Oceľ – stavebný a spotrebný materiál ako prvok cirkulárnej ekonomiky

Vydáno: 15 minút čítania

Príspevok analyzuje mieru využitia ocele ako spotrebného a stavebného materiálu v rámci cirkulárnej ekonomiky. Uvedená surovina v dnešnej dobe najlepšie demonštruje príklad úspešného sektora ekonomiky, ktorý možno nastaviť cirkulárne za súčasného znižovania environmentálnej záťaže a klimatickej stopy.

Oceľ je jedným z najpoužívanejších kovov na svete. Vytvára stavebný prvok mrakodrapov, ale je súčasťou aj domáceho kuchynského náčinia. V období priemyselnej revolúcie bola hnacou silou technologického rastu a pokroku. Aj dnes je impulzom inovácií. Odhaduje sa, že v roku 2021 sa vyrobilo viac ako 1 950 500 000 ton ocele. Oceľ je zliatinou železa. Znamená to, že je vyrobená z kombinácie kovov a iných chemických prvkov. Jej zloženie zahŕňa železo, uhlík a cín. Rovnako ako iné kovy, ako napríklad hliník, meď, mosadz, aj oceľ možno nepretržite recyklovať bez poškodenia alebo degradácie jej vlastností. Oceľ je na vrchole zoznamu najviac recyklovaných materiálov v Severnej Amerike. V uvedenom regióne sa od roku 1970 ročne recykluje viac ako 60 % ocele. Taktiež aj vedľajšie produkty výroby ocele dosahujú vysokú mieru recyklácie, pričom asi 90 % uvedených materiálov (škvara, voda, plyn a prach) používaných pri produkcii ocele sa taktiež opätovne používa. Uvedené skutočnosti možno hodnotiť mimoriadne pozitívne predovšetkým v kontexte environmentálnych dopadov produkcie ocele. Moderné technológie výroby ocele tak podľa odborníkov zaťažujú životné prostredie v oveľa nižšej miere a zároveň šetria využiteľnosť prírodných zdrojov. Recyklácia ocele v sebe zahŕňa aj určitý finančný imperatív pre spotrebiteľov, pretože je ekonomicky menej náročná. [1]
Cesta opätovnej využiteľnosti ocele má potenciál pre významné úspory nákladov. Recyklácia ocele je energeticky náročný proces, ktorý však využíva najmodernejšie technológie. Predpokladá sa, že uvedený prístup k zahrnutiu ocele do cirkulárnej ekonomiky môže byť rozhodujúci pre globálnu stratégiu efektívnosti materiálov, pretože uhlík a energia zabudovaná do štrukturálnych rámcov môžu predstavovať 20 % až 30 % očakávanej 50-ročnej uhlíkovej stopy budovy. Vzhľadom na to, že oceľ je vysoko recyklovateľný materiál, opätovné použitie ocele je teoreticky vynikajúcou environmentálnou stratégiou a všeobecné metodiky na jej recykláciu sú už rozpracované. Odborná verej