V poslednej dobe sa slovo ekomodulácia skloňuje vo všetkých svojich podobách často a na rôznej úrovni komunikácie. Čakanie na predpis, ktorý dá čarovné riešenie na začiatku akéhosi reťazca a pohne výrobcov vyhradených výrobkov ako obalov či elektrozariadení k zamysleniu sa nad materiálom z ktorého sa výrobok vyrába, návrhom udržateľných výrobkov – tzv. ekodizajnom, či iným faktorom smerujúcim k trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti vyhradených výrobkov a k zohľadneniu prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch. V opačnom prípade príde akási penalizácia vo forme vyššieho poplatku. Keďže v súčasnosti chýba jednotné usmernenie na európskej aj národnej úrovni, v príspevku sa pozrieme, čo danému „slovu so širokým významom“ predchádzalo, kde sa už rieši a aké sú odporúčania pri zavádzaní ekomodulácie.
Čomu môžeme vďačiť za to, že sa tento koncept úľavy pri využívaní materiálov vrátane druhotných surovín šetriacich životné prostredie, ekodizajnu, ktorý pomôže k obehovosti materiálov, trvanlivosti, opraviteľnosti a opätovnej použiteľnosti výrobkov a ich následnej recyklovateľnosti, keď sa stanú odpadmi, dostáva do popredia?
V EÚ hlavné priority pre výrobcov, spotrebiteľov a odpadové hospodárstvo priniesol v roku 2015 kľúčový dokument
Akčný plán pre obehové hospodárstvo EÚ
(v súčasnosti na neho nadviazal
Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu),
ktorý obsahoval prioritné oblasti a opatrenia na podporu obehového hospodárstva, medzi ktoré patrí
tlak na ekodizajn výrobkov,
aby boli udržateľnejšie, zvýšené požiadavky na vlastnosti umožňujúce opätovné použitie obalov, recykláciu, na použitie najlepších dostupných techník. Medzi ďalšie priority dokumentu, ktoré môže ekomodulácia ovplyvniť, patria
udržateľnosť kľúčových hodnotových reťazcov
pre elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vozidlá, obaly, plasty, textilné výrobky, stavebníctvo, potraviny, vodu a živiny či
posilnenie postavenia spotrebiteľov
v práve na relevantné informácie o výrobkoch, dostupnosti opráv, náhradných dielov, práve na opravu a iné. Do priorít sa dostali aj
zelené verejné obstarávanie či podpora trhu s druhotnými surovinami.
V rámci priority
menej odpadu, viac hodnoty
bol následne v roku 2018 prijatý tzv.
odpadový balík [1, 2, 3, 4, 5, 6].
Ten tvoria revidované odpadové smernice, ktoré mali najneskôr do 5. júla 2020 vstúpiť do účinnosti legislatív členských štátov EÚ a prostredníctvom ktorého sa v nasledujúcich rokoch v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov v prípade kolektívneho plnenia (na Slovensku prostredníctvom organizácií zodpovedností výrobcov pre všetky prúdy vyhradených výrobkov, t.j. obalov, neobalových výrobkov, batérií a akumulátorov, elektrozariadení, vozidiel, pneumatík a prostredníctvom tretej osoby pre vyhradený prúd batérií a akumulátorov) dostane do popredia ekomodulácia ako opatrenie smerom k podpore a dosiahnutiu výrazne navýšených cieľov odpadového hospodárstva v oblasti recyklácie obalov, komunálnych odpadov a zníženiu množstva komunálnych odpadov ukladaných na skládkach odpadov, ale