvrdí, že mu vo veci patrí pôsobnosť, a popiera pôsobnosť iného orgánu
verejnej správy, ktorý vo veci vykonáva administratívne konanie, alebo pôsobnosť
iného vo veci konajúceho subjektu,
b) orgán verejnej správy, ktorý pri zápornom kompetenčnom konflikte popiera vo veci
svoju pôsobnosť a tvrdí, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie patrí inému
orgánu verejnej správy alebo že vo veci má konať iný subjekt,
c) účastník toho konania, v ktorom sa otázka pôsobnosti stala spornou.
§ 415
Žalovaný
(1) Žalovaným je orgán verejnej správy alebo iný subjekt, ktorý je druhou
stranou kompetenčného konfliktu.
(2) Pri žalobcovi podľa § 414 písm. c) sú žalovanými orgány verejnej správy
alebo orgán verejnej správy a iný subjekt, medzi ktorými je sporná pôsobnosť.
(3) Ak má správny súd za to, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie
môže patriť inému orgánu verejnej správy ako tomu, ktorý bol v žalobe označený za
stranu kompetenčného konfliktu, uznesením ho priberie do konania ako ďalšieho žalovaného.
(4) Ak je stranou kompetenčného konfliktu orgán verejnej správy, koná za
neho ústredný orgán štátnej správy príslušný podľa úseku štátnej správy alebo jeho
nadriadený orgán s celoslovenskou pôsobnosťou; ak ho niet alebo ak je sporná aj táto
jeho príslušnosť, koná orgán verejnej správy sám.
Náležitosti žaloby
§ 416
(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie administratívneho konania alebo veci, ktorej sa kompetenčný konflikt
týka,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
(2) K žalobe musia byť pripojené listiny, ktorých sa žalobca dovoláva.
§ 419
Rozhodnutie o žalobe
(1) Správny súd uznesením zastaví konanie, ak
a) nejde o kompetenčný
konflikt,
b) administratívne konanie týkajúce sa kompetenčného konfliktu bolo už skončené,
c) rozhodovanie kompetenčného konfliktu patrí podľa osobitného predpisu inému orgánu,
d) možno na návrh žalobcu kompetenčný konflikt odstrániť, a to aj ako otázku predbežnú,
v inom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu okrem ústavnej sťažnosti.
(2) Ak správny súd o žalobe nerozhodne inak, tak bez nariadenia pojednávania
rozsudkom určí, ktorý z orgánov verejnej správy má pôsobnosť vo veci vykonať administratívne
konanie alebo že pôsobnosť upraviť vec vlastným postupom patrí inému subjektu. Vo
výroku uvedie označenie veci a orgánu verejnej správy alebo iného subjektu, ktorého
pôsobnosť bola určená.
(3) Orgán verejnej správy konajúci v rozpore s určením pôsobnosti správnym
súdom je povinný bezodkladne ukončiť administratívne konanie spôsobom príslušným
podľa osobitného predpisu upravujúceho toto konanie. To platí primerane aj na iný
subjekt.
ÔSMA HLAVA
KONANIE O NÁVRHOCH V INÝCH VECIACH
Prvý diel
Konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy
§ 420
Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti
rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach,
o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len "cudzí orgán verejnej správy"),
ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právne
záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia
cudzích orgánov verejnej správy.
§ 421
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
§ 422
Návrhová legitimácia
Navrhovateľom je osoba, o ktorej právo alebo právom chránený záujem v
rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide.
§ 423
Odporca
Odporcom je osoba, o ktorej povinnosť v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej
správy ide.
Náležitosti návrhu
§ 424
(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu návrhu,
b) označenie odporcu,
c) označenie rozhodnutia a cudzieho orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, a deň
jeho vydania,
d) opísanie rozhodujúcich skutočností,
e) návrh výroku rozhodnutia.
(2) K návrhu musí byť pripojené rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej
správy a jeho úradný preklad do štátneho jazyka; to neplatí, ak toto rozhodnutie
bolo vyhotovené v českom jazyku.
§ 425
Správny súd v konaní preskúmava, či
a) rozhodnutie cudzieho orgánu
verejnej správy je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci orgánov verejnej správy Slovenskej
republiky,
c) odporcovi nebola postupom cudzieho orgánu verejnej správy odňatá možnosť riadne
sa zúčastniť na konaní, najmä či bol riadne oboznámený o začatí konania a predvolaný
na výsluch,
d) v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy sa ukladá plnenie, ktoré je podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné alebo vykonateľné, alebo nie je
inak v rozpore s verejným poriadkom.
Rozhodnutie o návrhu
§ 427
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že neboli súčasne splnené všetky
podmienky ustanovené v § 425, návrh uznesením zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí súčasné splnenie všetkých podmienok
ustanovených v § 425, uznesením rozhodne, že rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej
správy je vykonateľné. Vo výroku uvedie označenie rozhodnutia a cudzieho orgánu verejnej
správy, ktorý ho vydal, a deň jeho vydania.
§ 428
(1) Rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy možno na území Slovenskej
republiky vykonať len na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 427 ods. 2.
(2) Rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy, o ktorom správny súd
rozhodol podľa § 427 ods. 2, sa vykoná ako rozhodnutie orgánu verejnej správy Slovenskej
republiky.
Druhý diel
Konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou
§ 430
Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva
súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie
dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu.
§ 431
Účastníci konania
Účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 46.
Náležitosti návrhu
§ 433
(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie druhu návrhu,
b) vymedzenie účelu inšpekcie,
c) určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia
vykonať,
d) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia,
e) určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali
mať, ak je navrhovateľom protimonopolný úrad,
f) uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady
alebo dokumenty nachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch,
g) návrh výroku rozhodnutia.
(2) K návrhu Komisie musí byť pripojené rozhodnutie Komisie o nariadení
vykonania inšpekcie.
§ 434
Správny súd môže požiadať navrhovateľa o podrobnejšie písomné vysvetlenie
tých skutočností, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie primeranosti podaného návrhu.
§ 435
(1) Správny súd v konaní začatom na návrh Komisie postupuje v súlade
s osobitným predpisom.
(2) Správny súd v konaní začatom na návrh protimonopolného úradu
preskúmava,
a) či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu sú úmerné a dostatočne odôvodnené
s ohľadom na závažnosť možného obmedzenia hospodárskej súťaže,
b) význam hľadaného podkladu alebo dokumentu,
c) účasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže,
d) odôvodnenosť predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v
určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.
Rozhodnutie o návrhu
§ 436
Správny súd rozhodne o návrhu do troch dní od jeho doručenia alebo
do troch dní od doručenia vysvetlenia podľa § 434.
§ 437
(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že návrh nie je dôvodný, uznesením
ho zamietne.
(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, uznesením
vydá súhlas s inšpekciou a ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné
prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka, ktorý sa zúčastní na
inšpekcii. Vo výroku uvedie určenie účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov
alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré
inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomoci pri výkone inšpekcie, určenie lehoty
nie kratšej ako 30 dní, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, meno, priezvisko a adresu
trvalého alebo prechodného pobytu ustanoveného opatrovníka.
(3) Uznesenie podľa odseku 1 správny súd doručí navrhovateľovi a uznesenie
podľa odseku 2 navrhovateľovi a ustanovenému opatrovníkovi. Navrhovateľ zabezpečí
doručenie uznesenia správneho súdu podľa odseku 2 osobe, ktorá užíva objekty, priestory
a dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať.
PIATA ČASŤ
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
PRVÁ HLAVA
KASAČNÁ SŤAŽNOSŤ
§ 438
(1) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu podľa § 10.
(2) O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho správneho súdu a vo
veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho správneho súdu (ďalej
len "kasačný súd").
§ 439
Prípustnosť kasačnej sťažnosti
(1) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu
správneho súdu podľa § 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu,
a) ktorým sa upravuje
vedenie konania,
b) proti ktorému je prípustná sťažnosť,
c) o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní,
d) o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka
a prekladateľa,
e) týkajúceho sa odkladného účinku žaloby,
f) o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2 a § 262 ods. 2,
g) ktorým sa prerušuje konanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) alebo c),
h) o výške náhrady trov konania,
i) o dočasnom pozastavení účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo
niektorého jeho ustanovenia.
(3) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak
a) sa opiera o iné dôvody,
ako sú uvedené v § 440,
b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom,
v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol,
c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
(4) Kasačná sťažnosť nie je prípustná ani proti právoplatnému rozhodnutiu
správneho súdu vo veciach podľa § 23 ods. 2 písm. e) až g).
Dôvody kasačnej sťažnosti
§ 440
(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú
subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym
súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí
o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie,
v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno
vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
§ 442
Subjekty oprávnené podať kasačnú sťažnosť
(1) Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní
podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za
podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len "sťažovateľ").
(2) Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom
konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len "opomenutý
sťažovateľ").
(3) Ak mohlo dôjsť k stretu záujmov podľa § 319 ods. 2, § 343 ods. 2, §
354 ods. 2 a § 363 ods. 2, kasačnú sťažnosť môže za obec, mesto, mestskú časť alebo
samosprávny kraj podať aj zastupiteľstvo, ak o tom rozhodne uznesením.
Lehota a miesto na podanie kasačnej sťažnosti
§ 443
(1) Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia
správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.
(3) Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote
jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe
vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu
žalovanému orgánu verejnej správy.
(4) Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí správneho súdu dozvedel, najneskôr v lehote
troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.
(5) Zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť.
§ 445
Náležitosti kasačnej sťažnosti
(1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.
Odkladný účinok kasačnej sťažnosti
§ 446
(1) Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak
a) bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o
správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy
je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku
podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,
b) bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o
správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie,
ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o
správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia.
§ 447
(1) Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie
je v rozpore s verejným záujmom.
(2) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného
súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu
a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí
alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa
primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
§ 448
Účastníci konania
Účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť,
a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie.
§ 449
Zastúpenie
(1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Postup správneho súdu po podaní kasačnej sťažnosti
§ 450
(1) Ak má kasačná sťažnosť vady podľa § 449 a sťažovateľ nebol riadne
o povinnosti podľa § 449 poučený, správny súd vyzve sťažovateľa na odstránenie vád
a poučí ho o následku ich neodstránenia. To platí primerane aj na opomenutého sťažovateľa.
(2) Po odstránení vád podľa odseku 1 správny súd rozhodne o vyrubení
súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť a o návrhoch na oslobodenie od súdneho
poplatku.
(3) Správny súd doručí kasačnú sťažnosť všetkým účastníkom konania s
výzvou, aby sa vyjadrili k jej obsahu v lehote nie kratšej ako 15 dní, s poučením,
že inak sa bude konať bez ich vyjadrenia.
(4) Ak sa účastníci konania vyjadria ku kasačnej sťažnosti v lehote podľa
odseku 3, správny súd doručí vyjadrenia sťažovateľovi.
(5) Správny súd môže vynucovať predloženie administratívnych spisov,
prípadne ďalších podkladov, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie, ukladaním
pokút.
§ 451
(1) Po uplynutí lehôt podľa § 450 správny súd predloží kasačnému súdu
kasačnú sťažnosť, vyjadrenia, ak boli podané, príslušný súdny spis a administratívne
spisy, prípadne ďalšie doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.
(2) Súčasťou predloženia veci podľa odseku 1 je aj stanovisko správneho
súdu k tomu, či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou, včas a či je jej
podanie prípustné. Ak sa kasačná sťažnosť týka rozhodnutí uvedených v § 458, stanovisko
správneho súdu obsahuje označenie "LEHOTA".
(3) Na postup správneho súdu sa primerane použije ustanovenie § 103.
§ 452
Konanie na kasačnom súde
(1) Na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Na konanie o kasačnej sťažnosti sa nepoužijú ustanovenia o zmene a
späťvzatí žaloby.
Viazanosť rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti
§ 453
(1) Kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak
od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol
dotknutý.
(2) Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi.
Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti, kasačný súd neprihliada.
(3) Kasačný súd nie je viazaný sťažnostným návrhom.
§ 455
Pojednávanie
Kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie
môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
§ 456
(1) Kasačný súd konanie o kasačnej sťažnosti preruší aj vtedy, ak rozhodol,
že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným
otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
(2) Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, môže kasačný súd v kasačnom
konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal
a sú na to závažné dôvody.
Rozhodnutie kasačného súdu
§ 457
(1) Ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku správneho súdu, rozhoduje
o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) O kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu správneho súdu rozhoduje
kasačný súd uznesením.
§ 458
(1) O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré
sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vo veciach azylu,
rozhodne kasačný súd do 60 dní od predloženia veci správnym súdom, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré
sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného
útočiska podľa osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne
kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci správnym súdom; to neplatí,
ak bol žalobca prepustený zo zaistenia.
(3) O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré
sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu podľa § 193a rozhodne kasačný
súd do troch mesiacov od predloženia veci správnym súdom.
§ 459
Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) ak nie je prípustná podľa § 439,
d) neboli splnené podmienky podľa § 449,
e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa
§ 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).
§ 462
(1) Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu
na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého
pôsobnosti patrí.
(2) Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom,
a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
a vec mu vráti na ďalšie konanie.
(3) Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom a správny
súd ho zrušil, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že žalobu zamietne.
§ 463
Na písomné vyhotovenie rozhodnutia kasačného súdu sa primerane použijú
ustanovenia § 139, 141 a § 147 ods. 2.
§ 464
(1) Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá
už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
(2) Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá
už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe
skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu
stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
§ 465
Odlišné stanovisko sudcu
Ak rozhodnutie kasačného senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý
nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím kasačného senátu, má právo, aby sa jeho odlišné
stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.
§ 466
Veľký senát
(1) Ak má byť vec postúpená na rozhodnutie veľkému senátu podľa § 22 ods.
1 písm. a) a b), v uznesení o postúpení musí byť uvedený dôvod takéhoto postupu,
a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce.
Uznesenie o postúpení sa doručí aj generálnemu prokurátorovi.
(2) Ak rozhodovanie veľkého senátu navrhol v kasačnej sťažnosti generálny
prokurátor podľa § 22 ods. 1 písm. c), v uznesení o postúpení veci sa uvedie dôvod
takéhoto postupu navrhnutý generálnym prokurátorom, a to prípadne aj s otázkou, ktorej
posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce.
(3) Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho
správneho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní
chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi
vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.
(4) Ak to považuje veľký senát za potrebné, môže požiadať o stanovisko
ku kasačnej sťažnosti generálneho prokurátora, ak kasačná sťažnosť nebola podaná
generálnym prokurátorom a konanie pred správnym súdom nezačalo na základe žaloby
prokurátora alebo prokurátor do konania pred správnym súdom nevstúpil.
(5) Veľký senát o kasačnej sťažnosti podľa povahy veci rozhodne
a) spôsobom
ustanoveným v § 459 až 462 alebo
b) uznesením, v ktorého výroku rozhodne o
1. otázke rozhodujúcej pre posúdenie veci
a
2. postúpení veci senátu, ktorý mu vec postúpil alebo predložil.
(6) Senát, ktorému bola vec postúpená veľkým senátom podľa odseku 5 písm.
b), následne rozhodne o kasačnej sťažnosti.
(7) Ak neboli splnené podmienky na postúpenie veci, veľký senát uznesením
vráti vec senátu, ktorý mu ju postúpil.
§ 467
Trovy kasačného konania
(1) Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.
(2) Ak kasačný súd zmení rozhodnutie správneho súdu, rozhodne aj o nároku
na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.
(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
(4) Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej
sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré
predchádzalo zrušeniu rozhodnutia správneho súdu.
Ďalší priebeh konania
§ 468
Správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie
o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd.
DRUHÁ HLAVA
ŽALOBA NA OBNOVU KONANIA
Prípustnosť obnovy konania
§ 472
Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu
sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,
že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia
neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
§ 474
Subjekty oprávnené podať žalobu na obnovu konania
Žalobu na obnovu konania môže podať účastník konania a osoba zúčastnená
na konaní podľa § 41 ods. 2, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, a generálny
prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 4.
§ 475
Lehota a miesto na podanie žaloby na obnovu konania
(1) Žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa,
keď ho mohol uplatniť.
(2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.
(3) Žaloba na obnovu konania sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.
§ 476
Náležitosti žaloby na obnovu konania
V žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c) dôvod obnovy,
d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,
f) žalobný návrh.
§ 477
(1) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
(2) Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania.
§ 478
Účastníci konania
Účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, a tí, ktorí
boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na
obnovu konania smeruje.
§ 479
Zastúpenie
Žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.
§ 480
Konanie o žalobe na obnovu konania
(1) Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
druhej časti tohto zákona.
(2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.
Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná
žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
§ 481
Viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania
(1) Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.
(2) Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
§ 482
Odkladný účinok
(1) Správny súd môže na návrh žalobcu z dôvodu hodného osobitného zreteľa
priznať žalobe na obnovu konania odkladný účinok vo vzťahu k
a) napadnutému rozhodnutiu
správneho súdu alebo
b) napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy.
(2) Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia
§ 186 až 189.
Rozhodnutie o žalobe na obnovu konania
§ 483
(1) Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
a)
bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o
správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
e) je zjavne nedôvodná.
(2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
§ 484
(1) Ak správny súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozsudkom rozhodne,
či obnovu konania povolí alebo zamietne.
(2) Právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladajú právne
účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a právne účinky rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy, ak boli odložené v pôvodnom súdnom konaní zo zákona alebo
na základe rozhodnutia správneho súdu.
§ 485
Postup po povolení obnovy konania
Ak rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, správny
súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo
najavo tak pri pôvodnom konaní, ako aj pri prejednávaní obnovy.
§ 486
(1) Ak správny súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je správne, zamietne
rozsudkom návrh na jeho zmenu.
(2) Ak správny súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie
nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne správny súd o nároku na náhradu
trov pôvodného konania i obnoveného konania.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 487
Splnomocňovacie ustanovenie
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti,
ustanoví podrobnosti o zázname z procesných úkonov, zápisnici o procesných úkonoch
a o dožiadaní.
§ 488
Ak sa konanie podľa tohto zákona týka utajovaných skutočností, citlivých
informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu, použijú sa ustanovenia
tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 489
Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona
považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské
vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa,
aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
Prechodné ustanovenia
§ 491
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická
osoba.
(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli,
sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
§ 492
(1) Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(3) Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú
zachované.
§ 493
Konania vo veciach kompetenčných konfliktov uvedených v § 8, o ktorých
rozhodovali súdy podľa osobitného predpisu, v ktorých nebolo ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona rozhodnuté, dokončí podľa tohto zákona kompetenčný senát.
§ 493a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019
Na konania o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany
začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2018 sa použijú ustanovenia tohto
zákona v znení účinnom od 1. januára 2019; lehota podľa § 388 začína v týchto konaniach
plynúť od 1. januára 2019.
§ 493b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája
2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne
a miestne príslušného súdu na iný súd.
§ 493c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2022
Ak je podľa § 492 daná príslušnosť
a) krajského súdu, vykonáva ju od
1. januára 2023 správny súd ustanovený osobitným predpisom,
b) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vykonáva ju od 1. januára 2023 najvyšší
správny súd.
§ 493d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Na konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej
samosprávy začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo
dňa účinnosti tohto zákona.
§ 493e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2023
Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
§ 493f
Osobitné prechodné ustanovenia
(1) Žalobou na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatné rozhodnutie
správneho súdu vydané do 30. júna 2016.
(2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd podľa § 10, v ktorého
obvode má sídlo žalovaný, ak odseky 3 a 4 neustanovujú inak.
(3) Žalobu na obnovu konania vo veciach zodpovedajúcich veciam podľa §
11 písm. a) až g) prejedná najvyšší správny súd.
(4) Ak nemožno určiť príslušnosť podľa odseku 2, je na konanie príslušný
Správny súd v Banskej Bystrici.
Záverečné ustanovenia
§ 495
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
Zákon č. 88/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2017.
Zákon č. 344/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2019.
Zákon č. 413/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2020.
Zákon č. 187/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2021.
Zákon č. 423/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2021.
Zákon č. 512/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2022.
Zákon č. 151/2022 Z.z. v znení zákona č. 398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť
1. júnom 2022 okrem čl. II bodov 1 a 3 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júnom
2023.
Zákon č. 375/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 18. novembrom 2022.
Zákon č. 398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2022.
Zákon č. 150/2022 Z.z. v znení zákona č. 398/2022 Z.z. nadobudol účinnosť
1. júnom 2023.
Zákon č. 239/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2023.
Zákon č. 40/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 15. marcom 2024.
Zákon č. 289/2024 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2025.
Andrej Kiska v.r.
Peter Pellegrini v.r.
Robert Fico v.r.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti
uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov
únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú.v. ES
L 329, 30.12.1993) v znení smernice Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012 (Ú.v. EÚ L
26, 26.1.2013).
2. Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti
uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte,
ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú.v. ES L 368, 31.12.1994) v znení smernice
Rady 96/30/ES z 13. mája 1996 (Ú.v. ES L 122, 22.5.1996), smernice Rady 2006/106/ES
z 20. novembra 2006 (Ú.v. EÚ L 363, 20.12.2006), vykonávacieho rozhodnutia Komisie
z 19. júla 2012 (Ú.v. EÚ L 192, 20.7.2012) a smernice Rady 2013/19/EÚ z 13. mája
2013 (Ú.v. EÚ L 158, 10.6.2013).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou
sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich
sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti
a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap. 15/ zv. 7; Ú.v. EÚ L 156, 25.6.2003) v znení smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 (Ú.v. EÚ L 24, 29.1.2008) a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 (Ú.v. EÚ L 26, 28.1.2012).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní
s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú.v.
EÚ L 102, 11.4.2006) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009
z 18. júna 2009 (Ú.v. EÚ L 188, 18.7.2009).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o
priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného
prostredia) prepracované znenie (Ú.v. EÚ L 334, 17.12.2010).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o
posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie
(kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 26, 28.1.2012) v znení smernice Európskeho Parlamentu
a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú.v. EÚ L 124, 25.4.2014).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole
nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení
a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú.v. EÚ L 197, 24.7.2012).