5. kapitola: Rozpočtový proces v podmienkach obce a VÚC

5.1 Zostavenie rozpočtu

Obec a VÚC pri zostavovaní rozpočtu na konkrétny rozpočtový rok vychádzajú:

•         zo schválených finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí a VÚC,
•         zo svojho viacročného rozpočtu, v ktorom sú vyjadrené jednak zámery a ciele územného rozvoja, jednak dlhodobé zmluvné vzťahy, na základe ktorých sa tieto zámery a ciele realizujú,
•         zo svojich programov, ktoré sú koncipované najmenej na tri rozpočtové roky a ktoré vychádzajú zo schválených strategických dokumentov obce a VÚC.

Pri zostavovaní rozpočtu má obec a VÚC povinnosť prednostne zabezpečiť financovanie všetkých záväzkov, ktoré pre nich vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi. Nemôže nastať situácia, že obec a VÚC zostaví rozpočet, v ktorom nebudú zabezpečené výdavky na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy, na výkon samosprávnych pôsobností, ako aj na úhradu záväzkov vyplývajúcich z uplatnenia osobitných predpisov – úhradu daňových povinností, úhrada odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a pod.

Subjekty verejnej správy, a teda aj obec a VÚC, zohľadňujú pri zostavení svojho rozpočtu prognózy zverejnené ministerstvom financií.

Pri zostavovaní rozpočtu musí obec a VÚC rešpektovať aj ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Pri zostavovaní rozpočtu musí obec a VÚC vychádzať z čl. 9 ods. 1 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, podľa ktorého sú subjekty verejnej správy povinné zostavovať svoj rozpočet najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu rozpočtu je:

•         schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok,
•         údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka,
•         údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva rozpočtové roky.

Otázka č. 8:

Aké pravidlá rozpočtovej zodpovednosti stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti?

Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti sú ustanovené nasledovne:

a) ak výška dlhu dosiahne 40 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 43 % podielu na HDP, prijmú sa nasledovné opatrenia:

-    ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie,

b) ak výška dlhu dosiahne 43 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 45 % podielu na HDP, prijmú sa nasledovné opatrenia:

-    vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu,

-    znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 43 % podielu na HDP,

c) ak výška dlhu dosiahne 45 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 47 % podielu na HDP, budú prijaté nasledovné opatrenia:

-    vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 43 % podielu na HDP,

-    ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky štátneho rozpočtu (ŠR) vo výške 3 % z celkových výdavkov ŠR schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky na správu štátneho dlhu, o prostriedky EÚ, prostriedky ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ, odvody do EÚ, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami (ak výška dlhu dosahuje 45 % podielu na HDP a viac neustále počas viacerých po sebe nasledujúcich rozpočtových rokov, viazanie sa vykoná vždy len v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu dosiahla 45 % podielu na HDP a viac),

-    nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy ­vlády,

-    vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov EÚ, prostriedkov ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ, odvodov do EÚ a okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy v súlade s ustanovenou podmienkou,

-    obec a VÚC sú povinní schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami a výdavkov na financovanie spoločných programov SR a EÚ,

d) ak výška dlhu dosiahne 47 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 50 % podielu na HDP okrem predchádzajúcich opatrení, budú prijaté aj ďalšie opatrenia:

-    vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy v súlade s ustanovenými podmienkami,

-    obec a VÚC sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový rozpočet,

e) ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na HDP a viac okrem predchádzajúcich opatrení, vláda požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde.

Tieto pravidlá sa však prvýkrát uplatnia až v rozpočtovom roku 2028.

Do konca rozpočtového roka 2017 (do 31. decembra 2017) horný limit dlhu verejnej správy bol ustanovený vo výške 60 % podielu na HDP.

Počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa horný limit dlhu verejnej správy ustanovuje tak, že je každý rozpočtový rok o jeden percentuálny bod nižší ako horný limit dlhu verejnej správy ustanovený na predchádzajúci rozpočtový rok.

V tomto období sa uplatnia opatrenia, pričom percentuálne vyjadrená výška dlhu sa každoročne znižuje o jeden percentuálny bod.

Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 53 % podielu na HDP, ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.

Ak výška dlhu dosiahne 53 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 55 % podielu na HDP, vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa aj platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 53 % podielu na HDP.

Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 57 % podielu na HDP, prijmú sa nasledovné opatrenia:

• vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie; zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 53 % podielu na HDP,
•  ministerstvo financií viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky ŠR vo výške 3 % z celkových výdavkov ŠR schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok znížených o výdavky na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie (EÚ), prostriedky ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ, odvody do EÚ, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak výška dlhu podľa odseku 2 dosahuje 55 % podielu na HDP a viac neustále počas viacerých po sebe nasledujúcich rozpočtových rokov, viazanie sa vykoná vždy len v prvom rozpočtovom roku, v ktorom výška dlhu dosiahla 55 % podielu na HDP a viac,
•  nemožno poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády,
•  vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok, okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov, prostriedkov ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ, odvodov do EÚ a okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenou podmienkou,
•  obec a VÚC sú povinní schváliť rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok s výdavkami maximálne vo výške výdavkov rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami a výdavkov na financovanie spoločných programov SR a EÚ.

Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na HDP a zároveň nedosiahne 60 % podielu na HDP, okrem predchádzajúcich opatrení budú prijaté nasledovné opatrenia:

• vláda nesmie predložiť Národnej rade SR návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania NR SR a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými podmienkami;
• obec a VÚC sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový rozpočet.

Ak výška dlhu dosiahne 60 % podielu na HDP a viac, okrem predchádzajúcich opatrení, ktoré musia byť prijaté, vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery vláde.

Podľa čl. 5 ods. 9 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pri realizácii opatrení pri dodržiavaní rozpočtovej zodpovednosti sú subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty sú súčasťou rozpočtu verejnej správy (teda aj subjekty územnej samosprávy), povinné zosúladiť návrhy svojich rozpočtov s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy.

Otázka č. 9:

Aké pravidlá rozpočtovej zodpovednosti stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti pre územnú samosprávu?

V ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti sú v čl. 6 ods. 1 a 2 vymedzené osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu, podľa ktorých štát finančne nezabezpečuje platobnú schopnosť a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce a VÚC. Postup pri riešení platobnej neschopnosti obce alebo VÚC ustanovuje zákon. Na druhej strane je však ustanovené, že ak zákon pri úprave pôsobnosti prenáša na obec alebo VÚC nové kompetencie, štát na ich plnenie musí súčasne zabezpečiť obci alebo VÚC zodpovedajúce finančné zdroje.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti platí, že ak celková suma dlhu obce a VÚC dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec a VÚC budú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

Celkovú sumu dlhu tvorí súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania a súhrn záväzkov z investičných dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce a VÚC.

Do celkovej sumy dlhu sa nezapočítavajú záväzky z:

• pôžičky poskytnutej z Audiovizuálneho fondu,
• úveru poskytnutého zo ŠFRB,
• úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu,
• pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia,
• záväzky z návratných zdrojov financovania poskytované orgánom podľa § 3 písm. g) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 3 písm. l) zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
•  návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi obcou a orgánom podľa osobitného predpisu; to platí, aj keď obec vystupuje v pozícii partnera v súlade s osobitným predpisom rovnako, najviac v sume poskytnutého nenávratného finančného príspevku.

Do celkovej sumy dlhu sa nezapočítavajú ani záväzky z prijatia návratných zdrojov financovania podľa § 19 ods. 24 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a záväzky obce v nútenej správe.

Sankčný mechanizmus sa uplatňuje v prípade neplnenia obmedzenia pri prijímaní návratných zdrojov financovania v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ak celková suma dlhu dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a viac, obec a VÚC budú povinné zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Pokuta za prekročenie dlhu sa ukladá z podielu celkovej sumy dlhu ku koncu príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka. Ak sa medziročne podiel dlhu obce na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.

Rozpočtové pravidlá zostavenia rozpočtu

Princíp rozpočtového hospodárenia v podmienkach územnej samosprávy znamená, že obce a VÚC sú povinné:

•         hospodáriť v súlade so schváleným rozpočtom, ktorý sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový,
•         sledovať v priebehu rozpočtového roka vývoj svojho hospodárenia podľa schváleného rozpočtu,
•         v prípade potreby prijímať potrebné opatrenia, napr. zvyšovať vlastné príjmy a znižovať výdavky,
•         vykonávať zmeny rozpočtu s cieľom dosiahnuť vyrovnanosť bežného rozpočtu.

Obec a VÚC musia zostaviť svoj bežný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Počas celého rozpočtového roka musí byť podmienka vyrovnaného alebo prebytkového bežného rozpočtu dodržaná. To znamená, že obec a VÚC musia vývoj svojich bežných príjmov a bežných výdavkov sledovať a v závislosti od tohto vývoja vykonávať všetky účinné opatrenia, aby bežný rozpočet bol ak nie prebytkový, tak aspoň vyrovnaný.

Príklad č. 1:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	4 000	3 000	1 000
Kapitálový rozpočet	1 800	2 800	–1 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	5 800	5 800	0
Finančné operácie	200	200	0
Rozpočet	6 000	6 000	0

Rozpočet je zostavený ako vyrovnaný s tým, že schodok kapitálového rozpočtu je krytý v plnej výške prebytkom bežného rozpočtu. Bilancia finančných operácií je vyrovnaná; výdavková finančná operácia, splátka istiny úveru bude realizovaná z rezervného fondu; prevod finančných prostriedkov rezervného fondu je príjmovou finančnou operáciou.

Príklad č. 2:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	15 000	10 000	5 000
Kapitálový rozpočet	2 200	4 200	–2 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	17 200	14 200	3 000
Finančné operácie	0	0	0
Rozpočet	17 200	14 200	3 000

Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový a z plánovaného prebytku bude vyrovnaný schodok kapitálového rozpočtu. Kapitálový rozpočet je zostavený ako schodkový, pričom schodok je krytý prebytkom bežného rozpočtu. Rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený s prebytkom. Do rozpočtu nie sú zapájané žiadne príjmové finančné operácie a neuvažuje sa ani so žiadnymi výdavkovými operáciami.

Bežný rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, nevyčerpaných v minulých rokoch; výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov. Rovnaká podmienka platí aj pre zostavenie kapitálového rozpočtu; môže sa zostaviť ako schodkový, ak sa vo výdavkoch kapitálového rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, nevyčerpaných v minulých rokoch; výška schodku takto zostaveného kapitálového rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov.

Príklad č. 3:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	3 000	3 500	–500
Kapitálový rozpočet	1 000	1 000	0
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	4 000	4 500	–500
Finančné operácie	500	0	500
Rozpočet	4 500	4 500	0

Bežný rozpočet je zostavený ako schodkový. Schodok bežného rozpočtu bude práve z dôvodu, že sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, nevyčerpaných v minulom roku. Kapitálový rozpočet je zostavený ako vyrovnaný, výdavky sú kryté príjmami. Rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený ako schodkový s tým, že schodok rozpočtu (schodok bežného rozpočtu) je krytý cez príjmové finančné operácie zapojenými nevyčerpanými finančnými prostriedkami z minulého roka v plnej výške. Bilancia finančných operácií je tak prebytková; zapojenie nevyčerpaných finančných prostriedkov je príjmovou finančnou operáciou. Rozpočet je zostavený ako vyrovnaný.

Príklad č. 4:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	15 000	16 000	–1 000
Kapitálový rozpočet	2 000	14 000	–12 000
Rozpočet spolu	17 000	30 000	–13 000
Finančné operácie	13 000	0	13 000
Rozpočet	30 000	30 000	0

Bežný rozpočet je zostavený ako schodkový. Schodok bežného rozpočtu je naplánovaný z dôvodu, že sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých z rozpočtu Európskej únie nevyčerpaných v minulých rokoch. Kapitálový rozpočet je tiež zostavený ako schodkový. Schodok kapitálového rozpočtu je naplánovaný z dôvodu, že sa vo výdavkoch rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých z rozpočtu Európskej únie nevyčerpaných v minulých rokoch. Rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený ako schodkový s tým, že schodok bežného rozpočtu a tiež schodok kapitálového rozpočtu je krytý cez príjmové finančné operácie zapojenými nevyčerpanými finančnými prostriedkami z minulého roku. Bilancia finančných operácií je tak prebytková; zapojenie nevyčerpaných finančných prostriedkov je príjmovou finančnou operáciou. Rozpočet je zostavený ako vyrovnaný.

Príklad č. 5:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	5 000	3 000	2 000
Kapitálový rozpočet	1 000	4 000	–3 000
Rozpočet spolu	6 000	7 000	–1 000
Finančné operácie	1 000	0	1 000
Rozpočet	7 000	7 000	0

Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový. Z plánovaného prebytku bežného rozpočtu sa bude kryť schodok kapitálového rozpočtu, ktorý je zostavený ako schodkový. Schodok kapitálového rozpočtu je krytý jednak prebytkom bežného rozpočtu a jednak zapojením účelovo určených prostriedkov poskytnutých z rozpočtu Európskej únie nevyčerpaných v minulých rokoch. Rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený ako schodkový s tým, že schodok je krytý finančnými operáciami. Bilancia finančných operácií je tak prebytková; zapojenie nevyčerpaných finančných prostriedkov je príjmovou finančnou operáciou. Rozpočet je zostavený ako vyrovnaný.

Kapitálový rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový; kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno kryť zostatkami finančných prostriedkov obce alebo VÚC z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku.

Príklad č. 6:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/Schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	13 500	10 500	3 000
Kapitálový rozpočet	1 000	4 000	–3 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	14 500	14 500	0
Finančné operácie	0	0	0
Rozpočet	14 500	14 500	0

Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový – bilancia bežných príjmov a bežných výdavkov je dosiahnutý prebytok bežného rozpočtu. Bilancia kapitálových príjmov a kapitálových výdavkov je schodok kapitálového rozpočtu. Schodok kapitálového rozpočtu bude krytý prebytkom bežného rozpočtu.

Príklad č. 7:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/Schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	3 500	3 000	500
Kapitálový rozpočet	1 800	2 800	–1 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	5 300	5 800	–500
Finančné operácie	1 000	500	500
Rozpočet	6 300	6 300	0

Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový – bilancia bežných príjmov a bežných výdavkov je dosiahnutý prebytok bežného rozpočtu. Bilancia kapitálových príjmov a kapitálových výdavkov je schodok kapitálového rozpočtu. Schodok kapitálového rozpočtu bude krytý prebytkom bežného rozpočtu a prostriedkami rezervného fondu. Príjmovou finančnou operáciou sa bude realizovať prevod finančných prostriedkov z rezervného fondu, z ktorých sa usporiada schodok kapitálového rozpočtu a splátka istiny úveru, ktorá je výdavkovou finančnou operáciou. Bilancia finančných operácií bude prebytková.

Príklad č. 8:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	38 000	32 000	6 000
Kapitálový rozpočet	20 500	25 500	–5 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	58 500	57 500	1 000
Finančné operácie	5 050	6 000	–950
Rozpočet	63 550	63 500	50

Obec zostavila prebytkový bežný rozpočet a schodkový kapitálový rozpočet. Schodok kapitálového rozpočtu bude krytý prebytkom bežného rozpočtu. Celkový rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený ako prebytkový. Cez príjmové finančné operácie budú zapojené prostriedky rezervného fondu, z ktorých budú uhradené splátky úveru. V príjmových finančných operáciách je plánovaný aj výnos z predaja majetkovej účasti. Zostatok finančných operácií tvorený týmto výnosom musí byť zdrojom rezervného fondu. Bilancia finančných operácií bude z tohto dôvodu prebytková.

Príklad č. 9:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	28 000	22 000	6 000
Kapitálový rozpočet	10 500	25 500	–15 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	38 500	47 500	–9 000
Finančné operácie	10 500	1 500	9 000
Rozpočet	49 000	49 000	0

Obec zostavila prebytkový bežný rozpočet a schodkový kapitálový rozpočet. Z prebytku bežného rozpočtu bude hradený schodok kapitálového rozpočtu a splátka úveru. Schodok kapitálového rozpočtu bude krytý prebytkom bežného rozpočtu a úverom. Celkový rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený ako schodkový. Cez príjmové finančné operácie budú zapojené úverové prostriedky, z ktorých budú hradené v priebehu rozpočtového roka kapitálové výdavky. Vo výdavkových finančných operáciách sú plánované splátky istiny úveru. Zostatok finančných operácií je prebytok. Rozpočet je zostavený ako vyrovnaný.

Ak je bežný rozpočet alebo kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, možno prebytok príslušného rozpočtu použiť na úhradu návratných zdrojov financovania.

Príklad č. 10:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	15 000	12 000	3 000
Kapitálový rozpočet	1 500	2 500	–1 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	16 500	14 500	2 000
Finančné operácie	0	2 000	–2 000
Rozpočet	16 500	16 500	0

Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový a z plánovaného prebytku bude vyrovnaný schodok kapitálového rozpočtu a splátka úveru. Kapitálový rozpočet je zostavený ako schodkový, pričom schodok je krytý prebytkom bežného rozpočtu. Rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený ako prebytkový s tým, že z tohto prebytku budú hradené v priebehu rozpočtového roka splátky úveru.

Príklad č. 11:

Rozpočtové hospodárenie obce – zostavenie rozpočtu v tis. eur:

Rozpočet obce	Príjmy	Výdavky	Prebytok/schodok rozpočtu
Bežný rozpočet	12 000	11 000	1 000
Kapitálový rozpočet	1 500	500	1 000
Rozpočet príjmov a výdavkov spolu	13 500	11 500	2 000
Finančné operácie	0	2 000	–2 000
Rozpočet	13 500	13 500	0

Bežný rozpočet je zostavený ako prebytkový a z plánovaného prebytku bude uhradená splátka úveru. Kapitálový rozpočet je zostavený rovnako ako prebytkový a tiež je z prebytku plánovaná úhrada splátky úveru. Rozpočet príjmov a výdavkov je zostavený ako prebytkový s tým, že z tohto prebytku budú hradené v priebehu rozpočtového roka práve splátky úveru.

Schodok bežného rozpočtu obce a VÚC tak môže vzniknúť len z titulu naplnenia dvoch zákonných podmienok:

1. Z dôvodu zákonného použitia prostriedkov rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku VÚC, alebo na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami, alebo inou mimoriadnou okolnosťou. Tieto výdavky nesmú byť rozpočtované a kryté príjmami bežného rozpočtu, musí ísť naozaj o mimoriadnu, nepredvídateľnú a okolnosťami zapríčinenú udalosť.
2. Z dôvodu, ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, nevyčerpaných v minulých rokoch; výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov.

Otázka č. 10:

Obec v minulom roku nepoužila všetky účelovo poskytnuté finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na kapitálové výdavky. Môže tieto nevyčerpané finančné prostriedky použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku. Aký postup má zvoliť pri zostavení rozpočtu a ako má postupovať v nasledujúcom roku?

Obec vykoná usporiadanie prebytku rozpočtu podľa § 16 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého sa z prebytku rozpočtu na účely tvorby peňažných fondov vylučujú nevyčerpané účelovo určené prostriedky poskytnuté v predchádzajúcom rozpočtovom roku zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu, ktoré možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku. Podľa § 16 ods. 7 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy má obec povinnosť tieto nevyčerpané prostriedky previesť na osobitný účet. V nasledujúcom rozpočtovom roku, a teda už pri zostavovaní rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok obec tieto nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky naplánuje a zaradí do rozpočtu ako príjmovú finančnú operáciu. Na strane výdavkov naplánuje použitie prostriedkov na určený účel, ktoré sú podľa ich účelu použitia buď bežným, alebo kapitálovým výdavkom rozpočtu obce v nasledujúcich rozpočtových rokoch.

Ak teda obec do konca roka nevyčerpala účelovo určené prostriedky poskytnuté zo ŠR na kapitálové výdavky, zostatok týchto prostriedkov môže použiť v zmysle § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy až do vyčerpania v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch. Podľa § 16 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy obec pri zostavovaní záverečného účtu z prebytku rozpočtu vylúči tieto nevyčerpané účelovo určené prostriedky poskytnuté zo ŠR, ktoré bude čerpať v nasledujúcich dvoch rokoch. V nasledujúcom roku, keď bude obec tieto nevyčerpané účelovo určené prostriedky čerpať, najskôr ich zaradí do rozpočtu ako príjmovú finančnú operáciu (rozpočtová položka ekonomickej klasifikácie 453 – Zostatok prostriedkov z prechádzajúceho roku). Následne použije tieto prostriedky na kapitálové výdavky (príslušný kapitálový výdavok sa podľa rozpočtovej klasifikácie zatriedi v hlavnej kategórii 700).

Otázka č. 11:

Obec v minulom roku nevyčerpala všetky účelovo poskytnuté finančné prostriedky z dotácie zo štátneho rozpočtu. Je povinná tieto nevyčerpané finančné prostriedky v nasledujúcom rozpočtovom roku vrátiť do štátneho rozpočtu. Aký postup má zvoliť pri zostavení rozpočtu a ako má postupovať v nasledujúcom roku?

Ak obec do konca roka nevyčerpala účelovú dotáciu, ide o dotáciu, ktorú nie je možné použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku, obec musí nevyčerpané finančné prostriedky vrátiť späť do štátneho rozpočtu. Na konci roka nevyčerpané finančné prostriedky obec prevedie na osobitný účet a pri zostavovaní záverečného účtu ich vylúči z prebytku rozpočtu obce. V nasledujúcom roku ich zaradí do rozpočtu obce ako príjmovú finančnú operáciu (rozpočtová položka ekonomickej klasifikácie 453 – Zostatok prostriedkov z prechádzajúceho roku) a následne ich cez bežné výdavky vráti do štátneho rozpočtu.

Otázka č. 12:

Ako má obec zapojiť do rozpočtu finančné prostriedky peňažných fondov?

Prostriedky peňažných fondov obec používa prostredníctvom finančných operácií (okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, kedy sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka). Prevody peňažných prostriedkov z peňažných fondov obce sa uskutočňujú najmä s cieľom krytia schodku kapitálového rozpočtu, splátok návratných zdrojov financovania, vkladov do majetku inej právnickej osoby, založenia alebo zriadenia inej právnickej osoby, prípadne na iné finančné operácie. Prostriedky peňažných fondov sú vždy mimorozpočtovými zdrojmi obce z minulých rokov a podmienkou ich použitia je ich zapojenie do rozpočtu prostredníctvom príjmových finančných operácií.

Keď bude obec v nasledujúcom rozpočtovom roku po schválení záverečného účtu rozpočtovať a následne používať prostriedky peňažného fondu (napríklad rezervného fondu), najskôr uskutoční príjmovú finančnú operáciu, ktorá sa podľa rozpočtovej klasifikácie zatriedi na príslušnú podpoložku položky 454 – Prevod prostriedkov z peňažných fondov (ide o podpoložky 454001 – Z rezervného fondu a z rezervného fondu vyššieho územného celku a 454002 – Z ostatných fondov obce a z ostatných fondov vyššieho územného celku). Následne použije prostriedky peňažných fondov na kapitálové výdavky (príslušný kapitálový výdavok sa podľa rozpočtovej klasifikácie zatriedi v hlavnej kategórii 700), ak sa nimi kryje schodok kapitálového rozpočtu, alebo na výdavkové finančné operácie (príslušná výdavková finančná operácia sa podľa rozpočtovej klasifikácie zatriedi v hlavnej kategórii 800), ak sa z nich hradí splátka návratných finančných zdrojov, úhrada peňažného vkladu do majetku a pod.

Otázka č. 13:

Ako má obec zapojiť do rozpočtu finančné prostriedky návratných zdrojov financovania?

Obec môže zapojiť do rozpočtu návratné zdroje financovania, napr. úverové prostriedky, ktoré používa na kapitálové výdavky len prostredníctvom finančných operácií. Návratné zdroje financovania sú vždy mimorozpočtovými prostriedkami obce a podmienkou ich použitia je ich zapojenie do rozpočtu prostredníctvom príjmových finančných operácií.

Ak obec použije úverové prostriedky, napríklad úver z banky alebo zo Štátneho fondu rozvoja bývania, rozpočtuje a následne uskutoční príjmovú finančnú operáciu, ktorá sa podľa rozpočtovej klasifikácie zatriedi na príslušnú podpoložku položky 500 – Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci. Následne použije úverové prostriedky na kapitálové výdavky (príslušný kapitálový výdavok sa podľa rozpočtovej klasifikácie zatriedi v hlavnej kategórii 700).

Otázka č. 14:

Obec získala v minulom rozpočtovom roku finančné prostriedky, ktoré môže použiť v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch až do ich použitia na určený účel; na tieto prostriedky sa uplatňuje výnimka na základe § 8 ods. 4 a 5 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ako má obec postupovať, keď potrebuje tieto nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku?

Účelovo určené prostriedky, ktoré obec získala v minulom rozpočtovom roku a ktoré v tomto roku nevyčerpala, pretože ich môže použiť v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch, ostávajú na účte obce. Keďže ide o účelovo určené prostriedky, ktoré nie je možné použiť na iný ako určený účel, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je ustanovený mechanizmus, ako naložiť s týmito nevyčerpanými účelovo určenými prostriedkami a ako ich v nasledujúcom rozpočtovom roku zapojiť do rozpočtu.

Podľa § 16 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ak možno použiť v rozpočtovom roku v súlade s osobitným predpisom nevyčerpané účelovo určené prostriedky poskytnuté v predchádzajúcom rozpočtovom roku zo ŠR, z rozpočtu EÚ alebo na základe osobitného predpisu, tieto nevyčerpané prostriedky sa na účely tvorby peňažných fondov pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) cit. zákona z tohto prebytku vylučujú. V cit. ustanovení (§ 16 ods. 7) je ustanovená aj povinnosť obce tieto nevyčerpané účelovo určené prostriedky na konci rozpočtového roka previesť zo svojho bežného účtu na osobitný účet.

V nasledujúcom rozpočtovom roku obec nevyčerpané účelovo určené prostriedky používa prostredníctvom svojho rozpočtu – zaradí ich do rozpočtu ako príjmovú finančnú operáciu. Použitie nevyčerpaných prostriedkov na určený účel je výdavkom rozpočtu obce v nasledujúcich rozpočtových rokoch:

a) kapitálovým výdavkom, ak ide o kapitálový transfer,

b) bežným výdavkom, ak ide o bežný transfer.

Príjem aj použitie týchto finančných prostriedkov musia byť v rozpočte obce rozpočtované. Príslušný orgán obce (v tomto prípade, keďže ide o prostriedky zo ŠR, z EÚ a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel, týmto orgánom je starosta obce) vykonáva zmeny rozpočtu rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:

a) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky,

b) povolené prekročenie a viazanie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov,

c) povolené prekročenie a viazanie rozpočtovaných výdavkov,

d) povolené prekročenie a viazanie finančných operácií.

V tomto prípade pôjde o zmeny rozpočtu v súlade s § 14 ods. 2 písm. c) a d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. V nasledujúcom rozpočtovom roku obec musí nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky z predošlého rozpočtového roka použiť len prostredníctvom svojho rozpočtu. V prvom kroku ich zaradí do rozpočtu ako príjmovú finančnú operáciu; vykoná zmenu rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy – pôjde o povolené prekročenie finančných operácií. V druhom kroku pri ich použití vykoná zmenu rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. c) cit. zákona – pôjde o povolené prekročenie rozpočtovaných výdavkov.

Obe zmeny rozpočtu sa vykonajú rozpočtovým opatrením zo strany štatutárneho orgánu obce – starostu obce v súlade s § 14 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, podľa ktorého zmeny rozpočtu vrátane zmeny programov obce alebo programov VÚC schvaľuje orgán obce alebo orgán VÚC príslušný podľa osobitných predpisov s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia na konkrétny účel, z rozpočtu iného subjektu verejnej správy a darov, ak darca určí účel daru.

Otázka č. 15:

Rozpočtová organizácia obce získala bežný transfer zo štátneho rozpočtu, ktorý nepoužije do konca roka, ale využije možnosť výnimky zo zásady časovosti podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a finančné prostriedky z bežného transferu bude čerpať do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka. Ako má postupovať rozpočtová organizácia a aj obec na konci rozpočtového roka a v prvých mesiacoch nasledujúceho rozpočtového roka, keď budú čerpať tento účelovo určený bežný transfer zo štátneho rozpočtu?

Na konci roka rozpočtová organizácia nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky z bežného transferu vráti obci na jej bežný účet. Obec tieto nevyčerpané účelovo určené prostriedky prevedie zo svojho bežného účtu na osobitný účet. V nasledujúcom rozpočtovom roku obec nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky zaradí do rozpočtu ako príjmovú finančnú operáciu.

Po zaradení do rozpočtu cez príjmové finančné operácie obec nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky z bežného transferu vráti rozpočtovej organizácii, aby ich použila zákonným spôsobom na bežné výdavky.

Príjem aj použitie týchto finančných prostriedkov musí byť v rozpočte obce tiež rozpočtované, aj keď ide o finančné prostriedky, ktoré získala rozpočtová organizácia. Treba si uvedomiť, že príjmy a výdavky rozpočtu rozpočtovej organizácie sú súčasťou rozpočtu obce, a teda aj v prípade vykonávania zmien rozpočtu rozpočtovej organizácie, v tomto prípade na strane výdavkov, sa uplatňuje § 14 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Z uvedeného vyplýva, že aj v tomto prípade sa realizácia týchto finančných prostriedkov bude realizovať len prostredníctvom rozpočtu a zo strany oprávneného orgánu obce, ktorým je v tomto prípade starosta obce, sa vykonajú zmeny rozpočtu rozpočtovými opatreniami podľa § 14 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona.

Obec ako zriaďovateľ oznámi rozpočtovej organizácii zmenu jej rozpočtu rozpočtovým opatrením a zašle jej avízo o uskutočnenom presune finančných prostriedkov.

Otázka č. 16:

Príspevková organizácia obce získala kapitálový transfer zo ŠR, ktorý môže použiť aj nasledujúci rozpočtový rok. Aký postup musí príspevková organizácia dodržať, aby mohla čerpať tento účelovo určený kapitálový transfer zo ŠR?

Na konci roka príspevková organizácia nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky z kapitálového transferu vráti obci na jej účet.

Obec tieto nevyčerpané účelovo určené finančné prostriedky na konci roka prevedie zo svojho bežného účtu na osobitný účet a v nasledujúcom rozpočtovom roku ich zaradí do rozpočtu ako príjmovú finančnú operáciu. Po zaradení do rozpočtu cez príjmové finančné operácie obec nevyčerpané finančné prostriedky z kapitálového transferu vráti príspevkovej organizácii, aby ich použila zákonným spôsobom ako kapitálový transfer.

Aj v tomto prípade príjem aj použitie uvedených finančných prostriedkov musí byť v rozpočte obce rozpočtované. Treba si uvedomiť, že príspevky príspevkových organizácií sú súčasťou rozpočtu obce, a teda aj v tomto prípade sa uplatňuje § 14 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Obec ako zriaďovateľ oznámi príspevkovej organizácii zmenu jej rozpočtu rozpočtovým opatrením – zvýšenie príspevku a zašle jej avízo o uskutočnenom presune finančných prostriedkov.

Príručka na zostavenie rozpočtu

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s § 14 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy každý rok pre subjekty verejnej správy vydáva príručku, v ktorej poskytuje metodickú podporu pri zostavovaní rozpočtov jednotlivých subjektov verejnej správy. Príručku vydáva pod názvom „Príručka na zostavenie rozpočtu na roky ....... až ......“ a uverejňuje ju vo Finančnom spravodajcovi.

Cieľom je pripraviť a jednotne usmerniť subjekty verejnej správy vo veci zostavenia rozpočtu a príručka vždy obsahuje textovú časť a dôležité prílohy zverejnené pod číslami:

1 – Kódy zdrojov,

2 – Formuláre na spracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy,

3 – Číselník účtov rozpočtových organizácií.

Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy, ktoré sú Štatistickým úradom SR zaradené do sektora verejnej správy; súčasťou rozpočtu verejnej správy je aj rozpočet územnej samosprávy.

Súhrnný návrh rozpočtu za obce, VÚC, príspevkové organizácie v pôsobností obcí a VÚC, za dopravné podniky v zakladateľskej pôsobnosti miest, ktoré sú Štatistickým úradom Slovenskej republiky zaradené do sektora verejnej správy predkladá odbor rozpočtovej regulácie ministerstva financií spolu s podrobným komentárom odboru rozpočtu verejnej správy ministerstva financií.

5.2 Rozpis rozpočtu

Súčasťou rozpočtu sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadených obcou a VÚC podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa cit. zákona rozpočtová organizácia je právnická osoba obce alebo VÚC, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet zriaďovateľa. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Príspevková organizácia je právnická osoba obce a VÚC, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov.

Na základe uvedených skutočností je prirodzené a logické, že obec a VÚC po schválení rozpočtu, ktorého súčasťou sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám, musia vykonať rozpis rozpočtu na rozpočtové a príspevkové organizácie v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Rozpočtovým organizáciám rozpíšu príjmy a výdavky, a to podľa funkčnej a ekonomickej rozpočtovej klasifikácie. Rovnako pre príspevkové organizácie určia príspevky, zohľadní sa právna úprava v § 24 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého v príspevkovej organizácii poskytnutie príspevku zriaďovateľom limituje vyrovnanosť rozpočtu príspevkovej organizácie, t. j. príspevok má zabezpečovať vyrovnanosť jej rozpočtu, zriaďovateľ poskytuje príspevok len v takej výške, aby bol rozpočet príspevkovej organizácie vyrovnaný. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok zriaďovateľa na prevádzku, a ak príspevkovej organizácii vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú jej potreby, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku. Okrem zohľadnenia vyššie uvedenej právnej úpravy sa pri rozpise príspevkov príspevkovým organizáciám zohľadňuje aj povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu a príspevky sa rozpíšu podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie. Zavedením programového rozpočtovania má obec a VÚC povinnosť spolu s rozpočtom rozpísať aj výdavky na programy obce a programy VÚC.

Otázka č. 17:

Musí obec vykonať rozpis rozpočtu na rozpočtové a príspevkové organizácie a v akej úrovni ekonomickej a funkčnej rozpočtovej klasifikácie ?

Podľa § 12 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy má obec povinnosť po schválení rozpočtu, ktorého súčasťou sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám, vykonať rozpis rozpočtu na rozpočtové a príspevkové organizácie v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Rozpočtovým organizáciám rozpíšu príjmy a výdavky, príspevkovým organizáciám určia príspevky, a to v takej výške, ako boli schválené v rozpočte. Rovnako vykonajú rozpis rozpočtu do tej úrovne funkčnej a ekonomickej rozpočtovej klasifikácie, ako bol schválený rozpočet. V obci, ktorá uplatňuje programové rozpočtovanie, sa musia rozpísať aj výdavky na programy obce.

Otázka č. 18:

Kto vykonáva v obci rozpis rozpočtu na rozpočtové a príspevkové organizácie?

Rozpis rozpočtu sa obvykle vykonáva rozhodnutím alebo listom starostu. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy formu rozpisu rozpočtu neurčuje a je len na rozhodnutí obce, akú formu zvolí.

5.3 Zmeny rozpočtu a rozpočtové opatrenia

Obec a VÚC majú povinnosť v priebehu rozpočtového roka sledovať svoje rozpočtové hospodárenie, monitorovať vývoj príjmov a tomuto vývoju prispôsobovať čerpanie výdavkov. Na základe priebežného sledovania plnenia rozpočtových príjmov a čerpania rozpočtových výdavkov je nevyhnutné v rozpočte vykonávať zmeny rozpočtu príjmov a rozpočtu výdavkov, a to vrátane zmien programov obce a programov VÚC.

Na schvaľovanie zmien rozpočtu je oprávnený orgán obce a VÚC, ktorým je zastupiteľstvo.

Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. V súlade s ustanovením § 11 ods. 4 písm. b) zákona o obecnom zriadení je k schvaľovaniu zmien rozpočtu oprávnené obecné zastupiteľstvo.

Orgánom VÚC je zastupiteľstvo samosprávneho kraja a predseda samosprávneho kraja. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o samosprávnych krajoch je k schvaľovaniu zmien rozpočtu oprávnené zastupiteľstvo VÚC.

Zmeny rozpočtu vrátane zmien programov rozpočtu teda schvaľuje orgán príslušný podľa cit. predpisov.

Zastupiteľstvo má oprávnenie rozhodnúť, že zmeny rozpočtu vrátane zmien programov môže v rozsahu ním určenom vykonávať starosta obce a predseda samosprávneho kraja. Starosta obce a predseda samosprávneho kraja môžu tak vykonávať zmeny rozpočtu, len ak im túto právomoc zastupiteľstvo postúpi a navyše len v rozsahu, v akom im ho vymedzí. Starosta a predseda samosprávneho kraja si nemôžu sami stanoviť kompetenciu schvaľovať zmeny rozpočtu, a ani určiť rozsah schvaľovania týchto zmien.

Zastupiteľstvo musí schváliť uznesením oprávnenie pre starostu a predsedu samosprávneho kraja schvaľovať zmeny rozpočtu.

Stanovenie rozsahu schvaľovania zmien rozpočtu, ako aj zmien programov je plne v kompetencii zastupiteľstva. Zastupiteľstvo môže určiť, či starosta a predseda samosprávneho kraja budú schvaľovať zmeny rozpočtu v plnom rozsahu (v praxi veľmi ojedinelé prípady), ale môže tento rozsah obmedziť napr. na minimum alebo im oprávnenie schvaľovať zmeny rozpočtu vôbec neudelí (v praxi sú tieto prípady veľmi časté).

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy stanovuje výnimku pri schvaľovaní zmien rozpočtu, a to pri zmenách rozpočtu na základe získaných účelovo určených finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z Európskej únie a iných prostriedkov zo zahraničia poskytnutých na konkrétny účel, z rozpočtu iného subjektu verejnej správy a darov, ak darca určí účel daru. Touto zákonnou výnimkou sa vylúčilo často formálne schvaľovanie zmien rozpočtu orgánmi obce a VÚC pri poskytnutých účelovo určených rozpočtových prostriedkoch; v týchto prípadoch išlo o poskytnutie prostriedkov účelovo určených, čo ovplyvnilo príjmovú stránku rozpočtu a následne o ich použitie v súlade s konkrétnym účelom stanoveným zákonom alebo poskytovateľom či darcom, čo zase ovplyvňovalo výdavkovú stránku rozpočtu.

Otázka č. 19:

Ako stanoviť rozsah schvaľovania zmien rozpočtu pre starostu?

Pri stanovení rozsahu schvaľovania zmien rozpočtu pre starostu možno vychádzať z obsahu jednotlivých rozpočtových opatrení.

Vychádzajúc z obsahu rozpočtových opatrení zadefinovaných v § 14 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa môže určiť, že v kompetencii starostu je schvaľovať len:

1. zmeny rozpočtu vykonané rozpočtovými opatreniami podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, konkrétne presunmi rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky − rozsah povolených presunov je možné zúžiť buď stanovením limitu objemu rozpočtovaných prostriedkov, ktoré môže starosta presunúť, alebo určením ekonomického charakteru výdavkov, napr. obmedzením tejto kompetencie len na bežné výdavky s výnimkou mzdových výdavkov a pod;
2. zmeny rozpočtu vykonané rozpočtovými opatreniami podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, konkrétne povoleným prekročením výdavkov – aj v tomto prípade sa rozsah môže obmedziť stanovením limitu objemu rozpočtovaných prostriedkov, o ktoré sa môžu prekročiť výdavky len na základe rozpočtového opatrenia vykonaného starostom; ďalšie obmedzenie môže byť vykonané určením ekonomického charakteru výdavkov, pri ktorých možno povoliť vyššie čerpanie výdavkov alebo, naopak, u ktorých výdavkov toto možné nie je (obvykle výdavky na platy, na reprezentačné, kapitálové výdavky a pod.).

Zmeny rozpočtu počas príslušného rozpočtového roka sa vykonávajú rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:

a) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia celkové príjmy a celkové výdavky,

-    uvedený postup sa realizuje tak, že rozpočtovaný výdavok sa neuskutoční (dôvody neuskutočnenia rozpočtového výdavku môžu byť rôzne) a umožní sa rozpočtovanie nevyhnutného výdavku, ktorý v rozpočte obce či v rozpočte VÚC nebol zabezpečený (takto uvoľnenými finančnými prostriedkami sa uhradí nevyhnutný a neočakávaný výdavok,

b) povolené prekročenie a viazanie príjmov,

-    toto rozpočtové opatrenie sa uplatní v prípade vyššieho plnenia príjmov oproti schválenému rozpočtu alebo v prípade, ak príjmy nebudú plnené v súlade so schváleným rozpočtom,

c) povolené prekročenie a viazanie rozpočtovaných výdavkov,

-    toto rozpočtové opatrenie sa uplatní v prípade vyššieho plnenia príjmov oproti schválenému rozpočtu, čím sa umožní prekročenie čerpania rozpočtovaných výdavkov alebo v prípade neplnenia rozpočtovaných príjmov, kedy bude nutné viazať rozpočtové výdavky,

d) povolené prekročenie a viazanie finančných operácií,

-    toto rozpočtové opatrenie sa uplatní v prípade, že obec a VÚC sa rozhodne v priebehu rozpočtového roka zapojiť do rozpočtu cez príjmové finančné operácie mimorozpočtové zdroje, čím dôjde k prekročeniu finančných operácií alebo sa, naopak, rozhodne niektoré zo schválených finančných operácií nerealizovať, a tak dôjde k viazaniu rozpočtových operácií.

Zmeny rozpočtu sa vykonávajú rozpočtovými opatreniami.

Forma rozpočtových opatrení vždy záleží od orgánu, ktorý má oprávnenie tieto zmeny schvaľovať:

•         v prípade zastupiteľstva zmeny rozpočtu budú schválené uznesením zastupiteľstva,
•       v prípade starostu a predsedu samosprávneho kraja zmeny rozpočtu budú vykonané na základe rozpočtového opatrenia – rozhodnutia starostu a predsedu samosprávneho kraja.

V uznesení alebo rozhodnutí by malo byť vždy uvedené, na základe akej právnej úpravy sa zmena rozpočtu vykonáva.

Pre obec a VÚC sa stanovuje časový limit, do ktorého môžu vykonať jedno z rozpočtových opatrení, konkrétne ide podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy o povolené prekročenie a viazanie finančných operácií. Ide o zákonom presne stanovený termín, ktorým je 31. august príslušného rozpočtového roka. Obec a VÚC môžu po tomto termíne vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu, ktorými sa nezvýši schodok rozpočtu s výnimkou zmien rozpočtu z dôvodu potreby úhrady výdavkov na odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku VÚC, výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou alebo výdavkov súvisiacich s financovaním spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi.

Povolené prekročenie a viazanie finančných operácií ako zmena rozpočtu sa môže vykonať len do 31. augusta príslušného rozpočtového roka. Po tomto termíne možno vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu, ktorými sa nezvýši schodok rozpočtu obce s výnimkou zmien rozpočtu.

Otázka č. 20:

Je možné po 31. auguste vykonať zmenu rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu na kapitálové výdavky?

Obec a VÚC môžu vykonať rozpočtové opatrenie podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy len do 31. augusta príslušného rozpočtového roka. Po tomto termíne možno vykonávať v priebehu rozpočtového roka len také zmeny rozpočtu, ktorými sa nezvýši schodok rozpočtu. Zapojením prostriedkov rezervného fondu do rozpočtu a ich použitím na kapitálové výdavky sa vykrýva schodkový kapitálový rozpočet tak, aby bolo dodržané pravidlo vyrovnanosti rozpočtu.

Otázka č. 21:

Je možné po 31. auguste vykonať zmenu rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy z dôvodu použitia prostriedkov rezervného fondu na splátky návratných zdrojov financovania?

Zapojením prostriedkov rezervného fondu do rozpočtu a ich použitím na splátky návratných zdrojov financovania cez výdavkové finančné operácie sa nezvýši schodok rozpočtu. Obec a VÚC môžu vykonať túto zmenu rozpočtu rozpočtovým opatrením podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy aj po 31. auguste príslušného rozpočtového roka.

5.4 Monitorovanie a hodnotenie rozpočtu

Princíp rozpočtového hospodárenia v podmienkach územnej samosprávy znamená, že obce, VÚC a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné hospodáriť v súlade so schváleným, resp. upraveným rozpočtom (t. j. rozpočtom po vykonaných zmenách). Rozpočet je pre nich základným dokumentom, podľa ktorého a na základe ktorého plánujú realizáciu a finančné zabezpečenie svojich úloh a povinností, ktoré plnia v súlade s osobitnými predpismi. Len v prípade finančného zabezpečenia môžu realizovať a plniť úlohy, môžu sa zaväzovať k záväzkom.

Táto všeobecne platná povinnosť subjektov verejnej správy, a teda aj subjektov územnej samosprávy, je zakotvená v § 19 ods. 4 až 6 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého subjekty verejnej správy:

•         musia zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej ­správy,
•      nie sú oprávnené zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemajú zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku,
•         verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov.

So zavedením programového rozpočtovania obce a VÚC musia vykonávať v priebehu celého roka monitorovanie a hodnotenie plnenia svojich programov.

Podľa jednotnej metodiky ministerstva financií k programovému rozpočtovaniu súčasťou programového rozpočtovania je aj monitorovanie a hodnotenie finančného a programového plnenia rozpočtu. Monitorovanie a hodnotenie finančného a programového plnenia rozpočtu sa vykonáva s cieľom zabezpečiť informácie o plnení, resp. neplnení zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov schválených programov. V priebehu a na konci rozpočtového roka je tak výsledkom monitorovania a hodnotenia finančného a programového plnenia rozpočtu posúdenie miery splnenia cieľov, v prípade nesplnenia niektorých zámerov a cieľov alebo ich nedostatočného splnenia pomenovanie príčin ich neplnenia a prijatie opatrení na odstránenie neželaného stavu. Súčasťou systému monitorovania a hodnotenia je tvorba správ, ktoré dokumentujú zistenia o priebežnom alebo konečnom plnení, resp. neplnení zámerov, cieľov a merateľných ukazovateľov schválených programov. Správy z monitoringu sa spracovávajú priebežne v priebehu sledovaného obdobia. Hodnotiaca správa sa spracováva na konci hodnotiaceho obdobia, t. j. po ukončení rozpočtového roka a môže byť (ak sa tak obec a VÚC rozhodnú) štandardnou súčasťou záverečného účtu.

Pri hodnotení plnenia programov obce a VÚC treba predovšetkým zhodnotiť:

•         či sa do rozpočtu úspešne zaviedli prvky programového rozpočtovania,
•       či sa pri tvorbe programového rozpočtu darí dostatočne zadefinovať zámery, ciele a merateľné ukazovatele schválených programov, či tieto boli splnené a v akej miere,
•         v prípade nenaplnenia predpokladaných zámerov, cieľov a ukazovateľov, aké boli príčiny a či boli prijaté priebežné opatrenia na odstránenie neželaného stavu (neplnenie zámerov a cieľov programov rozpočtu),
•       či boli splnené ciele, s ktorými sa zavádzalo programové rozpočtovanie, t. j. či sa napríklad zvýšila hospodárnosť, efektívnosť a výkonnosť pri využívaní verejných zdrojov,
•       či sa zabezpečil transparentný a zodpovedný prístup pri rozdeľovaní a čerpaní verejných prostriedkov.

Ďalšou povinnosťou obcí a VÚC je vykonávať v priebehu celého roka kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitných predpisov, t. j. podľa zákona o obecnom zriadení a zákona o samosprávnych krajoch. Túto kontrolu v podmienkach obcí a VÚC vykonávajú hlavní kontrolóri. Rozsah ich kontrolnej činnosti je upravený jednak vo vyššie citovaných zákonoch, jednak v zákone č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa uvedenej právnej úpravy hlavní kontrolóri vykonávajú najmä kontrolu zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce a VÚC, ako aj s majetkom, ktorý tieto subjekty užívajú podľa osobitných predpisov a kontrolu príjmov, výdavkov a finančných operácií rozpočtu obce a VÚC. Podľa cit. zákona hlavní kontrolóri overujú vykonanie základnej finančnej kontroly so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami; základnou finančnou kontrolou vedúci zamestnanci a zodpovední zamestnanci obce a VÚC okrem iného overujú práve súlad s rozpočtom, t. j. overujú, či sú realizované výdavky zabezpečené v rozpočte obce a VÚC.

Rozpočtový informačný systém pre samosprávu RIS.SAM

Obce a VÚC sú povinné poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho záverečného účtu a návrhu súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky, ktoré je ministerstvo financií oprávnené zverejňovať na svojom webovom sídle. Údaje na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy poskytujú obec a VÚC prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu RIS.SAM v správe ministerstva financií

Obce a VÚC sú povinné poskytovať do rozpočtového informačného systému nasledovné údaje v tomto rozsahu a v týchto termínoch:

a) schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 20 kalendárnych dní odo dňa schválenia rozpočtu; ak je rozpočet na nasledujúci rozpočtový rok schválený do 31. decembra bežného roka, obec a VÚC poskytujú údaje schváleného rozpočtu v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie najneskôr do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka a schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka, pričom počas rozpočtového provizória obec a VÚC poskytujú v tomto rozsahu a termínoch údaje schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka,

b) upravený rozpočet najneskôr do 30. kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu a upravený rozpočet v mesiaci december rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka,

c) skutočné plnenie rozpočtu štvrťročne podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu a k 30. septembru rozpočtového roka najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného obdobia a podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka,

d) za program obce a program VÚC

-    údaje schváleného programu obce a programu VÚC v termínoch do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka,

-    skutočné plnenie programu obce a programu VÚC podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka;

ak zastupiteľstvo obce do 2 000 obyvateľov rozhodne o neuplatňovaní programového rozpočtu, uvedená úprava sa takejto obce netýka.

Ak obec a VÚC neplnia povinnosti vo vzťahu RIS.SAM vyplývajúce zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ministerstvo financií môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.