Stravovanie zamestnancov v čase koronavírusu

Nielen Slovensko, ale celý svet čelí hrozbe zvanej koronavírus COVID-19. Šírenie tohto ochorenia má vplyvy aj na pracovnoprávne vzťahy. Veľa zamestnávateľov, najmä z oblasti administratívy, umožnilo väčšine svojich zamestnancov pracovať z domu, formou tzv. home office. Zamestnávateľ má však povinnosť zabezpečovať stravovanie svojim zamestnancom aj keď pracujú formou home office-u.

Tento článok pojednáva o povinnostiach zamestnávateľa súvisiacich so zabezpečovaním stravovania zamestnancov v čase koronavírusu a o tom, ako sa dá bezpečne táto povinnosť splniť zo strany zamestnávateľa.

Povinný a oprávnený subjekt

Zamestnávateľ vystupuje ako subjekt, ktorý je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať stravovanie. Zamestnávateľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.

Oprávneným subjektom je zamestnanec, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu v pracovnom pomere (aj v kratšom pracovnom pomere), ak je jeho pracovná zmena dlhšia ako štyri hodiny.

Stravovanie podľa Zákonníka práce

V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách. Túto povinnosť nemá voči:

• zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu (neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorý na pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny),
• zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Z § 152 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva pre zamestnávateľa nielen povinnosť zabezpečovať stravovanie pre svojich zamestnancov, ale aj povinnosť prispievať na jedlo.

Stravovanie môže zamestnávateľ zabezpečiť rôznymi spôsobmi, a to:

• poskytovaním jedla vo vlastnom stravovacom zariadení,
• poskytovaním jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo
• prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby – napr. formou poskytovania stravných lístkov (tzv. gastrolístky) alebo formou stravovacích kariet (tzv. gastrokarty).

Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Zákonník práce v § 152 ods. 2 fakultatívne umožňuje zamestnávateľovi p