2. kapitola: Finančné vzťahy rozpočtu obce a VÚC

2.1 Finančné vzťahy štátu k rozpočtom územnej samosprávy – podiely na daniach v správe štátu

K najvýznamnejším (z hľadiska dôležitosti a aj čo sa objemu finančných prostriedkov týka) finančným vzťahom štátu k rozpočtom územnej samosprávy sú podiely na daniach v správe štátu.

Pod finančnými vzťahmi štátu k rozpočtom územnej samosprávy treba rozumieť finančné prostriedky, ktoré štát poskytuje obciam a VÚC na plnenie úloh a funkcií, ktoré samospráva plní. Samotná realizácia finančných vzťahov sa uskutočňuje prevodom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do rozpočtu obcí a VÚC.

Finančné vzťahy – podiely na daniach v správe štátu ustanovuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto zákonom je určený výnos dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý je príjmom rozpočtov obcí, a to vo výške 70 %. Tento zákon určuje aj výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý je príjmom rozpočtov VÚC, a to vo výške 30 %.

Štát ručí za výber dane a jej poukázanie obciam a VÚC a rozhoduje aj o spôsobe jej prideľovania medzi jednotlivé obce a VÚC, a to nariadením vlády Slovenskej republiky o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samosprávy, ktoré upravuje aj systém rozdeľovania výnosu dane. Ustanovujú sa kritériá, na základe ktorých sa rozdeľuje výnos tejto dane medzi jednotlivé obce [(počet obyvateľov, počet obyvateľov upravený veľkostným koeficientom obce, počet žiakov (detí) základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobností obcí, počet obyvateľov, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov)] a medzi VÚC [(počet obyvateľov, počet obyvateľov vo veku 15 až 18 rokov, počet obyvateľov, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, obrátená hodnota ukazovateľa hustoty obyvateľstva (zohľadňuje zvýšenú nákladnosť verejnej autobusovej dopravy v oblastiach s nižšou koncentráciou obyvateľstva), dĺžka ciest II. a III. triedy, rozloha VÚC)]. Prepočty výnosu dane pre jednotlivé obce a VÚC sú povinné vykonávať daňové úrady mesačne podľa vzorcov uvedených v prílohe nariadenia.

Daňový úrad rozdeľuje a poukazuje výnos dane do rozpočtov obcí a rozpočtov VÚC nasledovne:

a) 23 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januá­ru predchádzajúceho kalendárneho roka, z toho 57 % prepočítaný koeficientom nadmorskej výšky obce,

b) 32 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka prepočítaného koeficientom v závislosti od zaradenia obce do veľkostnej kategórie;

c) 40 % podľa počtu žiakov (detí, poslucháčov) škôl a školských zariadení zisteného zberom údajov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a prepočítaného príslušným koeficientom;

d) 5 % podľa počtu obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výnos dane sa rozdelí VÚC takto:

a) 15 % podľa počtu obyvateľov VÚC s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka,

b) 15 % podľa počtu obyvateľov VÚC vo veku pätnásť až osemnásť rokov s trvalým pobytom na jeho území k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka,

c) 32 % podľa počtu obyvateľov VÚC, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území VÚC k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka,

d) 9 % podľa obrátenej hustoty obyvateľstva VÚC s trvalým pobytom na území VÚC k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka,

e) 20 % podľa dĺžky ciest II. triedy a III. triedy vo vlastníctve VÚC k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka,

f) 9 % podľa rozlohy VÚC.

Daňové úrady realizujú výpočet príslušného podielu skutočného výnosu dane pre obce a VÚC vo svojej pôsobnosti a poukazujú ich na ich účet. Samotný výpočet podielu výnosu dane realizujú na základe východiskových štatistických údajov, ktoré Štatistický úrad SR zverejní s platnosťou na nasledujúci kalendárny rok do 15. augusta predchádzajúceho roka. Všetkým subjektom verejnej správy sa ukladá povinnosť dodržiavať súčinnosť pri poskytovaní potrebných štatistických údajov. Podiel na výnose dane sa poukazuje obciam a VÚC najneskôr do 20. dňa bežného mesiaca za predchádzajúci mesiac. Preplatky a nedoplatky zistené k 31. decembru príslušného kalendárneho roka, vzniknuté pri rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane, vyrovnajú daňové úrady s obcami a vyššími územnými celkami do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Výnosy dane sú vlastnými príjmami obce a vlastnými príjmami VÚC; kompetenciu rozhodovať o použití týchto príjmoch majú výsostne len obce a VÚC.

2.2 Finančné vzťahy štátu k rozpočtom územnej samosprávy – dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu

Obec a VÚC plnia nielen úlohy vyplývajúce z ich samosprávnych funkcií, ale aj niektoré úlohy štátnej správy, ktoré boli na obce a VÚC zákonom prenesené. Financovanie preneseného výkonu štátnej správy, ktorý obce a VÚC vykonávajú, zabezpečuje štát z prostriedkov štátneho rozpočtu. Platí pravidlo, že ak sa zákonom prenáša na obec alebo VÚC výkon štátnej správy, náklady takto preneseného výkonu štátnej správy sa obci alebo VÚC uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Toto pravidlo je ustanovené aj v zákone č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Podľa čl. 6 ods. 2, ak sa zákonom pri úprave pôsobnosti ustanovujú nové úlohy obci alebo VÚC, štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo VÚC zodpovedajúce finančné prostriedky.

Dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy získavajú obce a VÚC do svojich rozpočtov prevodom zo štátneho rozpočtu prostredníctvom správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí výkon štátnej správy, ktorý sa preniesol na obec a VÚC. Náklady preneseného výkonu štátnej správy sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a na základe osobitných predpisov.

Najväčší objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do rozpočtu územnej samosprávy tvoria najmä dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa poskytujú na základe zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v z. n. p.

Z dotácií zo štátneho rozpočtu sa podľa cit. zákona zabezpečuje financovanie regionálneho školstva, a to tak na úrovni obcí, ako aj na úrovni VÚC. K zdrojom financovania patria prostriedky zo štátneho rozpočtu v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu sa používajú na financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky, riešenia havarijných situácií, ale aj na financovanie rekonštrukcií a modernizácií školských objektov a ich vybavenia, zo štátneho rozpočtu sa prispieva aj na financovanie rozvoja a na prístavbu a výstavbu škôl. V rámci financovania regionálneho školstva ide teda predovšetkým o úhradu nákladov na mzdy a platy vrátane poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, prevádzky, modernizácie učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a na riešenie havarijných situácií.

Financovanie regionálneho školstva sa uskutočňuje prostredníctvom kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

V kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa rozpočtujú finančné prostriedky:

a) pre obce, samosprávne kraje, štátom uznanú cirkev alebo náboženskú spoločnosť, inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a pre regionálny úrad na:

1. výchovno-vzdelávací proces a prevádzku škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení,
2. osobné náklady asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
3. príspevok na dopravu,
4. príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode,
5. príspevok na školu v prírode,
6. príspevok na záujmové vzdelávanie,
7. príspevok na špecifiká,
8. financovanie mimoriadnych výsledkov žiaka,
9. riešenie havarijných situácií,
10. rozvojové projekty,
11. financovanie nákladov na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,
12. príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl,
13. kapitálové výdavky podľa § 7 ods. 9,
14. odchodné,
15. úhradu nákladov súvisiacich so starostlivosťou o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca školy na úhradu vakcíny proti chrípke a vakcíny proti hepatitíde typu A a typu B,
16. dohodovacie konanie,

b) na dotácie podľa § 6c,

c) na tvorbu a vydávanie edukačných publikácií financovaných Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, na tvorbu a vydávanie metodických pomôcok a na poskytnutie príspevku školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, na zakúpenie edukačných publikácií s vydanou doložkou,

d) na zabezpečenie okresných kôl, krajských kôl a celoštátnych kôl súťaží a predmetových olympiád detí a žiakov škôl a školských zariadení,

e) pre zriaďovateľov materských škôl, ktorými sú vysoké školy a ústredné orgány štátnej správy, na príspevok na výchovu a vzdelávanie.

Obciam a VÚC sa prideľujú a vyplácajú ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte. Finančné vzťahy štátu k rozpočtom územnej samosprávy – dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa zabezpečujú prostredníctvom ministerstva financií alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí činnosť, ktorá sa má financovať.

V tejto súvislosti treba spomenúť aj zákonnú možnosť, že ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa § 20 a § 20a zákona o obecnom zriadení, príslušné ministerstvo alebo subjekt ustanovený osobitným predpisom môže za tieto obce poskytnúť dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí, po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný obecný úrad alebo združenie obcí zriadia.

Dotácie zo štátneho rozpočtu sa poskytujú obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, za obce, ktoré zriadili spoločný obecný úrad, po predchádzajúcom súhlase týchto obcí. Možnosť poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu obciam, ktoré zriadili spoločný obecný úrad, je rozšírená aj na združenie obcí; podmienkou je predchádzajúci súhlas dotknutých obcí, ktoré zriadili združenie obcí. Dotácia sa poskytne obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, alebo obci, ktorá je sídlom združenia obcí.

2.3 Finančné vzťahy obce a VÚC k rozpočtom iných obcí a k rozpočtu VÚC

Rozpočet obce môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných obcí, ako aj finančné vzťahy k rozpočtu VÚC, do ktorého územia obec patrí, ak plnia spoločné úlohy. Rozpočet VÚC môže obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných VÚC, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.

Tieto finančné vzťahy môžu mať rôznu podobu a môžu sa prejaviť tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov rozpočtu.

Najčastejšie môže ísť v rámci týchto finančných vzťahov o dotácie inej obci alebo VÚC, ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území. Na VÚC ide o dotácie obciam na jeho území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme rozvoja územia VÚC. VÚC môže poskytovať dotácie aj iným obciam alebo VÚC, ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území.

Podľa § 20 a § 20a zákona o obecnom zriadení obce môžu spolupracovať s inými obcami na základe:

•         zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti,
•         zmluvy o zriadení združenia obcí,
•     zriadenia alebo založenia právnickej osoby podľa osobitného predpisu (Obchodný zákonník alebo zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v z. n. p.).

Obce môžu zriaďovať združenia obcí. Združenie obcí je právnická osoba, predmetom jej činnosti je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch. Svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie spoločných úloh obcí.

2.4 Finančné vzťahy obce a VÚC k zriadeným organizáciám

Základom rozpočtu sú z hľadiska zostavenia rozpočtu najmä finančné vzťahy v rámci samotnej obce a VÚC, pretože súčasťou rozpočtu sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám zriadeným obcou a VÚC podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Obce a VÚC sú oprávnené zriaďovať svoje rozpočtové a príspevkové organizácie; podľa zákona o obecnom zriadení a zákona o samosprávnych krajoch obec môže zakladať, zrušovať a kontrolovať svoje rozpočtové a príspevkové organizácie. Podľa cit. zákonov ide o výhradnú kompetenciu zastupiteľstva, ktoré má právo zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie a na návrh starostu a predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov).

Podľa § 21 ods. 1 a § 22 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia je právnická osoba obce a VÚC, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet obce a VÚC. Hospodári samostatne podľa svojho schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami zriaďovateľa a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom.

Podľa § 21 ods. 2 a § 24 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy príspevková organizácia je právnická osoba obce a VÚC, ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na rozpočet obce a VÚC zapojená príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov. Príspevková organizácia je povinná dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom. Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom.

Otázka č. 5:

Je rozpočtová organizácia oprávnená prekročiť svoje výdavky na základe dosiahnutých príjmov?

Novelou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa od 1. januára 2018 zmenil spôsob rozpočtovania u rozpočtových organizácií.

Do novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy do 31. decembra 2017 sa v praxi rozpočtových organizácií uplatňovali tzv. osobitosti rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií podľa § 23 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na základe tejto právnej úpravy bola rozpočtová organizácia oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy, prijaté na základe zmluvy o združení, prijaté od iných subjektov napríklad formou dotácie alebo grantu, získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení.

Tento právny stav podľa Ministerstva financií SR spôsoboval problémy v rozpočtovaní a vykazovaní príjmov a výdavkov rozpočtovej organizácie. Od rozpočtových organizácií sa vyžadovalo vykazovanie všetkých príjmov a výdavkov, t. j. aj tých, ktoré sa nepoužívali prostredníctvom príjmového a výdavkového účtu. Vznikali rozdiely vo vykazovaní skutočných príjmov a skutočných výdavkov v porovnaní so schváleným rozpočtom.

Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy zrušila osobitosti rozpočtového hospodárenia rozpočtových organizácií podľa § 23 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočtová organizácia má povinnosť rozpočtovať svoje príjmy a svoje výdavky na všetkých svojich účtoch. Súčasťou rozpočtu rozpočtovej organizácie sú všetky prostriedky na príjmových účtoch vrátane prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, všetky prostriedky na výdavkových účtoch, ako aj prostriedky na iných účtoch rozpočtovej organizácie podľa § 22 ods. 4 uvedeného zákona.

Podľa § 17 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov, prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu, prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim. K týmto rozpočtovaným príjmom rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, ktoré je oprávnená čerpať do výšky skutočne prijatých rozpočtovaných príjmov. Ak rozpočtová organizácia dosiahne vyššie príjmy ako rozpočtované príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov, prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu, prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, je oprávnená prekročiť limit výdavkov, a to práve z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov.

Podľa § 22 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia sústreďuje príjmy svojho rozpočtu na príjmovom účte s výnimkou vzájomného započítania príjmov a výdavkov a realizuje všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Zároveň sa rozpočtovej organizácii umožňuje aj naďalej sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a aj realizovať výdavky z týchto samostatných účtov, avšak len v taxatívne vymedzených prípadoch. Rovnako sa umožňuje zriaďovateľovi rozpočtovej organizácie – obci alebo vyššiemu územnému celku – určiť sústreďovanie príjmov a realizáciu výdavkov iným spôsobom.

2.5 Finančné vzťahy obce a VÚC k založeným organizáciám

Finančné vzťahy obce a VÚC k organizáciám, ktoré založili, sú vyjadrené dotáciami, ktoré sa týmto subjektom poskytujú a ktoré sú súčasťou rozpočtu. Ide o dotácie, ktoré sú určené právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec/VÚC.

Obce a VÚC sú oprávnené zakladať iné právnické osoby. Podľa zákona o obecnom zriadení a zákona o samosprávnych krajoch obec a VÚC môžu zakladať iné právnické osoby a zariadenia. Podľa cit. zákonov ide o výhradnú kompetenciu zastupiteľstva – zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce a VÚC do ich štatutárnych a kontrolných orgánov.

Obec a VÚC môžu byť jediným zakladateľom alebo jedným z viacerých zakladateľov obchodnej spoločnosti. Obec nemusí byť zakladateľom, ale môže pristúpiť do existujúcej obchodnej spoločnosti a vložiť svoj majetok ako vklad do nej. Založenie právnickej osoby z majetku obce a zástupcov obce do orgánov tejto právnickej osoby, vstup obce do obchodnej spoločnosti, majetkovú účasť obce v obchodných spoločnostiach a zástupcov obce do orgánov obchodných spoločností schvaľuje vždy zastupiteľstvo.

Obec môže zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu, napr. neziskovú organizáciu podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v z. n. p. O založení neziskovej organizácie a o majetkovej účasti v tejto spoločnosti rozhoduje vždy zastupiteľstvo.

Obec a VÚC zo svojho rozpočtu poskytujú dotácie organizáciám, ktoré založili, v súlade s § 7 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec a VÚC, sú vždy účelovo určené, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce a VÚC.

Otázka č. 6:

Čo možno považovať z hľadiska obce a VÚC za „verejný záujem“ a „v prospech rozvoja obce/VÚC“?

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy tieto pojmy nedefinuje. Čo je „verejný záujem“ a aká dotácia je „v prospech rozvoja obce/VÚC“ je na rozhodnutí samotnej obce a VÚC. Obec a VÚC musí rozhodnúť napr. aj vlastnou právnou úpravou, čo sa bude na účely poskytnutia dotácií považovať v obci a VÚC za „verejný záujem“ a „v prospech rozvoja obce/VÚC“.

2.6 Finančné vzťahy obce a VÚC k právnickým a fyzickým osobám – dotácie z rozpočtu obce a VÚC

V rozpočte sú vyjadrené aj finančné vzťahy k právnickým a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území obce a VÚC, ktoré vyplývajú zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zo všeobecne záväzného nariadenia obce a VÚC.

Obec a VÚC v súlade s § 7 ods. 4 a § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a za podmienok určených všeobecne záväzným nariadením môže poskytovať zo svojho rozpočtu dotácie, ktoré sú určené:

•         inej obci alebo VÚC,
•         právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce a VÚC alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce a VÚC, alebo poskytujú služby obyvateľom obce a VÚC.

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v § 7 ods. 4 zaväzuje obec a VÚC vydať všeobecne záväzné nariadenie, v ktorom určí podmienky poskytovania dotácií.

Dotácie, ktoré obec a VÚC poskytuje, sú prísne účelové. Účel poskytnutia a použitia dotácií je určený predovšetkým v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a mal by byť určený aj vo všeobecne záväznom nariadení obce a VÚC.

Dotácie inej obci alebo VÚC

• Poskytujú sa v súlade s § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, a to v prípade, ak iná obec alebo VÚC vykonáva niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na jej území.

Dotácie právnickej osobe a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce a VÚC alebo ktorí pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce a VÚC alebo poskytujú služby obyvateľom obce a VÚC

• Poskytujú sa v súlade s § 7 ods. 4 a § 8 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce a VÚC len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti.

Otázka č. 7:

Čo je možné považovať z hľadiska obce a VÚC za „všeobecne prospešné služby“ a „verejnoprospešný účel“?

Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy tieto pojmy nedefinuje. Pri definícii pojmov všeobecne prospešné služby a všeobecne prospešný alebo verejnoprospešný účel cit. zákon odkazuje na § 2 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v z. n. p. a napríklad na § 2 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v z. n. p.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách všeobecne prospešné služby sú najmä:

•         poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
•         poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
•         tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
•         ochrana ľudských práv a základných slobôd,
•         vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
•         výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
•         tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
•         služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
•         zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o nadáciách verejnoprospešným účelom sa rozumie najmä:

•         rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt,
•         realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitných cieľov,
•         ochrana a tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných hodnôt,
•         ochrana zdravia,
•         ochrana práv detí a mládeže,
•         rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy,
•       plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života, alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Obligatórnou súčasťou rozpočtu obce je rozpočet poskytovaných dotácií. Finančné prostriedky na dotácie sa v rozpočte obce a VÚC rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia. Rozpočtujú sa vždy na príslušný rozpočtový rok a v súlade s platnou rozpočtovou klasifikáciou, t. j. rozpočet výdavkov na dotácie musí byť zostavený v minimálnom rozsahu rozpočtovej klasifikácie. V praxi to znamená, že výdavky účelovo určené na dotácie musia byť členené podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie.

Rozpočtové prostriedky určené na dotácie musia byť rozpočtované v minimálnom rozsahu podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie a navyše podľa § 7 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy musia byť rozpočtované aj na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov.

Rozpočet dotácií zostavený v súlade s funkčnou klasifikáciou vyjadruje účel použitia dotácie, vyjadruje, ktorá činnosť spoločenského života bude podporená dotačnými prostriedkami, do ktorého odvetvia sú nasmerované dotačné finančné toky. Napríklad funkčná klasifikácia 07.3.4 znamená, že ide o dotáciu rozpočtovanú do odvetvia zdravotníctva, funkčná klasifikácia 08.1.0 – dotácia na rekreačné a športové služby, 08.2.0.7 – dotácia na pamiatkovú starostlivosť.

V súlade s ekonomickou klasifikáciou ide vždy o rozpočet transferov. Podľa účelu, na aký sú dotácie určené, ide o transfery:

• 640 – bežné transfery – ak sú dotácie určené na bežnú činnosť (služby, nákup bežného materiálu, úhrady cestovného a pod.),
• 720 – kapitálové transfery – ak je cieľom nadobudnúť kapitálové aktíva (majetok) alebo ich zhodnotiť (rekonštrukciou, modernizáciou).

V rámci tohto členenia sa transfery ďalej sledujú napríklad na položkách:

• 641 – transfery v rámci verejnej správy a na podpoložkách, napríklad 641 009 – transfery obci a 641 010 – transfery vyššiemu územnému celku,
• 642 – transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám a na podpoložkách, napríklad 642 001 – transfery občianskemu združeniu, nadácii, 642 002 – transfery neziskovej organizácii poskytujúcej verejnoprospešné služby, 642 007 – transfery cirkvi, 642 009 – transfery nefinančnej právnickej osobe, 642 014 – transfery jednotlivcovi,
• 644 – transfery nefinančným subjektom a na podpoložkách, napríklad 644 001 – transfery právnickej osobe založenej obcou, 644 002 – transfery ostatnej právnickej osobe, 644 003 – transfery fyzickej osobe – podnikateľovi,
• 721 – transfery v rámci verejnej správy a na podpoložkách, napríklad 621 006 – transfery obci a 721 007 – transfery vyššiemu územnému celku,
• 722 – transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám a na podpoložkách, napríklad 722 001 – transfery občianskemu združeniu, nadácii, 722 002 – transfery cirkvi, 722 003 – transfery neziskovej právnickej osobe, 722 004 – transfery jednotlivcovi,
• 723 – transfery nefinančným subjektom a na podpoložkách, napríklad 723 001 – transfery právnickej osobe založenej obcou, 723 002 – transfery ostatnej právnickej osobe, 723 003 – transfery fyzickej osobe – podnikateľovi.

Určujúcim pri použití rozpočtovej položky je subjekt, ktorému sú dotácie z rozpočtu obce a VÚC poskytované.

Dotácie, ktoré obec a VÚC poskytuje zo svojho rozpočtu, sú nenávratnou finančnou pomocou a podporou pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov. Na poskytnutie dotácie z rozpočtu obce a VÚC nie je právny nárok a žiadateľ o dotáciu nemusí byť úspešný príjemca dotácie (nemusí dotáciu dostať).

Poskytnutím rozpočtových prostriedkov na dotácie nemožno zvýšiť celkový dlh obce.

Po uplynutí rozpočtového roka finančné prostriedky použité na dotácie podliehajú zúčtovaniu s rozpočtom obce a VÚC. Zúčtovanie dotácií je súčasťou záverečného účtu; obec a VÚC majú povinnosť finančne usporiadať svoje rozpočtové hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám a všetkým subjektom, ktorým poskytla prostriedky zo svojho rozpočtu.