Súčasťou poplatkovej agendy je od tohto roku poplatok za miestny rozvoj obcí. Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) nadobudol účinnosť 1. novembra 2016. Svojim charakterom sa zaraďuje do daňových bežných príjmov obce a témou príspevku je jeho zapracovanie do života obce ako dobrovoľne stanoviteľného komunálneho poplatku na základe všeobecne záväzného nariadenia (VZN). V prvej časti sa zaoberám miestnym poplatkom z hľadiska vyrubenia a overenia základnou finančnou kontrolou a následne aj spôsobom jeho účtovania ako daňového príjmu a rozpočtovania do príslušnej podpoložky ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Súčasne v príspevku sa venujem výpočtu dôležitých faktov plynúcich z novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj (zákon č. 375/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Druhá časť príspevku sa venuje tvorbe všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“) s odporúčaniami pre obce.
Miestny poplatok za rozvoj z hľadiska daňového poriadku
V súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj sa na účely vyrubenia a správy poplatku vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Vyrubenie poplatku obcou sa realizuje formou rozhodnutia. Rozhodnutie obsahuje rovnaké náležitosti ako v prípade miestnych daní.
Z hľadiska poplatníka a správcu dane je rozdiel v ohlasovacej povinnosti, pričom poplatok za rozvoj sa neohlasuje poplatníkom obci, ale obec ho vyrubí priamo dňom právoplatného stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. (Pozn. autora: na základe novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj).
Je teda povinnosťou obce, ak má miestny poplatok definovaný a účinný vo VZN, vyrubiť jeho výšku za základe stanovenej sadzby za druh stavby. Takéto stavebné povolenie sa týka stavby na území obce/jej časti, ktorá musí byť určená a ohraničená VZN. Rovnako obec nemusí ustanoviť poplatok (respektíve sadzby poplatkov) pre všetky zákonom určené pozemné stavby.
Základom poplatku je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby uvedená v m2, pričom ak má nadzemná časť viac miestností, základom poplatku je súčet výmery všetkých miestností, ktoré sa nachádzajú výlučne v nadzemných podlažiach stavby. Pre účely zistenia tejto skutočnosti nekontaktuje obec staviteľa (fyzickú, či právnickú osobu). Údaje získa priamo zo stavebného povolenia k predmetnej stavbe. Právoplatnosť stavebného povolenia musí byť vyznačená po 1. januári 2017, aby správca dane (obec) mohol zákonne uplatniť svoje právo z VZN a vyrubiť príslušnú daň pre danú nadzemnú časť podlahovej plochy realizovanej stavby v obci/ jej časti, prípadne za určený druh stavby na základe svojho VZN.
Miestny poplatok za rozvoj z hľadiska účtovania a rozpočtovania
Miestny poplatok podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania“) sa účtuje ako miestna daň/poplatok. Miestny poplatok sa účtuje prostredníctvom výnosového účtu 633 – Výnosy z poplat