Jednou z povinností zamestnávateľa je aj povinnosť vedenia evidencie pracovného času zamestnancov ustanovená v § 99 Zákonníka práce.
Podľa uvedeného ustanovenia Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť:
● evidenciu pracovného času, keď ideo časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou,
● evidenciu práce nadčas, keď ideo prácu vykonávanú nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,
● evidenciu nočnej práce, keď ide o prácu vykonávanú v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou,
● evidenciu aktívnej časti pracovnej pohotovosti, kedy ide o čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu (považuje sa za prácu nadčas),
● evidenciu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti, kedy ide o čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku (považuje za pracovný čas) alebo na dohodnutom mieste mimo pracoviska (nezapočítava sa do pracovného času) a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva.
Evidencia pracovného času patrí medzi najčastejšie kontrolované oblasti Zákonníka práce. Dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy vykonávajú príslušné inšpektoráty práce.
Spôsob a forma vedenia evidencie pracovného času závisí predovšetkým od rozhodnutia samotného zamestnávateľa a konkrétnych pracovných podmienok, nakoľko súčasná právna spôsob a formu tejto evidencie neupravuje. Platí však, že správne vedenie evidencie pracovného času zamestnancov by malo byť preukázateľné (napr. v prípade kontroly z inšpektorátu práce). V praxi sa uplatňujú nasledujúce formy evidencie pracovného času:
● písomná podoba, keď je zamestnanec povinný osobne zaznamenávať čas svojho príchodu na pracovisko, čas odchodu z pracoviska a prerušenie pracovného času prostredníctvom napr. zápisom do knihy príchodov a odchodov,
● elektronická podoba, keď je zamestnanec povinný osobne zaznamenávať čas svojho príchodu na pracovisko, čas odchodu z pracoviska a prerušenie pracovného času prostredníctvom napr. čipovej karty na snímači systému evidencie dochádzky.
Judikát NS SR 3Sžo/43/2016: „Ustanovenie § 99 Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť evidenciu pracovného času, okrem iného aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Čas určený ako prestávka na odpočinok a jedlo sa za výkon práce nepovažuje. Aj pokiaľ zamestnávateľ má internú smernicu, v zmysle ktorej sa prestávka na jedenie a odpočinok poskytuje v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod., a od 15.30 hod. do 18.00 hod., nie je v konkrétnom prípade zrejmé, kedy si daný zamestnanec prestávku skutočne čerpal. Teda z takejto evidencie pracovného času nie je potom zrejmé a táto nie je vedená tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec prácu vykonával.“
Príklad č. 6: Zamestnávateľ má pre oblasť evidencie pracovného času vypracovanú internú smernicu, v zmysle ktorej vedie evidenciu pracovného času v elektronickej forme. Prestávka na jedenie a odpočinok sa poskytuje u zamestnávateľa v čase od 10.00 h do 13.00 h. Dĺžka prestávky na obed sa eviduje bez časového intervalu. Vo výkaze odpracovaných hodín bol zaznamenaný príchod zamestnanca na pracovisko, jeho odchod z pracoviska a dĺžka trvania prestávky na obed. Postupuje zamestnávateľ pri evidencii pracovného času v súlade so Zákonníkom práce?
Súčasná právna úprava zamestnávateľovi ukladá povinnosť viesť evidenciu pracovného času, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Z takejto evidencie pracovného času nevyplýva, v ktorom časovom úseku zamestnanec vykonal prácu pre zamestnávateľa a v ktorom časovom úseku čerpal prestávku na obed, a preto evidencia pracovného času nie je vedená v súlade so Zákonníkom práce.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo/43/2016 vyplýva, že prestávku na odpočinok a jedenie musí zamestnávateľ evidovať samostatne aj v prípadoch, keď má interným predpisom nastavený dlhší časový úsek (teda nie presný čas), v ktorom majú zamestnanci obednú prestávku absolvovať.
Z judikatúry súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že zamestnávatelia musia viesť presnú evidenciu pracovného času zamestnancov, a to bez ohľadu na to, kde a kedy pracujú. Rozsudok vyriekol v spore medzi španielskymi odborármi zo zväzu CCOO a tamojšou pobočkou nemeckej banky Deutsche Bank. Odborári sa odvolávali aj na prieskum spred troch rokov, kde takmer 54 % hodín nadčasov nebolo zaznamenaných. Súd sa priklonil na stranu zamestnancov a nariadil, aby sa viedla presná dochádzka: „Členské štáty musia vyžadovať od zamestnávateľov, aby zabezpečili objektívny, spoľahlivý a prístupný systém, ktorý zaznamená odpracovaný čas každého zamestnanca počas dňa.“
Zákonník práce nevyžaduje odsúhlasenie správnosti evidencie pracovného času zamestnancom. V praxi sa však často stáva, že evidenciu pracovného času, spravidla za predchádzajúci kalendárny mesiac, podpisuje zamestnanec a jeho priamy nadriadený. Týmto úkonom zamestnanec potvrdzuje „správnosť“ zaznamenanej evidencie, príp. upozorní na nedostatky. Tento postup možno s určitosťou odporučiť ako praktický a správny, nakoľko evidencia pracovného času je dôležitým podkladom na spracovanie miezd. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný predložiť zamestnancovi na jeho žiadosť doklady, na základe ktorých mu bola mzda vypočítaná. Ak teda zamestnanec požiada svojho zamestnávateľa, aby mu predložil výkaz odpracovaných hodín za predošlý mesiac, zamestnávateľ je povinný jeho žiadosti vyhovieť.
Pojem evidencia pracovného času sa v praxi často zamieňa s inštitútom evidencia dochádzky zamestnancov. Evidencia pracovného času a evidencia dochádzky sú však časovo a obsahovo odlišné pojmy [Judikát NS SR 3Asan/3/2018]. Evidencia dochádzky je evidencia príchodov a odchodov do/zo zamestnania a zaznamenáva dobu, počas ktorej sa zamestnanec zdržiava na svojom pracovisku; nie je to automaticky doba, počas ktorej zamestnanec vykonáva prácu. V rámci evidencie dochádzky zamestnávateľ často eviduje aj neprítomnosti zamestnanca, napr. čerpanie dovolenky, práceneschopnosť, návštevu lekára. Evidencia pracovného času predstavuje evidenciu pracovnej doby, t. j. zaznamenáva sa pracovný čas (časový úsek), v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, a počas ktorého vykonáva prácu a plní svoje povinnosti. V rámci evidencie tohto časového úseku je zamestnávateľ povinný zaznamenávať nielen samotný pracovný čas, ale aj prácu nadčas, nočnú prácu a aktívnu aj neaktívnu časť pracovnej pohotovosti zamestnanca.
Zdroj: www.daneauctovnictvo.sk