Daňová povinnosť

Sme PO pod VÚC a nie sme platiteľmi DPH. Uzatvorili sme zmluvu o dielo s poľským umelcom, nemá u nás daňovú rezidenciu, na základe ktorej mu vyplatíme autorský honorár. V Zmluve o dielo sme dali klauzulu, že si AUTOR VYSPORIADA SVOJE DAŃOVE POVINNOSTI SAM V ZMYSLE PLATNEJ LEGISLATÍVY. Sme povinní platiť DPH, a ak áno, sme chránení touto klauzulou? 

Sme slovenský platiteľ DPH, českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sazdba DPH uvedená na FA je 0 % , DPH je 0 Kč - vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v ČR?

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

Daňový subjekt má daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby, a daňový úrad nechce uznať odpisy vozidla za daňový výdavok za obdobie január – jún daného roka – čo je podľa nás veľmi spochybniteľné. Je potrebné dodať, že vozidlo bolo v júli predané za predajnú cenu vyššiu, ako jeho daňová zostatková cena, a predajná cena bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Z nášho názoru, ak správca dane neuzná daňové odpisy vozidla pred predajom, to vedie k zvýšeniu daňovej zostatkovej ceny, vzniká rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou. Ak je zostatková cena zaúčtovaná do nákladov nižšia ako daňová zostatková cena, rozdiel sa od výsledku hospodárenia odpočíta, teda tvorí odpočítateľnú položku a to vo výške neuznaných odpisov. To znamená, že neuznanie odpisov by nemal žiadny vplyv na základ dane daňovníka, a nevznikla by dodatočná daňová povinnosť. Je náš predpoklad správny?

Príspevok rozoberá rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. marca 2022, sp. zn. 10Sžfk/8/2021, v súvislosti s vplyvom nevyužívania stavby na daňovú povinnosť a klasifikáciu stavby.

Obec ako správca dane môže v dôsledku pasivity daňovníka prevziať iniciatívu a pristúpiť k procesu určenia dane podľa pomôcok, ak daňovník nepodá daňové priznanie k daniam, resp. poplatku, ktoré obec spravuje. V príspevku poukazujeme na postup správcu dane – obce, po zistení, že daňovník bol povinný priznať daň za nevýherné hracie prístroje, pričom toto daňové priznanie nepodal ani na základe výzvy obce. Daň určil správca osobitným, zjednodušeným režimom podľa pomôcok, pričom prvotné informácie o predmete daňovej povinnosti správca dane nezískal od daňovníka, ale vykonaním miestneho zisťovania v jeho prevádzke. Postup správcu dane bol potvrdený nielen odvolacím orgánom, ale na základe správnej žaloby aj správnym súdom a následne kasačným súdom.

Platiteľ fakturuje elektrickú energiu za obdobie 01/2022 (mesačne). Vystavili sme výzvu k úhrade, ktorej úhradu sme dostali len v 02/2022 na bankový účet. Presnú spotrebu známe už dňa 05.02.2022. Daňový doklad k prijatej platbe v tomto prípade predpokladám nevystavujeme, nie je relevantný, lebo za deň dodania tovaru, ak sa uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodaný tovar vzťahuje. Teda, dátum vzniku daňovej povinnosti je 31.01.2022. Alebo dátum vzniku daňovej povinnosti je v 02/2022 na základe tohto: za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry (v tomto prípade 05.02.2022), ktorou platiteľ požaduje platbu za tovary? (Nájom však neposkytujeme, len elektrinu.) V ktorom mesiaci nám vzniká daňová povinnosť?

  Príspevok sa zaoberá možnosťami rozhodovania obce o daňovom dlhu daňového dlžníka počas trvania mimoriadnej situácie, ako aj náležitosťami rozhodnutia v daňovom konaní a vymáhaním daňového dlhu daňovou exekučnou výzvou.

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

V predchádzajúcej časti sme sa venovali právnej úprave povoľovania odkladu platby, návrhu na začatie konania o odklade alebo splátkovej úhrady dane ako aj možnosti zabezpečenia dlžnej sumy.

V predchádzajúcej časti článku som sa venovala dôvodom na vytvorenie vnútorného predpisu pre oblasť účtovníctva v obci a jeho štruktúre. V pokračovaní sa zaoberám ďalšími okruhmi účtovníctva, ktoré by mali byť zahrnuté vo vnútornom predpise pre oblasť účtovníctva v obci.

Vpredchádzajúcej časti sme sa venovali legislatívnej úprave podania daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania a tiež podaniu daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania podľa zákona o miestnych daniach.

Článok je zameraný na praktické príklady ukladania sankcií obcami podľa daňového poriadku.

Počnúc 1. januárom 2015 majú zamestnanci, ktorí zarobia maximálne 570 € mesačne, možnosť uplatniť si nárok na odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Zamestnanci s vyššími príjmami budú platiť odvody na zdravotné poistenie rovnako ako doteraz. Zmena sa realizovala zákonom č. 364/2014 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“), ktorou sa zavádza inštitút tzv. „odpočítateľnej položky“ (ďalej len „OP“) pri platení odvodov na zdravotné poistenie pre nízkopríjmových zamestnancov.

Článok poskytuje návod na správne vyplnenie daňového priznania za rok 2014 pre subjekty verejnej správy a územnej samosprávy.

V obci máme daňovníkov, právnické osoby, ktoré v obci vlastnia nehnuteľnosti. Rozhodnutia na daň si nepreberajú, nakoľko na adrese sídla nie sú. Rozhodnutia sa nám teda vracajú ako adresát neznámy. Dane, samozrejme, neplatia. Niektoré nehnuteľnosti počas minulého roka predali. V januári mali podať daňové priznanie za zánik daňovej povinnosti – čo neurobili. A teraz neviem, ako máme postupovať: môžem vydať rozhodnutie podľa posledného podaného daňového priznania – tak by to malo byť, viem však, že si rozhodnutie znova neprevezmú, keďže máme vedomosť o tom, že nehnuteľnosť predali – bude sa im zvyšovať dlh, keďže dane neplatia, mohli by sme im poslať výzvu na podanie daňového priznania, viem však, že si ju neprevezmú, následne by sa malo robiť konanie – určiť daň podľa pomôcok, celé konanie sa však bude robiť s vedomosťou, že ho v podstate robíme zbytočne, pretože si nikto neprevezme zasielané listy. Otázka znie, či môžeme z uvedených dôvodov daň „vymazať“ a prestať posielať rozhodnutia, čo by však nebolo v súlade so zákonom, alebo máme robiť celé konanie podľa pomôcok, výsledkom čoho je pokuta, t. j. znova zvýšenie nedoplatkov.

Primárnymi orgánmi obce sú starosta obce a obecné zastupiteľstvo, ktoré sú volené v priamych, tajných voľbách obyvateľmi obce na štyri roky.

Článok je zameraný na špecifiká postupu vyplnenia daňového priznania obcí, vyšších územných celkov, rozpočtových a príspevkových organizácií účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Od 1. januára 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý nahradil zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní“) účinný do 31. 12. 2011. Daňový poriadok ako procesný predpis určuje povinnosti správcu dane na strane jednej, ako aj povinnosti daňovníkov na strane druhej, pri výkone správy daní.

(dokončenie z predchádzajúceho čísla) V článku prinášane výklad jednotlivých riadkov daňového priznania s konkrétnym príkladom na vyplnenie daňového priznania obce za rok 2011.