Zavedenie nového inštitútu pre mestá a obce, ktorým je miestny poplatok za rozvoj, upravuje zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“); zákon bol schválený v NR SR v novembri 2015 s účinnosťou od 1. novembra 2016, čím zákonodarca ponechal dostatočný priestor miestnym samosprávam, aby sa pripravili (z hľadiska technického, aj administratívneho) v súvislosti s jeho zavedením do praxe, napr. začať rozpravu v rámci samosprávy o zavedení poplatku za rozvoj, o stanovení výšky poplatku v rámci ustanoveného rozpätia až po jeho následné zverejnenie vo všeobecne záväznom nariadení obce (VZN).
Pôvodný zámer zákonodarcov (išlo o poslanecký návrh zákona) bol začleniť, resp. doplniť legislatívne miestny poplatok za rozvoj do zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), ktorého názov z hľadiska legislatívneho nie je možné meniť, keďže zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku upravuje len jeden druh poplatku, a to poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné úpravy, a tiež aj preto, že miestny poplatok za rozvoj má osobitnú povahu, ktorého uloženie je založené na dobrovoľnosti obce a schvaľuje sa prostredníctvom VZN obce.
Tiež zo všeobecnej teórie daní a poplatkov vyplýva, že poplatkom sa spoplatňuje určitá činnosť a zdaňuje sa určitý zdaniteľný príjem, avšak pri miestnom poplatku za rozvoj nejde o činnosť, ale o rozvoj určitých (územným plánom na to určených) pozemkov na určitý účel.
Rozvojom – developovaním takejto lokality vzniknú určité nároky a potreby, ktoré sú kladené na verejný sektor, ktorým je samospráva obce/mesta. Ide najmä o vybudovanie cestnej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, napr. materské školy, školy, občianska vybavenosť a pod.
Predmetom spoplatnenia teda je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady, a z týchto dôvodov bola legislatívna úprava miestneho poplatku za rozvoj zverejnená novým osobitným zákonom.
Zámer zástupcov územných samospráv miest a obcí zaviesť do praxe takýto poplatok nebola myšlienka úplne nová v čase jeho návrhu, samospráva sa zaoberala možnosťou zaviesť poplatok za rozvoj súvisiaci s rýchle sa rozvíjajúcou rozsiahlou výstavbou obytných domov a veľkých bytových komplexov predovšetkým prostredníctvom tzv. developerov, už niekoľko rokov.
Zavedeniu tohto poplatku prebehla aj dostatočná rozprava tak na pôde ministerstva, ako aj vrcholových zástupcov samospráv predovšetkým väčších miest na Slovensku. Čas na jeho zavedenie dozrel až v posledn