Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Pracovnoprávny vzťah je dobrovoľný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, v ktorom zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu výlučne:
- v pracovnom pomere, t. j. v pracovnoprávnom vzťahu založenom pracovnou zmluvou alebo
- v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. na základe štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru založeného služobnou zmluvou (ak to ustanovuje osobitný predpis) alebo
- výnimočne aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorý sa zakladá jednou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti).
Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti Zákonníka práce.
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody o práci“) sa nevzťahujú ustanovenia siedmej časti Zákonníka práce, v ktorej sú okrem iného upravené aj podmienky pre stravovanie zamestnancov. Zamestnávateľ preto nemá právnu povinnosť voči zamestnancom (v praxi označovaných aj ako „dohodári)“ zabezpečovať stravovanie. Túto povinnosť má len voči zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
V prípade, že sa zamestnávateľ, v nadväznosti na ust. § 152 ods. 8 Zákonníka práce, rozhodne po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, aj o dohodárov, potom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie aj im.
! Upozornenie: V prípade nesplnenia povinnosti zamestnávateľa (zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov) ide o porušenie pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže byť zamestnávateľ sankcionovaný orgánom oprávneným vykonávať u zamestnávateľa kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov.
Takýmto orgánom je podľa § 150 Zákonníka práce Inšpektorát práce. Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov (v pracovnom pomere u zamestnávateľa), ktorí kontrolnou činnosťou podľa § 239 Zákonníka práce zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. Právna úprava inšpekcie práce je ustanovená v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní