Ing. Iveta Matlovičová

Zamestnanec sa chystá do predčasného starobného dôchodku a žiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou so súčasným vyplatením odchodného. Zatiaľ však nespĺňa podmienky na predčasný dôchodok, chýbajúce obdobie chce riešiť evidenciou na úrade práce. Má za takýchto podmienok nárok na odchodné? Čím má zamestnanec preukázať oprávnenie na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok, ktorý má byť podmienkou nároku na odchodné?

Od 1. 7. 2023 sa zmenila výška životného minima. Je to dôležitý parameter vo finančnej oblasti, pretože od neho sú odvodené viaceré mzdové veličiny. Suma životného minima má priamy dopad aj na dávky v hmotnej núdzi, vybrané peňažné príspevky a štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok. Od sumy životného minima sú závislé aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy dopad na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.

V súvislosti s nástupom a ukončením čerpania materskej, či otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, spojených s poskytovaním hmotného zabezpečenia počas tohto obdobia, má zamestnávateľ voči príslušnej zdravotnej poisťovni zamestnanca a Sociálnej poisťovni oznamovacie povinnosti, ktoré mu ukladajú príslušné zákony. Ide o zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v z. n. p. (ďalej len (zákon o zdravotnom poistení“) a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sú tri samostatné pracovnoprávne inštitúty, ktoré sú upravené v § 166 až § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Právo na čerpanie materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky je individuálne právo zamestnanca, ktoré si muž a žena uplatňuje samostatne (žena za seba, muž za seba). To znamená, že ak obaja rodičia pracujú, každý z nich môže čerpať túto dovolenku, prípade obaja súčasne.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €. Dňa 7. 12. 2022 bola schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), z ktorej vyplýva, že výška príplatkov za vykonanú prácu už nebude stanovená pevnou sumou uvedenou v Zákonníku práce, ale ich minimálna výška sa určí príslušnou percentuálnou sadzbou z platnej minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je ustanovená nariadením vlády SR. Novela Zákonníka práce nadobúda účinnosť 1. 6. 2023.

Po odchode zamestnankyne na materskú dovolenku sme vzali na administratívne práce inú pracovníčku, ktorá má dohodnutú zmluvu na dobu určitú – jeden rok do 31. 12. 2022. Môžeme jej teraz predĺžiť zmluvu na dva roky (s uvedením, že ide o zastupovanie počas MD, RD)? Pôvodne sme do zmluvy totiž neuviedli, že ide o zastupovanie.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €. Dňa 7. 12. 2022 bola schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), z ktorej vyplýva, že výška príplatkov za vykonanú prácu už nebude stanovená pevnou sumou uvedenou v Zákonníku práce, ale ich minimálna výška sa určí príslušnou percentuálnou sadzbou z platnej minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je ustanovená nariadením vlády SR. Novela Zákonníka práce nadobúda účinnosť 1. 6. 2023.

Príspevok rozoberá pracovnoprávne záležitosti starostov obcí (primátorov miest), t. j. nároky súvisiace s dovolenkou a odstupným, ako aj registračné povinnosti voči zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni. Právne postavenie a platové pomery starostov upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v z. n. p. (ďalej len „zákon o právnom postavení starostov“).

Učiteľka na prvom stupni má od 1. septembra 2022 čiastočný pracovný úväzok na 48 %. 48 % z 23 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti je 11 hodín za týždeň. 48 % z 37,5-hodinového týždenného pracovného času je 18 hodín za týždeň. Jej pracovný rozvrh je nasledujúci: -       Pondelok: 7.00 h do 13.30 h (12.00 do 12.30 obedná prestávka), 4 hodiny výchovno-vzdelávacej činnosti, -       Utorok: 7.00 h do 13.30 h (12.00 do 12.30 obedná prestávka), 4 hodiny výchovno-vzdelávacej činnosti, -       Piatok: 7.00 h do 13.30 h (12.00 do 12.30 obedná prestávka), 3 hodiny výchovno-vzdelávacej činnosti. Zamestnankyňa chce pracovať len tri dni v týždni. Je to možné? Neporušuje sa tým Zákonník práce? Môže jej takúto pracovnú dobu zamestnávateľ umožniť na jej vlastnú žiadosť? V stredu a vo štvrtok teda bude mať voľno? Čo v prípade úrazu počas dní, kedy nepracuje? Bude mať menej dovolenky, nakoľko nepracuje každý deň?

Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň sa počnúc rokom 2022 určuje podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2023 ide o sumu 700 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy. Z uvedeného vyplýva, že každoročný nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t. j. suma 580 €.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu podľa § 120 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej „Zákonník práce“):

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť. Minimálna mzda sa na rok 2023 na základe dohody sociálnych partnerov zvyšuje zo súčasných 646 € na 700 €. V akej výške sa budú uplatňovať minimálne mzdové nároky vás oboznámime v nasledovnom článku.

Jednou z povinností zamestnávateľa je aj povinnosť vedenia evidencie pracovného času zamestnancov ustanovená v § 99 Zákonníka práce.

Začiatok a koniec letného času na území SR je ustanovená Nariadením vlády SR č. 46/2017 Z. z. o zavedení letného času v rokoch 2017 až 2021. V súlade s európskou legislatívou začiatok letného času pripadá na poslednú marcovú nedeľu a koniec na poslednú nedeľu v októbri.

Doba odpočinkuje akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom a kedy zamestnanec prácu nevykonáva, t. j.: ●   prestávka na odpočinok a jedenie (§ 91 Zákonníka práce), ●   nepretržitý denný odpočinok (§ 92 Zákonníka práce), ●   nepretržitý odpočinok v týždni (§ 93 Zákonníka práce), ●   dni pracovného pokoja (§ 94 Zákonníka práce).

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Za vykonanú prácu majú zamestnanci právo na mzdu. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je jedna výnimka, keď zamestnanec prácu nevykonáva a tento čas sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí peňažné plnenie.

Koncom roka 2021 bola prezentovaná trojpercentná valorizácia platov zamestnancov vo verejnej správe a jednorazová odmena 350 eur. Sme príspevková organizácia mesta – na základe akej legislatívnej úpravy môžeme uvedené zrealizovať? 

Odmena na základe dohody o vykonaní práce pre dôchodcu je limitovaná alebo nie. Môžem vyplatiť aj odmenu napr. 4 000 €?

Zamestnanec je od 2. 2. 2021 práceneschopný (PN), čo pred rokom oznámil Sociálnej poisťovni aj zamestnávateľovi. Ale v priebehu minulého roka, a ani tento rok (2022) sa zamestnanec neozval ohľadne zdravotného stavu, nie je ochotný komunikovať písomne ani telefonicky. Lekárske potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti ani potvrdenie o predĺžení PN nedoručil. Aké možnosti má zamestnávateľ v tomto prípade, môže dať výpoveď zamestnancovi poštou? Aké iné možnosti má, keďže nevie so zamestnancom komunikovať? Dohoda o skončení pracovného pomeru neprichádza do úvahy, keďže zamestnanec je nekontaktný.