Začiatok a koniec letného času na území SR je ustanovená Nariadením vlády SR č. 46/2017 Z. z. o zavedení letného času v rokoch 2017 až 2021. V súlade s európskou legislatívou začiatok letného času pripadá na poslednú marcovú nedeľu a koniec na poslednú nedeľu v októbri.
Ak zamestnanec odpracuje:
● v deň zavedenia letného času v skutočnosti o hodinu menej, než pripadá na jeho riadnu pracovnú zmenu, neznamená to, že by mu mal vzniknúť nárok na mzdu za túto „chýbajúcu“ hodinu,
● pri skončení letného času o jednu hodinu viac neznamená, že ide o prácu nadčas, t. j. o prácu nad ustanovený týždenný pracovný čas (t. j. o prácu nadčas).
Tento záver vychádza z postupu pri zavedení letného času v minulých obdobiach, keď napr. v § 2 nariadenia vlády SR č. 5/1995 Z. z. o zavedení letného času v rokoch 1995 až 1997 bol vplyv zavedenia letného času na určený týždenný pracovný čas jednoznačne upravený. Keďže toto nariadenie vlády SR nebolo žiadnym ďalším nariadením zrušené, je možné právne názory na nároky zamestnancov odvodiť aj z týchto ustanovení. To znamená, že pracovná zmena sa v dôsledku zavedenia letného času skráti a určený týždenný pracovný čas v príslušnom týždni bude o jednu hodinu kratší, a opačne u zamestnancov, ktorým koniec letného času pripadne na ich pracovnú zmenu, bude určený týždenný pracovný čas v príslušnom týždni o jednu hodinu dlhší.
V súlade s § 118 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V nadväznosti na toto ustanovenie má zamestnanec nárok mzdu za čas výkonu práce vo výške podľa dohodnutých mzdových podmienok. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou v rámci pracovnej zmeny odpracuje z dôvodu zavedenia letného času o hodinu menej, dostane mzdu zodpovedajúcu nižšiemu (skutočnému) počtu odpracovaných hodín, a ak pri skončení letného času odpracuje o hodinu viac, dostane mzdu zodpovedajúcu vyššiemu počtu odpracovaných hodín. Uvedené sa vzťahuje aj na mzdové zvýhodnenia, napr. za nočnú prácu.
Zdroj: www.daneauctovnictvo.sk