V prvej časti sme sa oboznámili, kedy a akými formami je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom.
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancom na každé poskytnuté jedlo vo forme nepeňažného príspevku na stravovanie a vo výnimočných prípadoch aj vo forme finančného (peňažného) príspevku. Zákonník práce ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov z dvoch zdrojov:
1. Z nákladov zamestnávateľa, kedy je výška príspevku ustanovená rozpätím, ktorého:
- dolná hranica je suma, ktorá zodpovedá 55 % z ceny jedla,
- horná hranica je suma, ktorá zodpovedá 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (do 31. 10. 2014 suma 2,20 € a počnúc 1. 11. 2014 suma 2,31 €).
Zamestnávateľ si v rámci vymedzeného rozpätia určí sumu, ktorou bude zo svojich nákladov prispievať zamestnancom na stravovanie a jej výšku uvedie v internej smernici o zabezpečovaní stravovania.
Poznámka: Podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Do 31. 10. 2014 bola horná hranica na poskytovanie stravného hradeného z nákladov vo výške 2,60 € a počnúc 1. 11. 2014 ide o sumu 2,73 €)
2. Zo sociálneho fondu, ktorého tvorbu a použitie upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Právna úprava tohto zákona nepredpisuje minimálnu a ani maximálnu výšku príspevku, ktorou má zamestnávateľ prispievať na každé jedlo v súvislosti so zabezpečením stravovania zamestnancov. Konkrétna suma, ktorou bude zamestnávateľ prispievať na stravovanie závisí od objemu finančných prostriedkov vytvorených v sociálnom fonde a od sumy, ktorá bude určená ako príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu. Príspevok na stravovanie (vo forme nepeňažného plnenia), ktorý je poskytnutý zo sociálneho fondu, sa považuje za nepeňažný príjem, ktorý je od dane oslobodený.
Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise, t. j. v tomto prípade v internej smernici o zabezpečovaní stravovania.
♦ Príklad č. 11:
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravných lístkov v nominálnej hodnote 3,60 €. Zamestnávateľ je povinný prispievať na každé jedlo sumou najmenej 55 % z ceny jedla, t. j. 55 % zo sumy 3,60 € = 1,98 €, ale môže sa rozhodnúť, že bude prispievať vyššou sumou, ktorá sa považuje za daňový výdavok najviac do sumy zodpovedajúcej 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. najviac do sumy 2,31 €.
Zamestnávateľ sa rozhodol, že príspevok hradený z nákladov spoločnosti bude vo výške 1,98 € (55 % z ceny jedla). Zo sociálneho fondu bude zamestnávateľ prispievať