Podľa zákona o miestnych daniach sa daňová povinnosť, ktorá sa týka stavieb, určuje na základe účelu ich využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Aj keď sa stavba fakticky nevyužíva, jej klasifikácia pre daňové účely by mala byť založená na deklarovanom účele využitia, ktorý nemusí zodpovedať využitiu uvedenému v stavebnom povolení. Nasledujúci príspevok odpovedá na otázku, či nevyužívanie stavby ovplyvňuje jej kategorizáciu a výšku daňovej povinnosti.
Kategórie stavieb v závislosti od ich účelu
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) predmetom dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení:
a)
stavby na bývanie s najviac tromi bytmi a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu,
b)
stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
c)
chaty a stavby na individuálnu rekreáciu,
d)
samostatne stojace garáže,
g)
priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu,
h)
stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou,
i)
ostatné stavby neuvedené v písmenách a) až h).
Podľa § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojených so zemou pevným základom.
Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať
.Podľa § 10 ods. 4 zákona o miestnych daniach na zaradenie stavby podľa odseku 1 je
rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia
.Podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.