Príspevok analyzuje možnosti zavedenia triedeného zberu textilu v SR. Uvedenú požiadavku včlenil do oblasti právnej úpravy odpadového hospodárstva slovenský zákonodarca na základe záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy. Analýza zohľadňuje začlenenie textilného odpadu v rámci komunálneho odpadu a zahŕňa aj potenciál produkcie následných výrobkov textilného recyklátu.
Obce by mali od roku 2025 zabezpečiť triedený zber aj na textil. Zakázať by sa malo tiež ukladanie bioodpadu z obchodov a distribúcie na skládku. Vyplýva to z novely zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o odpadoch"), ktorú na jeseň minulého roku schválili poslanci Národnej rady SR. Zákon č. 372/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 372/2021 Z.z."), ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia SR, reaguje aj na problémy aplikačnej praxe, najmä v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Zakázať by sa malo energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ak je možné ho ešte zrecyklovať. [1] Uvedená právna úprava tak bude zásadným spôsobom vplývať na realizáciu hierarchie odpadového hospodárstva a rovnako bude mať vplyv na postavenie územnej samosprávy na Slovensku.
K prijatiu uvedenej právnej úpravy pristúpil slovenský zákonodarca na základe požiadaviek smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade (ďalej len "smernica 2018/851). Uvedená smernica zmenila obsah smernice 2008/98/ES (ďalej len "smernica o odpade"). Preambula k smernici 2018/851 uvádza, že smernica o odpade nevystihovala podstatu požiadaviek na zavedenie skutočného obehového hospodárstva. Jej obsah bolo preto potrebné zmeniť nielen v záujme ochrany životného prostredia a zdravia ľudí, ale aj za účelom zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a rozumného využívania prírodných zdrojov a zlepšenia využívania obnoviteľných zdrojov energie. Jedným z hlavných politických a ekonomických motívov k prijatiu uvedenej legislatívy