Príspevok analyzuje skutkové podstaty správnych deliktov podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o IPKZ“). Ide o právny predpis, ktorý podlieha častým legislatívnym zmenám a aplikovateľnosť jeho ustanovení o zodpovednosti prevádzkovateľov skládok odpadov za správne delikty podľa tohto zákona nezriedka spôsobuje v právnej praxi problémy. Na spracovaných súdnych rozhodnutiach analyzuje príspevok skutkové podstaty dvoch deliktov podľa uvedeného zákona.
Zákon o IPKZ rámcovo vymedzuje problematiku zodpovednosti prevádzkovateľov skládok v § 1 písm. f), podľa ktorého:
"Tento zákon upravuje ... f) sankcie za porušenie povinností, ..."
. Na uvedený rámec nadväzuje legislatívne vymedzenie predpokladov na vznik zodpovednosti zakotvené v § 37 uvedeného zákona, ktoré zakotvuje skutkové podstaty správnych deliktov na úseku integrovanej prevencie a kontroly a súčasne ustanovuje niektoré hmotnoprávne a procesnoprávne pravidlá vyvodzovania zodpovednosti za predmetné delikty. Samotné vymedzenie pojmu integrovaná prevencia a kontrola ustanovuje zákon o IPKZ v § 2 písm. a), podľa ktorého:
"Na účely tohto zákona ... a) integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia, ..."
. Treba povedať, že zodpovednosť podľa zákona o IPKZ je z hľadiska jej členenia zodpovednosťou objektívnou a spáchania deliktu podľa